Hlohovec – Európske hlavné mesto kultúry

0
577

Európske hlavné mestá kultúry (EHMK) vznikli ako medzivládna iniciatíva v roku 1985 a v roku 1999 sa transformovali na akciu Európskej únie. Košice boli prvým slovenským mestom, ktoré hostilo tento prestížny titul v roku 2013. Mesto, ktoré sa stane držiteľom titulu EHMK v Slovenskej republike na rok 2026, bude v poradí druhým Európskym hlavným mestom kultúry na Slovensku.

V roku 2007 som sa na stránke Ministerstva kultúry dočítala o tom, že slovenské mestá sa po prvýkrát môžu uchádzať o titul EHMK na rok 2013. V ten istý rok 2013, keď  malo naše mesto osláviť 900 výročie prvej písomnej zmienky o Hlohovci. Myšlienka spojiť tieto dve výnimočné príležitosti ma nadchla, medzi podmienkami výberu EHMK bolo odporučenie  načasovať ho na nejaký sviatok alebo výročie a výdavky by sa využitím na dve príležitosti optimalizovali. Situácia bola priaznivá. Nadšenci pre hlohovskú kultúru sa už začali schádzať a pomaly plánovať aktivity na 900 výročie Hlohovca, priestorov na organizovanie podujatí bol dostatok, prichádzali nápady využiť netradičné miesta pre aktivity, ktoré by spojili občanov Hlohovca, podporu sme našli aj v súkromnom sektore.

Viac

Navštívila som vtedajšieho pána primátora a predložila som mu návrh uchádzať sa o titul EHMK pre Hlohovec, spojiť ho s oslavou 900 výročia. Jeho odpoveď bola nie. Dôvod – mesto nie je v takej finančnej kondícii, aby to zvládlo a jeho mandát končil v roku 2010, nechcel svojmu nástupcovi nechať taký veľký záväzok. 

V marci tohto roku sa na sociálnych sieťach objavila informácia, že Hlohovec sa bude uchádzať o titul EHMK 2026. A ja hľadám odpoveď, prečo mám z tejto informácie zmiešané pocity, keď som bola pred rokmi nadšenou zástankyňou tejto myšlienky? 

EHMK – súkromná akcia vedenia mesta alebo príležitosť na spojenie Hlohovca?

EHMK je veľký, finančne náročný projekt. Ako je možné, že sa na ňom začalo pracovať už v decembri 2019 bez prerokovania a schválenia na mestskom zastupiteľstve? Mestské zastupiteľstvo je spolu s primátorom podľa Zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 vrcholným orgánom mesta. Napríklad v Žiline, ktorá sa bude tiež uchádzať o titul EHMK, primátor mesta postupoval tak, ako sa postupovať má. Zámer uchádzať sa o titul EHMK najprv predložil na prerokovanie v komisii kultúry a komisii finančnej a majetkovej, následne na mestské zastupiteľstvo, kde bol 17.2.2020 poslancami schválený. Tak by to malo byť v demokratickom štáte, kde si každé štyri roky občania volia svojich zástupcov do mestského zastupiteľstva preto, aby zastupovali ich záujmy, názory, aby za nich rozhodovali o chode mesta a o jeho budúcnosti. V Hlohovci vyzerá zatiaľ kandidatúra na EHMK ako súkromná aktivita primátora Miroslava Kollára za peniaze mesta.  

Jedným z hlavných cieľov projektu má byť spájanie občanov, žijúcich v rôznych častiach mesta a jeho okolí, do kultúrneho diania počas EHMK, dokonca je to nevyhnutnosť. EHMK má posilniť spoluprácu medzi kultúrnymi pracovníkmi, umelcami a občanmi. Je v ovzduší, ktoré už niekoľko rokov v Hlohovci vládne, možné toto dosiahnuť? Kultúru v regióne vytvárajú zanietení ľudia, ktorí si vážia tradície a hodnoty regiónu, poznajú kultúrne potreby obyvateľov regiónu, dávajú im príležitosť pre sebarealizáciu, vytvárajú komunitu ľudí, ochotných pre región pracovať. Nie každé mesto má výsadu mať takýchto ľudí a  ak sa stretnú v rovnakom období, zvyčajne zanechajú po sebe výraznú stopu a dostáva sa im uznania a podpory. Hlohovec takýchto ľudí má, nemajú však šťastie na uznanie ani na podporu zo strany mesta.

Hovorím napríklad o skupine dobrovoľníkov z občianskeho združenia Zámok, ktorí odpracovali množstvo hodín na vyčistení zámku, začali jeho postupnú rekonštrukciu, organizovali na zámku divadlá, koncerty, výstavy, podujatie Vianoce na zámku. Miroslav Kollár ich zo zámku vyhodil, lebo mesto sa rozhodlo opravovať Zámok po vlastnej línii, dobrovoľníci by vraj mohli byť ohrození.

Hovorím o šikane v knižnici, ktorá vyústila do prepustenia vedúcej knižnice, vyhodení 24 000 kníh a znížení kvality jej služieb, na čo zareagovala verejnosť poklesom počtu čitateľov, návštevnosti i výpožičiek kníh.

Hovorím aj o občianskom združení Ex Libris Ad Personam Hlohovec, ktoré je vyslovene zamerané na propagáciu histórie a osobností  Hlohovca, na kultúrne aktivity, týkajúce sa Hlohovca.  Obe medzinárodné súťaže Ex Libris Hlohovec a Fraštacký tŕň, ktoré združenie organizuje, sú zapísané v zozname nehmotných pamätihodností Hlohovca a podľa VZN č. 224/2018 o pamätihodnostiach mesta by ich malo Mesto Hlohovec propagovať. Napriek tomu sa najvýznamnejšia súťaž, ktorá vznikla na pôde mesta nedostala minulý rok do tlačenej podoby kultúrneho kalendára mesta, vraj sa nezmestila. A v októbri 2019 odstránilo mesto z pešej zóny informačnú vitrínu združenia, ktorú vlastnilo od roku 2006.  

Dlhodobou súčasťou hlohovskej kultúry sú mnohé ďalšie osobnosti, pedagógovia, folkloristi vinári, nadšenci pre rozvoj turizmu v Hlohovci, skvelí hudobníci, organizátori koncertov a iní, ktorí vždy posúvali kultúru v meste míľovými krokmi vpred a svojou iniciatívou dokázali naviazať veľké množstvo účastníkov podujatí. Netreba sa dlho zamýšľať nad tým, aký vzťah majú k týmto organizáciám či jednotlivcom predstavitelia mesta. Pre týchto a mnohých ďalších ľudí s podobnými skúsenosťami je kandidatúra Hlohovca na EHMK pod vedením primátora Kollára výsmechom. Podarí sa ich pre tento projekt získať? Dokáže im byť mesto so súčasnou reprezentáciou ešte dôveryhodným partnerom? Pretože práve oni sú tým zásobníkom nápadov na aktivity, ktoré sa snaží v súčasnosti zbierať webová stránka EHMK v Hlohovci. Bez nich by bola „ľudská infraštruktúra“, potrebná pre EHMK, veľmi ochudobnená. Samozrejme, je tu možnosť, ktorá sa v Hlohovci v posledných rokoch s obľubou využíva. Použiť ľudí zvonku. Ale potom bude veľmi ťažké zabezpečiť, aby projekt zostal autentický. Stratila by sa z neho identita nášho mesta a EHMK by sa mohlo konať v ktoromkoľvek inom slovenskom meste. 

Ak by kandidatúra Hlohovca ako EHMK bola úspešná, v roku 2026 by sa stal mestom, kde sa budú konať stovky kultúrnych podujatí. Ak budú príťažlivo pripravené, musíme počítať s veľkým počtom návštevníkov. Nebude Hlohovcu chýbať vo výpočte kultúrnych priestorov Dom kultúry, ktorý už roky vďaka rozhodnutiu Miroslava Kollára chátra? Zámok bude iste ťahákom, ale pre veľké podujatia, a tých bude veľa,  je nevyužiteľný.

Návštevníci EHMK sa budú musieť ubytovať, stravovať sa, budú potrebovať dopravu, budú potrebovať verejné záchody. Hosťom EHMK bude potrebné zabezpečiť množstvo sprievodcov či asistentov s jazykovými znalosťami, ktorí budú pripravení im pomáhať v každej situácii či len tak sa im venovať. Toto všetko je náročné, ale možno zvládnuteľné. Ale len vtedy, keď bude  myšlienka EHMK odrážať vôľu všetkých alebo aspoň väčšiny Hlohovčanov a nie malej skupiny ľudí.

Na záver niekoľko otázok

Je dnes naše mesto v lepšej finančnej kondícii, ako v roku 2007, keď úradujúci primátor nesúhlasil s kandidatúrou Hlohovca v projekte EHMK pre jeho finančnú náročnosť?

Mandát súčasného primátora končí v roku 2022. Je seriózne nechať svojmu nástupcovi rozpracovaný taký veľký projekt dokonca bez schválenia zvolenými zástupcami občanov mesta?

Budú aktéri nezávislej, neoficiálnej kultúry ochotní zabudnúť na roky znevažovania a ignorácie zo strany vedenia mesta a prispieť svojimi skúsenosťami, tvorivosťou a talentom ku kvalitnému projektu a priebehu EHMK v Hlohovci?

Skúsme si na tieto otázky odpovedať. Uchádzať sa o  titul EHMK pre Hlohovec má význam len vtedy, ak budú odpovede kladné. 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu