Nie som rodák z HC, nevyrástol som tu, nemám tu rodinné korene a prisťahoval som sa sem až ako dospelý človek v roku 1978. Takže nejakých starých rodinných historiek a príhod tu zažitých nemám. Spomenul som si iba na jednu, ktorú mi rozprával kamarát a spolužiak z VŠ a týka sa Hlohovca, lebo tu sa odohrala. Stalo sa to niekedy za prvej ČSR, resp. na prelome prvej ČSR a Slovenského štátu.
Kamarátov otec bol akademický sochár a ako mladý študent výtvarnej akadémie chodil so skupinkou spolužiakov po Slovensku a maľovali si v dedinách a mestách rôzne pamiatky. Raz tak prechádzali pešo cez Hlohovec a niekde poblíž námestia si všimli nejakého uja sedieť na priedomí. Tak si chlapci povedali, že si z uja utiahnu a jeden z nich sa ho opýtal:
„Ujo, my sme sa asi stratili a nevieme, aká je toto dedina, cez ktorú prechádzame, neviete nám to povedať?“
Ujo sa na chvíľu zamyslel, prísne sa na chlapcov pozrel a typickým tvrdým fraštackým nárečím povedal: „Toto neny dedyna, toto je mesto, čo nevydýš tý hodyny na veži, ty bulo!“
Autor: František Miklovič
