VÝROČIE SMRTI DVOCH MARTÝROV

0
0

Odkaz Viliama Šuleka a Karola Holubyho v literárnej tvorbe 

Vrcholné obdobie národného obrodenia je spojené nielen s ustanovením spisovnej slovenčiny v podobe kodifikácie Ľudovíta Štúra, rozmachom li­terárnej činnosti, ale sprevádzali ho aj zásadné politické aktivity. Tie viedli k revolučnému činu v podobe boja za národné slobody. Po potlačení sep­tembrovej výpravy v roku 1848 prenasledovali maďarské gardy porazené jednotky slovenských dobrovoľníkov až k moravským hraniciam. Mno­hých pochytali a uväznili v mestách ako Hlohovec, Leopoldov, Nitra či Senica. Osobitné štatariálne súdy vyniesli viaceré hrdelné rozsudky. Jeden z najkrutejších „krvosúdov“ prebiehal práve v Hlohovci. Jeho nešťastnými hrdinami sa stali 21-ročný Karol Holuby (1826 – 1848) a 23-ročný Viliam Šulek (1825 – 1848). 

Viac

Mladí komisári SNR boli väznení na hlohovskom námestí vo vážnici. Pri súdnom pojednávaní sa nezriek­li zodpovednosti za svoje činy a hrdo sa hlásili k myšlienkam povstania, Národnej rady a Jozefa Miloslava Hurbana. Nevzdali sa svojho presvedčenia napriek ve­domiu, že zaň môžu zaplatiť najvyššiu daň. Nazývali ich hurbanisti a obaja dobrovoľníci sa s týmto označe­ním stotožnili. Vilko Šulek bol popravený 20. októbra 1848 ne­ďaleko Hlohovca v chotári obce Beregseg. O šesť dní neskôr 26. októbra 1848 ho na rovnakej ceste na po­pravisko nasledoval aj Karol Holuby. Literárna spoji­tosť Karola Holubyho s Hlohovcom je dokladovaná nedokončenou básňou, ktorú písal počas hlohovského väznenia. 

Tri dni viseli telá V. Šuleka a K. Holubyho na vý­strahu, kým ich nezakopali do zeme. Neskôr boli oba­ja pochovaní so všetkými poctami na tomto pietnom mieste za účasti viacerých predstaviteľov národného hnutia. Potom bolo miesto popravy a hrobov označe­né masívnym dubovým krížom, ktorý bol 21. októb­ra 1928 pri 80. výročí udalosti nahradený dôstojným pomníkom projektovaným Dušanom Jurkovičom. 

Pri príležitosti stého výročia smrti mladých martýrov za slobodu slovenského národa si obec Beregseg zme­nila názov na Šulekovo. Na miestach väznenia a smrti V. Šuleka a K. Holubyho sú umiestnené pamätné tabule pripomínajúce nielen ich účasť v septembrovom povstaní, ale aj slovenské povstanie ako významnú udalosť národných dejín. 

Silný moment ich martýrskej smrti sa natoľko vryl do spomienkovej vrstvy domorodého ľudu, kto­rý bol svedkom týchto udalostí, že dodnes sa tradujú o nich v kraji rôzne legendy s romanticko-heroickým prifarbením ich statočnej obety. 

Látka povstania neza­mestnávala spisovateľov iba svojím historickým odka­zom, ale jej výrazovo-umelecké spracovanie nadobúda rozmer národnej identity, politickej slobody, no i pole­mických postojov a reflexií. Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888) ako jeden z vodcov povstania sa tiež zmocnil umeleckých atribútov literatúry, aby mohol vypovedať svoje videnie revolučných pohybov. Urobil tak v historickej črte s názvom Slovenskí žiaci (1853), ktorú publikoval v almanachu Nitra III. Hurban okrem revolučných uda­lostí odohrávajúcich sa v Hlohovci a jeho blízkosti, pripomenul dielom pôvodný názov mesta v znení Hlohovec oproti maďarskému Galgócz či z nemčiny pochádzajúcemu tvaru Frašták. 

Tému posledných dní pred smrťou hurbanov­cov V. Šuleka a K. Holubyho spracovali literárne už ich súčasníci, no udalosť neprestávala umelecky inšpirovať aj nasledujúce literárne generácie autorov. Napríklad Janko Kráľ im venoval pieseň Duma dvoch bratov (1849), romanticky heroizoval ich postoj v smutnohre Holuby a Šulek (1850) Jozef Podhradský, ľudovú povesť o horiacej šibenici v deň výročia popravy spracoval v bás­ni Intermezzo Viliam Pauliny-TóthJán Trokan oslávil odvahu V. Šuleka v básni Myjava s novým vekom, v pole­mickom tóne k revolúcii a s rezervovaným postojom k jej cieľom sa k nej vyjadril v dráme Holub Jonáš Zá­borský (60. roky 19. storočia, prvýkrát vydaná v r. 1962), Ján Francisci na nich spomína vo Vlastnom životopise (1909), baladickým šatom odel osudy popravených v básni Na fraštáckom poli (1930) Štefan Krčméry, historický román z čias slovenského povsta­nia so zachytením osudov V. Šuleka a K. Holubyho pod názvom Leteli sokoli nad Javorinou (1972) napísal Jozef Horák, z novších prác spomeňme napríklad text Juraja Bindzára Fraštacká balada (1999). 

Na záver dodajme, že pietne miesto slovenských martýrov na „fraštackom poli“ navštevovali známe osobnosti. Samotný smútočný obrad tri dni po poprave vykonal Daniel Minich a nad hrobom stál aj básnik Jan­ko Kráľ. Z významných zahraničných osobností si prišiel uctiť pamiatku oboch mladíkov v roku 1919 škótsky historik a publicista zaoberajúci sa dejinami slovanských národov Robert William Seton-Watson (1879 – 1951), známy aj ako Scotus Viator.

Pred deväťdesiatimi rokmi si na životný príbeh i odkaz oboch mladíkov spomenul básnik Štefan Krčméry.

Na fraštáckom poli 

Na fraštáckom poli

šibenice svietia.

Na fraštáckom poli

krvou rosí kvieťa,

slzou vlhnú skaly.

Do fraštáckej zeme

dvoch mládencov pochovali.

Tam si oni ležia

do božieho súdu –

tíško sebe ležia,

tichú pieseň hudú.

– Pozri, braček, pozri

od kraja, do kraja,

či jest ešte koho,

či sme sami dvaja?

 – Ani sme nie dvaja,

ani sme nie sami:

telo popri tele 

s nami pod hrudami.

Ak nás mnoho hore,

viac nás je tu dolu,

a všetci sme jedni

a všetci sme spolu.

Rodina sme veľká,

nik nás nepremeria.

Dajedni od vekov,

dajedni od včera.

Veky pieseň hudú,

veky načúvajú,

ako sa o jari

ľady pukávajú.

Ako čakan ďube, 

ako lemeš škripí,

ako včely hrajú

v kvete starej lipy.

Vše si hlavy zdvihnú,

vše si hlavy sklonia:

Prečo tá zem bolí,

prečo tá zem stoná?

Duní tá zem, duní,

chodia po nej Huni;

stoná tá zem, stoná

pod kopyty koňa.

Našinci ju sejú,

Bendegúzi kosia

a Turčiská po nej

konské chvosty nosia.

Bolí tá zem, bolí

krutej od nevoli,

mraky skameneli

na slovenskom poli.

Kliatba skamenela

na slovenskom ľude,

a i vždy tak bolo

a i vždy tak bude.

Smutnú pieseň hudú,

tíško vyhúdajú.

 – Pozri, braček, či už

zore znamenajú?

 – Zore znamenajú 

pôrod doby novej.

Braček, hybaj, Hurban

krstí na Brezovej.

Slovo našiel, slovo,

hybaj, čúvajú ho.

Už to ide zrezka,

už to ide tuho.

Už sa mračno kála,

už sa skala puká,

krv sa pohla v žilách

i deda i vnuka.

 – Nechoď, braček, chráň sa

nebezpečných hesiel.

 – Celý svet by umrel,

keby som dnes nešiel!

 – Nechoď, braček, nechoď,

máš ty život mladý.

 – Keby ich mal desať, 

dám ich bez výhrady.

 – Máš ty doma milú,

dievča pobelavé.

 – Abo nikdy viacej,

abo navždy v sláve!

 – Nechoď, braček, nechoď,

na chodníku zmija!

Počkaj, braček, počkaj,

idem s tebou i ja.

*

Slobody zvon bije

na brezovskej túrni.

Už je to deň slávny,

už je to deň búrny.

V trepotaní zástav,

v švihotaní guliek,

kam letíte, bratia,

Holuby a Šulek:

 – Ani neletíme,

srdce sa nám rúti,

ako ten povetroň

na nebeskej púti.

Sokolov je kŕdeľ,

krkavcov sú chmáry,

zapadajú hviezdy

v hlohovskom chotári.

Neplačte, Slováci,

neplačte za nami.

Ideme my búchať

na tie božie brány.

Budeme my búchať,

rukou, päsťou čelom.

Budeme my ležať

mŕtve telo s telom… 

Na fraštáckom poli

šibenice svietia.

Na fraštáckom poli

krvou rosí kvieťa,

slzou vlhnú skaly.

Do fraštackej zeme

dvoch mládencov pochovali.

(1930)

 Pamätníky V. Šulekovi a K. Holubymu umiestnené v Hlohovci a Šulekove.
Pamätníky V. Šulekovi a K. Holubymu umiestnené v Hlohovci a Šulekove.
Pamätníky V. Šulekovi a K. Holubymu umiestnené v Hlohovci a Šulekove.
Pamätníky V. Šulekovi a K. Holubymu umiestnené v Hlohovci a Šulekove.
Pamätníky V. Šulekovi a K. Holubymu umiestnené v Hlohovci a Šulekove.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu