Ako dobre poznáš náš „rodný jazyk“?

2
13

Slová a slovné spojenia ako iPhone, aktualizácia, vyhrotiť niečo, mega, brutálne dobré, či vyhajpovaná pesnička sú pre nás už viac-menej každodennou súčasťou. Možno sa u viacerých z vás po ich začutí objaví alergická reakcia v podobe navretej žily, alebo chvíľkovej nevoľnosti. My máme pre vás ale oveľa „fajnovejšie“ výrazy.

Rozhodli sme sa oživiť starý hlohovský dialekt – fraštačinu. Niektoré slová občas v uliciach Hlohovca ešte začujeme, o iných sme doteraz nevedeli. Každopádne majú cveng a oplatí sa ich poznať!

Viac

Babkin chrbet!/Ale ideš mi volade?/Ale choj volakam…

Ale nehovor!/Ale, prosím ťa, to nie je ani pravda!

Pannu Madovú! Kukni sa jaké má bučanské zvony!

Prepánakráľa! Pozri sa aké má bujné poprsie!

Zaondi ten firhang, nech nevidý, že sa na nu kukám!

Zastri ten záves, aby nevidela, že sa na ňu pozerám!

Očúvaj, kamdál vác som hlanná.  Čo si mám dat na frištuk?

Počuj, som čím ďalej-tým viac hladná. Čo si mám dať na raňajky?

zdroj: www.pixabay.com

Polála som tý krumple s tým zoftýkom (zoftom).

Tie zemiaky som poliala s tou šťavou.

Kedy by si mohla dójs(c)t? Móžem bárskedy. Aj čúl (čúleky).

Kedy by si mohla prísť? Môžem hocikedy. Aj teraz.

Čo sa porádky ondýš…/Čo si hned jak oné?

Prečo sa hneď hneváš?/Prečo si hneď nahnevaný?

Pri slove ONÉ sa zastavme. Je to veľmi špecifické a univerzálne slovo. Kedysi a aj dnes ho dokážeme použiť na nespočetne veľa spôsobov. V komunikácií často nahradí podstatné mená, prídavné mená ale i slovesá. Slovo oné jednoznačne uľahčuje vynájsť sa všetkým zainteresovaným osobám v rozhovore.

Napríklad:

„ONÉ“ AKO PODSTATNÉ MENO:

 To oné je velice dobré, práda?

To rizoto je veľmi chutné, však?

„ONÉ“ AKO PRÍDAVNÉ MENO:

Kde je tá priondená kapsa?!

Kde len môže byť tá hlúpa taška?!

„ONÉ“ ako sloveso

Rozondýš mi prosim ta, tú resanku?

Odbalíš mi prosím ten croissant?

zdroj: www.pixabay.com

Hlohovčania nám ďalej poslali aj týchto pár (ne)tradičných výrazov, ktoré stojí za to spomenúť.

Kam zas lezeš? Očuješ ma? Buc tu, neskús volade íct!

Kam zasa ideš? Počuješ ma? Buď tu, nech ťa ani nenapadne niekam ísť!

Kedy si ostriháš tú glbinu?

Kedy si dáš ostrihať tie dlhé vlasy?

Najtáž prejde cez hrllo, cez rit jakoby vystrelev.

/výraz pre jedlo, ktoré nám nechutí/

Dobré bajačiny drúzdaš!

Hovoríš hlúposti!

Kam ideš zas lantafárit?

Kam sa ideš zasa flákať?

Híkaš jak Borošov somár.

/výraz pre začudovanie/

Ket je capovi dobre, ide na lad tancuvat.

/výraz pre človeka, ktorý má vo veciach poriadok a aj tak neuvážene riskuje/

Kerý baják móže mať takú velikú čongálu jak ty?

Kto by ešte mohol mať také veľké chodidlo ako ty?

Natáhni si bumbajku, neská je tam voláko zimší.

Daj si bundu, dnes je tam akosi chladnejšie.

Ktorý z výrazov vás najviac pobavil, či zaujal? Ktoré slová ste doteraz nepoznali? Dajte nám vedieť do komentára.

2 KOMENTÁRE

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu