VEĽMAJSTER S HLOHOVSKÝMI KOREŇMI A VÝSTAVA O DEJINÁCH HLOHOVSKÉHO ŠACHU

0
1233

Ak chcete uspieť, musíte v sebe zladiť prvky športového boja, logického myslenia, kombinačných schopností, taktické uvažovanie, psychickú i fyzickú odolnosť, no i ducha umeleckej tvorby. Na „bojisku“ musíte prejaviť talent a s rozvahou i vynaliezavosťou viesť svojich „zverencov“ do víťazného konca. Obraz akoby stredovekého stretu dvoch „armád“ chce byť metaforou kráľovskej hry, s ktorou sa azda stretol každý z nás. Reč bude o šachu. 

Viac o dejinách i prítomnosti šachu sa môžete dozvedieť zo zaujímavej výstavy, ktorú v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Hlohovci organizuje Šachový klub Hlohovec. Výstava pod názvom Z histórie šachu a najmä toho hlohovského je sprístupnená od 19. júna do 20. júla 2020 v hlavnej budove Vlastivedného múzea v Hlohovci na Františkánskom námestí 1. Výstava ponúka množstvo zaujímavostí z dejín hlohovského šachu, informácie o úspechoch klubov i jednotlivcov, o tom, že bohatá tradícia tohto športu v našom meste je ovenčená aj niekoľkými majstrovskými titulmi, i to, že sa u nás stále objavujú talenty, ktoré majú úspešne nakročené medzi najlepších. Nebudeme prezrádzať viac, všetci ste srdečne pozvaní na návštevu výstavy. 

Viac

Pre milovníkov tejto kráľovskej hry však ponúkame jednu málo známu súvislosť  s hlohovským šachom. Týka sa šachistu svetového formátu Richarda Rétiho, ktorý začínal s týmto športom v roku 1907 na podujatiach ešte počas Rakúsko-Uhorska.  V medzivojnovom období bol najvýraznejšou postavou slovenského i československého šachu. Richard Réti sa narodil v roku 1889 v Pezinku. Jeho otec Samuel Réti bol židovským lekárom, pochádzajúcim z Hlohovca a jeho matka Anna žila v Pezinku. Po páde monarchie prijal Réti československé občianstvo. K tejto téme sa v jednom z rozhovorov vrátil známy novinár Egon Erwin Kisch a šachového veľmajstra sa spýtal: „Ako to, že ste Čechoslovák?“, na čo mu Richard Réti bez zaváhania odpovedal: „Prísluším do Fraštáku, v Nitrianskej župe a narodil som sa v Pezinku pri Bratislave.“ Aby sme pochopili Rétiho prínos pre vtedajší šachový svet, uvedieme niekoľko informácií z jeho profesionálnej kariéry. 

Už v detstve prejavoval Richard výborné predpoklady pre matematiku, ktorú nakoniec aj študoval. S matkou sa presťahoval do Viedne, kde naplno rozvinul svoju záľubu. Tu v bohémskom veľkomeste sa v kaviarni Central pri šachovnici stretával s predstaviteľmi vtedajšieho umeleckého i bohémskeho  sveta. V kruhoch šachistov je už legendárna príhoda, podľa ktorej zaujatý hrou zabudol v kaviarni svoju dizertačnú prácu. Tá sa nenašla, Réti štúdium neukončil, napriek tomu, že profesorov udivoval svojimi matematickými schopnosťami, a stal sa šachovým profesionálom.  

Počas duelov sedel Richard Réti za šachovnicou v mestách po celom svete – Viedeň, Praha, Londýn, New York, Montevideo, Amsterdam, Göteborg, Budapešť, Hamburg, Štokholm, Moskva a mnohé iné). Réti bol jedným z najlepších šachistov svojej doby, čo ocenil aj vtedajší majster sveta Rus Alexander Aljechin, ktorý o ňom povedal, že je geniálny hráč a vynikajúci filozof moderného šachu. V rozmedzí rokov 1918 – 1924 sa Réti zúčastnil mnohých turnajov, dosiahol na nich veľké víťazstvá a úspechy. V tomto období patril k absolútnej svetovej špičke. V roku 1924 sa preslávil tým, že po ôsmich rokoch ako prvý dokázal poraziť úradujúceho majstra sveta José Raúla Capablancu na turnaji v New Yorku. O rok neskôr vytvoril svetový rekord v simultánnom šachu „naslepo“. Z 29 partií vyhral 21, 6 remizoval a iba 2 prehral. 

Rétimu sa stala osudná návšteva Ruska, odkiaľ pochádzala jeho manželka. Počas krátkeho pobytu u jej rodičov sa nakazil šarlachom. Zomrel v Prahe roku 1929 ako štyridsaťročný. 

Napriek skorému odchodu stihol Richard Réti zaznačiť niektoré svoje myšlienky o šachovej moderne do skromného, no v šachovom svete priekopníckeho, publikačného diela. Najprv to bola útla knižočka Die neuen Ideen im Schachspiel (1922), kde demonštroval moderné šachové majstrovstvo.  Spoločne s ďalšou knihou, ktorá vyšla rok po jeho smrti Die Meister des Schachbretts (1930), ide o klasické diela šachovej literatúry. Obe práce zásadne ovplyvnili vnímanie a rozvoj šachu. 

Keď zájdete do múzea na prehliadku výstavy Z histórie šachu a najmä toho hlohovského, spomeňte si okrem Richarda Rétiho aj na plejádu ďalších výborných šachistov, ktorí úspešne reprezentovali a reprezentujú naše mesto. 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu