Vyjadrenie poslankyne Antónie Maronovej k verejnému obvineniu zo strany primátora

1
0

Osobný alebo verejný záujem?

            Na mestskom zastupiteľstve dňa 7.5.2020 bolo jedným z prerokovávaných všeobecne záväzných nariadení aj návrh VZN o ochrannom pásme pohrebísk v meste Hlohovec. V minulosti ochranné pásmo riešil priamo zákon. Doba pokročila, ľudia sa stali uvedomelejší, preto zákonodarcovia rozhodli, že tento zákon je príliš obmedzujúci a ochranné pásmo zrušili. Ponechali však samosprávam možnosť takéto pásmo vo svojich obciach určiť. Zrejme ako prevenciu pre prípad, že v niektorých obciach mali s rušením pietneho aktu pri pohreboch problémy. 

            Vzhľadom na to, že o žiadnych nežiaducich prejavoch obyvateľov, ktorí susedia s cintorínmi v Hlohovci som nikdy nepočula, zaujala som k navrhovanému predpisu záporné stanovisko, pretože som presvedčená, že je veľmi obmedzujúce. Ako bolo povedané na zastupiteľstve, je možné zabrániť výstavbe niektorých objektov v okolí cintorínov (napr. výrobných prevádzok, reštauračných zariadení a pod.) na základe územného plánu, ale jednoduchšie je pri neudelení povolenia vyhovoriť sa na hlasovanie poslancov (doteraz sa dalo vyhovoriť na zákon). Takže obyvatelia, ktorí dlhé roky bez akýchkoľvek problémov bývajú v tesnom susedstve s cintorínmi si nemôžu postaviť vo svojom dvore ani garáž na auto, pretože VZN …

Viac

            Väčšina poslancov Hlohovca uznala argumenty, ktorá som predniesla na komisii územného plánovania a tento navrhovaný predpis nebol schválený. A to bola červená plachta postavená pred primátora mesta, aby bez potrebnej znalosti okolností zaútočil na moju osobu, pretože som zrejme zodpovedná za to, že poslanci sa rozhodovali podľa svojho vedomia a svedomia, nie podľa požiadaviek primátora.

            Prvé obvinenie, že som pri hlasovaní uprednostnila osobný záujem pred záujmom verejným, opieral o jeho domnienku, že pozemok, na ktorom je postavený náš rodinný dom, spadá do navrhovaného 12 metrového ochranného pásma okolo cintorínov. Bývame blízko cintorína, ale hranica nášho pozemku je od cintorínskeho múra viac ako 20 m. To znamená, že medzi našim pozemkom a cintorínom by teoreticky mohla byť aj dvojprúdová cesta v šírke 8 metrov. Neviem preto, či by primátor zaujal rovnaký postoj aj v prípade, že by sme bývali z druhej strany Sereďskej cesty oproti cintorínu.

            Neuprednostnila som osobný záujem pred verejným, len som chcela dosiahnuť to, aby obyvatelia bývajúci v tesnej blízkosti cintorína neboli zbytočne obmedzovaní zo strany mesta. I bez tohto predpisu by museli v prípade snahy o výstavbu akejkoľvek budovy, teda i obyčajnej garáže splniť toľko rôznych podmienok (plány, povolenia, revízie, stavebný dozor a pod.), že pridať ďalší zakazujúci predpis je skôr proti ľuďom ako v ich prospech.

            Druhé obvinenie, v ktorom napadol primátor moju osobu taktiež bez znalosti akýchkoľvek podrobností bolo, že neoprávnene využívame mestský pozemok. Predmetný pozemok, ktorý nie celý vlastní mesto, je zo všetkých strán uzavretá plocha. Ako som priamo na zastupiteľstve uviedla, podľa zmluvy, ktorú máme uzavretú s mestom, má mesto vysporiadať tento pozemok tak, aby sa stalo výhradným vlastníkom a následne odpredať majiteľom susediacich pozemkov. Takúto zmluvu má mesto uzavretú i s ďalšími, ktorých sa táto skutočnosť dotýka. Doposiaľ však mesto pozemky nevysporiadalo , takže nám ich neodpredalo, ale stále sú (i keď nie všetky) v jeho vlastníctve. Vzhľadom na to, že mesto nemá možnosť tieto pozemky udržiavať, všetci zúčastnení uzavreli s mestom dohodu, že sa až do vysporiadania pozemkov budú bez nároku na akúkoľvek platbu zo strany mesta o tieto pozemky starať. Nikdy si nikto, my ani susedia, nepýtal od mesta peniaze na údržbu pozemkov. Cena za celoročnú údržbu pozemkov  by bola v prípade, že by nám mesto až do vysporiadania tieto pozemky prenajalo, mnohonásobne vyššia, ako by bol poplatok za prenájom pozemkov. Nikto z nás takto mesto nechcel zaťažovať. Primátorovi nášho mesta by však zrejme vyhovovala opačná situácia.

            Takýto postoj primátora, aký zaujal proti mojej osobe, však znepokojil aj ostatných z nášho okolia, pretože ak primátor – ako tvrdí – dodržiava všetky zákony, takýto istý prístup zaujme aj voči ostatným. Inak by porušil základné ustanovenie antidiskriminačného zákona. Na druhej strane, je dobre, že primátor na túto situáciu upozornil. Môže teraz iniciovať príslušné oddelenia úradu, aby ukončili vysporiadavanie sa s pozemkami, mesto previedlo vlastníctvo pozemkov na seba, následne odpredalo predmetné pozemky podľa zmluvy všetkým zúčastneným a tým uviedlo danú vec do právne správneho stavu.

            Neviem prečo primátor takýmto spôsobom zaútočil na mňa. Zložením sľubu poslanca som sa zaviazala, že budem svojich voličov riadne zastupovať a poukazovať na nesprávne alebo neštandardné konanie. Nevymýšľam si, všetky mnou uvedené upozornenia dokladám dôkazmi, snažím sa plniť a ochraňovať záujmy mojich spoluobčanov. Vyslúžila som si za to nespravodlivé osočovanie, nepravdivé obvinenia a útoky na moju osobu na verejnosti a dokonca i priamo na zasadnutí mestského zastupiteľstva.

Preto mám dojem, že pred piatimi rokmi prišla do tohto mesta zloba. Nepamätám, že by doteraz niekto z obyvateľov Hlohovca riešil na súde takto závažné kauzy s mestom. Ak vznikol drobný problém, riešilo si ho mesto s občanom jednotlivo a mám dojem, že zvyčajne našli kompromisné stanovisko. V posledných rokoch sa čosi zmenilo. Stúpa nespokojnosť obyvateľov na oboch stranách Váhu. Zdá sa, že z mesta ruží sa stáva mesto nenávisti. Bude chyba v obyvateľoch, ktorí tu žili spokojne desiatky rokov, alebo niekde inde? Odpoveď musí nájsť každý sám.

1 komentár

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu