Knižné tipy pre čitateľov Hlohovského žurnálu 4.

0
228

Aktuálne knižné tipy súvisia s výstavou, ktorá momentálne už od konca júna prebieha v Zámockej galérii na Hlohovskom zámku. Výstava ma názov Na šindli a INAK(šie) a prezrieť si ju stále môžete až do 15. augusta 2020. Aby sme sa trochu zorientovali vo veľmi zaujímavej filozofii výstavy, tak k nej uvedieme niekoľko myšlienok. Vo výstavných priestoroch máte možnosť vidieť 185 rôznymi výtvarnými technikami spracovaných slovenských ručne štiepaných šindľov. Každý jeden kus takto opracovaného dreva sa stal pod rukami tvorcu jedinečným záznamom a autentickým odtlačkom rozumu, talentu a citu. Podobne ako sa šindle spájajú vo väčší celok, ktorým sa vytvorí strecha, tak aj tieto výtvarné dielka sa spájajú, aby metaforicky spájali ľudí rôznych generácií, názorov, pohľadov na svet. Každý šindeľ takto vytvorenej umeleckej strechy je výtvorom jedného umelca – v tom je spravodlivosť podielu jednotlivca na tvorbe spoločnej strechy. Druhé kúzlo spravodlivosti sa skrýva v tom, že, ak by nejaký šindeľ chýbal, čo i len jeden, do domu by v prípade búrok pršalo, alebo by ho mohol rozvrátiť napríklad vietor. V tomto slova zmysle je idea výstavy jedinečná a výnimočná. Na relatívne malom mieste tak môžete vidieť v našom prípade rôzne diela 185-tich autorov. Svoju výtvarnú správu na šindeľ nezaznamenali iba výtvarníci, ale aj spisovatelia, vedci, intelektuáli, popredné osobnosti spoločenského, kultúrneho a vedeckého života. V tomto zmysle výstava presahuje čisto výtvarný rámec a osloví najmä svojím myšlienkovým posolstvom spájania a jednoty v intenciách rôznych pohľadov a uvažovaní nad pravdou, krásou, ľudskosťou. Možno sa na tomto mieste spýtate, prečo píšem o výstave v súvislosti s literárnymi tipmi? Je to z toho dôvodu, že medzi šindľovými exponátmi nájdeme aj výtvarné diela spisovateľov, prípadne tvorcov, ktorí inklinujú s rovnakou chuťou a intenzitou k spisovateľskému peru i maliarskemu štetcu. 

Hneď prvým je Marin Kellenberger, významný slovenský ilustrátor, ktorého tvorba nám je známa prostredníctvom viacročnej veľmi vydarenej spolupráce s etnologičkou Katarínou Nádaskou. Každé Vianoce ma poteší pod stromčekom jedna z jej publikácií, dotiahnutá pôsobivými Kellenbergerovými ilustráciami. Najviac som si však obľúbil knihu Čary a veštby s podtitulom Mágia v ľudovej kultúre Slovenska, ktorá vyšla v roku 2014. Text spoločne s ilustráciami nás zavedú do prostredia, ktoré bolo ešte pred niekoľkými desaťročiami plné magických úkonov, veštieb a čarov. Tieto tajomné prvky ľudovej kultúry rozpoznávame vo všetkých činnostiach ľudského života – či ide o rodinné zvyklosti, výročné obyčaje, ľudové liečenie, medziľudské vzťahy a iné. Kniha je cenná aj tým, že zvyky z minulosti zaujímavo interpretuje vo vzťahu k dnešku. 

Viac

Šindeľ autora ďalšej knihy zdobí jednoduchá detská logická hračka, ktorou sme sa zabávali v školských laviciach – domček jedným ťahom. Nič viac, nič menej. Azda by sa nám to zdalo primálo, no jeho autorkou je spisovateľka Veronika Šikulová, ktorá napísala rovnomennú knihu (2009), a tá veľa vysvetľuje, čo taký domček jedným ťahom môže predstavovať. Že je to symbol so širokou „mytologickou“ základňou a hlbokými koreňmi, prameniacimi v rodokmeni našej identity. Ak sa chcete zahĺbiť do akéhosi podprahového objavovania vzťahu medzi dcérou a otcom, začítať sa do reťaze dialógov i vnútorného stíšenia plného úvah, kniha je správnou voľbou. A navyše – všadeprítomným logom tohto hľadania je práve domček jedným ťahom vo svojich symbolických polohách. 

Do tretice spomenieme autora, ktorý sa významne presadil ako vo výtvarnom, tak aj v literárnom umení. Je ním Robert Bielik. Pri výtvarných realizáciách nás upúta jeho vynikajúce zvládnutie staromajstrovských techník, pričom vedie osobitý dialóg s umeleckými atribútmi minulého a súčasného umenia. Jeho tvorba, podobne ako tá literárna, povedané slovami Alexandry Kusej „vzbudzuje nepokoj, aktivuje podvedomie, útočí na intelekt a na našu schopnosť vnímať a otvoriť sa významom.“ Prejdime však ku knihám. Robert Bielik je súčasťou významnej literárnej iniciatívy konca minulého milénia, ktorú poznáme pod označením Barbarská generácia. Jej členovia majú na konte množstvo zaujímavej a experimentálnej literatúry, ktorá je dnes pevnou súčasťou toho najlepšieho v našej literatúre. Spomeňme v rámci knižných tipov Bielikovu knihu ZanzibarHakuna matata (2011). Isto v letných mesiacoch, i keď poznačených pandémiou, je to zaujímavý spôsob, ako nabrať cestovateľskú inšpiráciu – ktorá však bude iná, ako by ste očakávali. Na stránkach knihy sa vydáme na cesty, no nielen tie skutočné, ale aj cesty vlastného vnútra či medziľudských vzťahov. Tak vzniká nevšedná zmes popisov, úvah, filozofovania, ironických komentárov či vtipných postrehov. Je to cestopis-traktát, ktorého čaro oceníte, ak pochopíte človeka, čo uprednostňuje najmä chôdzu a hviezdnu nočnú oblohu nad hlavou.  Príjemné čítanie. 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu