Keď kanadský žartík nevyšiel tak, ako bol naplánovaný

0
364

Príhoda, ktorú zažil jeden mladý Hlohovčan, no neželá si byť menovaný, vraj by sa mu smiali.

V našom malom okresnom meste nebolo pred dvadsiatimi rokmi cez jesenné prázdniny veľa možnosti na zábavu. V jeden upršaný podvečer malo byť v kultúrnom dome vystúpenie Radošinského naivného divadla a my sme sliedili okolo, aby sme aspoň trocha vyhnali nudu z našich životov. 

Viac

Aké veľké bolo naše nadšenie, keď sme si všimli zo zadného vchodu kulturáku vychádzať pána Melkoviča ako ide na kalíšok povzbudivej medicíny, si určite pri trocha empatie dokážete predstaviť. V tom čase sme si krátili naše životy rôznymi kanadskými žartíkmi a takúto príležitosť sme si nemohli nechať ujsť. 

Jednali sme intuitívne, rýchlo a bez rozmyslu. 

Po krátkej bojovej porade išiel za pánom Melkovičom člen „A” a slušne sa ho spýtal: „Dobrý deň, neviete kadiaľ sa ide k Aralskému jazeru?” 

Z našich neskorších analýz vyplynulo, že pán Melkovič otázku odbil zahundraním a pokračoval vo svojej ceste. 

Nastúpil človek „B”, ktorý sa ho opýtal to isté. Pán Melkovič niečo povedal sebe a iným bytostiam, ktoré boli nad rámec nášho chápania a poznamenal, už konkrétnemu pozemšťanovi, že sa ponáhľa. 

Naozaj bola toho roku upršaná jeseň. Pamätám si, že stromy už mali oblečený žltý kabát a cesta bola šmykľavá. Natoľko, že keď som prichádzal k Majstrovi z druhej strany ulice, ako tretí záškodník, plánujúc mu poloziť zasa tú istú zásadnú a znepokojujúcu otázku, tak som sa na mokrých dlažobných kockách šmykol, spadol, skoro ma zrazilo okoloidúce auto a navyše som si roztrhal rifle…

Pán Melkovič si to všimol. Pozrel sa na mňa, na nebesá, zasa na mňa. Potom niekam do diaľky (pravdepodobne smerom k Aralskému jazeru) a chrapľavým hlasom na celú ulicu zvolal: „Piť víno z Hlohovca je príjemnejšie ako piť vodu z Aralu!”

Tvar mi zaliala červeň. Jeho slova ma zasiahli ležiaceho v blate na ceste. A potom, zdvíhajúc sa, som si uvedomil, že „kamaráti“ sa na mne schuti pučia smiechom a z auta na mňa so znepokojením hľadí Stanislav Štepka, ktorý sa narýchlo vydal hľadať svojho člena. Na predstavenie som v ten večer nešiel.


Za príspevok ďakujeme občanovi Hlohovca s názvom Trpaslik Frastacky, ktorý nám poslal námet do témy Úsmevne o Hlohovci .

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu