Lekcia krajiny Jozefa Sušienku v bratislavskej SNG

0
533

Slovenská národná galéria v Bratislave láka po znovuotvorení nielen vďaka jedinečnej architektonickej podobe, ale aj kvalitnými výstavami. Pre Hlohovec sú zaujímavé hneď dve. Prvá bola otvorená ešte v júni minulého roka, nesie názov Sakrálne umenie a môžete na nej vidieť jedinečný oltár Narodenie Krista (tzv. Narodenie z Hlohovca), ktorý pochádza z kaplnky Hlohovského zámku. Pozornosť však chceme upriamiť na inú hlohovskú stopu, a to v podobe od štvrtka 6. júna 2024 sprístupnenej výstavy akademického sochára Jozefa Sušienku (1937) s názvom Lekcia krajiny.

Ak by sa vám pošťastilo navštíviť ateliér majstra J. Sušienku, tak z pomerne rušnej ulice v blízkosti centra Hlohovca sa dostanete do úplne iného sveta, kde vás postupne obklopia najrozmanitejšie umelecké objekty vytvorené z keramiky. Spozorujete rôzne vázičky i rozmerné vázy, taniere, nádoby, svietidlá, plastiky inšpirované tvarmi prírodných objektov, časti monumentálnejších prác, niektoré keramické diela komponované do typicky konštruovanej figurálnej vertikály i jeho ikonické tekvice, hrušky či sovičky. Takýto umelecký výraz Sušienkovej keramickej narácie, zohľadňujúci ohlasy prírodných foriem v štýlotvornom, sémantickom a filozofickom kóde, poznáme aj z jeho početných domácich i zahraničných výstav.

Z každodenného dotyku dlaní a hliny vznikol organický súzvuk prírodného materiálu a ľudského umu, konfigurovaného do objavných plastických tvarov. Spod autorových rúk povstáva archetypálnou sémantikou preniknutá humanistická odpoveď na civilizačné výzvy spojené s kultom konzumu a povrchnosti. Od figurálneho stvárnenia prešiel k symbolickému jazyku či prírodnej metafore – pozdvihuje tvar prírodných štruktúr (napr. plody rastlín), čím ozrejmuje silu, krásu i proces ich vzniku. Nenecháva sa pri tvorivom procese viazať hrnčiarskym kruhom, pretože ho nepoužíva. Prirodzenosť, jasnosť, v najlepšom slova zmysle jednoduchosť, environmentálne partnerstvo s prírodou sú jasne čitateľnou osou jeho diela. Svojou umeleckou koncepciou napĺňa kozmologickú predstavu o harmónii, poriadku, zákonitosti i prirodzenej jednoduchosti, vyvierajúcej z dokonalého poznania hliny ako dominantného materiálu umeleckej tvorby, pričom svojim elementárnym formám ponúka veľkorysé riešenia s dôrazom na detail, čo vyvoláva adekvátny emocionálny účinok doplnený sémantikou silných ekologických reflexií.

Uvedené myšlienky dopĺňame úryvkami z kurátorského textu k aktuálnej bratislavskej výstave: „Jozef Sušienka je bytostný environmentalista. Empatickú súhru prírody, keramiky a človeka pestuje už od 60. rokov 20. storočia – omnoho skôr ako sa ekológia stala globálnou výzvou a životnou nevyhnutnosťou. Keramika podľa neho prirodzene patrí dnu aj von, do parku aj do bytu, necháva ju variabilne a otvorene účinkovať ako plastiku, nádobu, fontánu, svietidlo aj ako náhrobný kameň. Jeho Balvany, Prašivky, Marťania či Sovy alebo Ikebany tak stále žijú, rastú, združujú sa a množia.“

Na výstave sa nám Sušienkova tvorba prihovára „cez plastiky, nádoby a objekty pre prírodný či civilizovaný exteriér, ale aj dizajnérske práce a vizionárske štúdie i kresby, odkazujúce na jeho konceptuálne myslenie. Časť diel nájdete aj v exteriéri galérie – v (mestskej) prírode, kam prirodzene patria. Na oboch miestach však budete mať možnosť zažiť autorovu osobitú tvorbu ako radostnú živelnú hru, kontemplatívny zážitok či špeciálnu terapiu hubami, kameňmi a glazúrami.“

Diela J. Sušienku sú v Hlohovci, kde žije a pracuje, prítomné pre pozorného diváka či chodca mestom takmer na každom kroku. Sú súčasťou verejných priestorov, ale i záhrad, odkiaľ nazerajú na okolitý svet. Niekedy boli viac rozosiate ulicami a parkami, podobne ako to je s rozširovaním rastlín a húb v prírodnom prostredí. Dnes sú niektoré jeho keramické diela – pomyslené kvety mesta – ohrozené a pre vandalizmus sa strácajú. Ironicky môže pôsobiť skutočnosť, že sme sa pred pár rokmi nadchýnali jeho tvorbou v priestoroch zámockej galérie, ktorá bola „vysadená“ jeho prírodno-organickými keramickými hmotami a v tom istom momente pod zámockým kopcom na skok od centra mesta postupne zanikajú dve jeho monumentálne keramické inštalácie, výtvarne dokresľujúce architektonickú hodnotu domu kultúry. Súčasťou tohto objektu sú diela, ktoré vznikali v rokoch 1986 – 1988. Sú nimi keramický a kameninový dekoratívny múr, kameninovo-porcelánová dekoratívna stena, keramická vertikálna fontána, a tzv. keramické „komíny“ slúžiace pre vzduchotechniku budovy. Okrem toho v areáli bývalej Slovakofarmy stoja dva vertikálne objekty, v dome smútku je umiestnené keramické okno a okolo neho niekoľko solitérov tekvíc či hrušiek. V minulosti boli vyzdobené Sušienkovými dielami napríklad park pred františkánskym kláštorom či areál výstavnej siene Vlastivedného múzea v Hlohovci (bývalý Robotnícky dom), spoločné priestory niektorých podnikov a ich exteriéry a veľa iných objektov.

V prípade výstavy v bratislavskej SNG expandovala Sušienkova tvorba do „chráneného“ výstavného priestoru interiérového i exteriérového charakteru. Pre návštevníka z Hlohovca budú známe niektoré objekty, ktoré mohol vidieť počas výstav vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci (zatiaľ posledná zameraná skôr na maliarsku tvorbu, sa uskutočnila v júli až septembri 2022), no aktuálna bratislavská výstava je obohatená aj o ďalšie diela prierezovo ilustrujúce autorovu celoživotnú tvorbu. Mimoriadne zaujímavá je aj sekcia návrhov a skíc – v štúdiách tvarov a podôb jednotlivých objektov rozpoznávame niektoré známe inštalácie, ale zobrazujú aj to, že v prípade tých nerealizovaných mal J. Sušienka smelé umelecké vízie a koncepty. Z monumentálnejších prác umiestnených do verejného priestoru sa na výstave prezentuje variabilná kompozícia z glazovanej, solenej kameniny a porcelánu, ktorá bola kedysi umiestnená v hlohovskom dome kultúry (spomenuli sme ju vyššie) a slúžila ako dekoratívna predelová stena v priestoroch kaviarne a spoločenskej vybavenosti objektu. Z ďalších diel tohto charakteru si môžete na výstave prezrieť fotografie zapožičané zo súkromného archívu autora, z ktorých neboli niektoré dodnes publikované či zverejnené.

Architektúra výstavy pozostáva zo štyroch rozmerných plôch – akýchsi nízkych pódií posiatych umelcovými dielami. Je to akoby lúka, z ktorej vyrastajú rastliny, ukrývajú sa v nej živočíchy, pulzujú v nej živly. Zapĺňajú priestor horizontálne i vertikálne a odkazujú svojou farebnosťou, povrchovou (lesklou či matnou) štruktúrou na synergiu vizuálnych hier produkovaných energiou svetla. Vstúpiť medzi tieto entity je nevšedným zážitkom – pôsobenie ich tvarov vás vtiahne do diskurzu vnímania podobne ako sa to deje v niektorých častiach filmu legendárnej britskej kapely The Beatles Yellow submarine.

Nepremeškajte možnosť navštíviť túto jedinečnú výstavu. Je sprístupnená do 6. októbra 2024.

Marián Kamenčík

Fotografie: Marián Kamenčík

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here