Umenie vo verejnom priestore

0
0

Od roku 1965 platil v Československu zákon, ktorý ukladal pri každej štátom zadanej výstavbe vyčleniť jedno až štyri percentá na výtvarne riešenia týchto stavebných realizácií. V roku 1991 bol tento zákon zrušený. Možno sa len domnievať, aká by bola kvalita verejného priestoru, ak by sa percentá zachovali.

Plody štvorpercentného zákona vznikali aj v Hlohovci diela špičkové, ale aj tie, ktoré vyvolávali spory, vášne, no i také, u ktorých sa dnes stretávame s nepochopením a odsúdením, a to iba z dôvodu, že vznikli v minulom režime. Tieto diela často hodnotíme tak, že sú nositeľmi príznaku neslobody či majú pachuť normalizačnej šede. Pri veľkej väčšine z nich nezaslúžene, pretože v sebe koncentrujú hodnotnú umeleckú invenciu a oveľa menej ideologického gýča, ako by sme čakali. Treba k ním pristupovať citlivo a individuálne. 

Viac

Jednou z posledných veľkých stavebných realizácií v našom meste z konca minulého režimu bola budova Domu kultúry. V 80. rokoch minulého storočia bol vo vnútropodnikovej súťaži Drôtovne Hlohovec najúspešnejší architekt Pavel Bakonyi, od roku 1985 hlavný architekt mesta, a podľa jeho návrhu sa projektoval nový hlohovský stánok kultúry. V roku 1988 bol objekt slávnostne otvorený. Ako pri jednej z najväčších stavebných realizácií sa kládol dôraz aj na dôsledne uplatnenie štvorpercentného zákona. Naplnenie jeho znenia, no i umeleckých ambícií objektu zásadného významu pre kultúrnu infraštruktúru mesta sa zhostil Hlohovčanom známy a medzinárodne úspešný akademický sochár a keramikár Jozef Sušienka. 

V interiérovej časti inštaloval vertikálnu stenovú keramickú fontánu. V kaviarenskej časti stála jedinečná variabilná dekoratívna mreža z glazovanej keramiky a porcelánu. Keďže je Dom kultúry mimo prevádzky, nemáme možnosť vidieť stav týchto diel. No tie umelecké diela, ktoré sú umiestnené v exteriérovej časti už vidíme, a veru, možno konštatovať, že nie sú v dobrej kondícií. Súbor keramických dekorácií, ktoré slúžia pre vzduchotechniku ako „komíny“, sú z časti porozbíjané. Postupne sa strácajú aj jednotlivé diely stĺpov (keramika, kamenina, betón), ktoré tvorili súvislý dekoratívny múr v zadnej exteriérovej časti objektu. Treba pripomenúť, že tento umelecký objekt je svojimi rozmermi najväčšou v meste. Z jednotlivých stĺpov dekoratívneho múra je už takmer dvadsať úplne zničených a keramické zdobenie je tiež vo veľmi zlom stave. 

Ak si chceme zachovať kultúru verejného priestoru a primerane ju estetizovať, treba vynaložiť oveľa viac snahy zo strany kompetentných, aby sme si umelecké dedičstvo zachovali v zodpovedajúcej kvalite a ponúkli tak príklad pre ďalšie realizácie s perspektívou, že ich nepostihne podobný osud ako diel hlohovského Domu kultúry. 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu