Zážitkové vyučovanie, tematické vyučovanie, projektové vyučovanie to sú už bežné formy vyučovania, ktoré sa v školách, aspoň teda v tej našej, využívajú bežne. Raz do roka, pri príležitosti Dňa otvorených dverí, sa môžu rodičia zúčastniť vyučovania a vidieť svoje deti „ priamo v činnosti“ a majú tak možnosť spoznať prostredie školy inak ako na rodičovských stretnutiach. Ale čo starí rodičia? Mnohí pomerne často vyzdvihujú svoje vnúčatá zo školského klubu, odprevádzajú na krúžky, venujú im čas… Práve im som sa rozhodla venovať čas, strávený v našej triede so svojimi vnúčatami počas dvoch vyučovacích hodín. Veľmi mi pomohla Mária Terézia a jej reformy. Konkrétne reforma povinnej školskej dochádzky, ktorú s jej menom vie spojiť každý žiak 4. ročníka ZŠ. A tak moji štvrtáci pozvali svojich starých rodičov k nám do triedy, aby sa zúčastnili blokového vyučovania na tému: „ Škola kedysi a dnes“.
Účasť starých rodičov na tejto otvorenej hodine bola veľmi početná a deti mali veľkú radosť.
Babky neprišli s prázdnymi rukami. V triede rozvoniavali koláčiky a všakovaké dobroty. Deti pekne pracovali na zadaných úlohách, tvorivo premýšľali, dramatizovali, pracovali s textom… a mnohokrát nás aj všetkých rozosmiali. Samozrejme, že priestor dostali aj starí rodičia, ktorí nám ochotne porozprávali o svojich školských časoch, zaspomínali a priniesli i fotografie zo svojich tried.
Navštívila nás i moja pani učiteľka zo ZŠ, ktorá je prababkou jedného môjho žiaka, čo veľmi potešilo mňa osobne. Bolo sa o čom rozprávať a porovnávať súčasnú školu s tou nie tak dávno minulou. Príjemné stretnutie troch generácií prerušil len školský zvonček. Na túto návštevu nám všetkým zostanú pekné spomienky, fotografie a krásny list spomínanej prababky – Mgr. Magdy Polakovičovej. Veď posúďte sami.
Starí rodičia na návšteve v 4. A
Nechcelo sa mi ani veriť, keď mi pravnuk Samko priniesol pozvanie do jeho školy – ZŠ sv. Jozefa v Hlohovci. Za pomoci pani učiteľky Kamendyovej zhotovili vkusné a milé pozvánky, ktorými pozývali starých, či dokonca aj prastarých rodičov, aby s nimi strávili v škole dve vyučovacie hodiny. Koho by napadlo, že štvrtáci budú chcieť pozvať do školy svojich starých, či prastarých rodičov? Bolo to vskutku veľmi milé prekvapenie.
Žijeme v dobe, ktorá sa veľmi rýchlo mení a tieto zmeny prebiehajú aj v školstve. Veľa sa o nich píše aj hovorí v spoločnosti a nie vždy sa stretávajú s pozitívnym ohlasom. Sú nové učebnice, iné postupy na hodinách, nové technické pomôcky, napríklad mobily alebo počítače, o ktorých sme my ani nesnívali. Keď som chodila do školy ja, najzaujímavejšiu technickú pomôcku, ktorú sme mali, predstavovalo drevené počítadlo s farebnými guľôčkami, na ktorých sme sa učili počítať.
Počas našej návštevy sme dostali možnosť vidieť a spoznať, ako sa pracuje na dnešných školách. Preto sme s radosťou prijali toto milé pozvanie. Žiaci boli rozdelení do skupín, každá z nich dostala rôzne úlohy. Spoločnými silami riešili a potom s výsledkami oboznamovali ostatných spolužiakov. V priebehu našej návštevy nám predviedli vzorovú hodinu slovenského jazyka a vlastivedy. Postupne prebrali reformy Márie Terézie, ktoré zaviedla vo svojej ríši. Dokázali dokonca vysvetliť, prečo bolo potrebné tieto reformy zaviesť. Pani učiteľka spestrila učivo o škole v minulosti krátkou ukážkou z filmu „Vianočné oblátky“.
Dve vyučovacie hodiny prebehli veľmi rýchlo, boli poučné a zaujímavé pre všetkých žiakov a aj nás, starých rodičov. Ukázali nám, koľko úsilia a prípravy treba vynaložiť na ich priebeh.
Na záver návštevy starí rodičia žiakom rozprávali zaujímavé spomienky, ktoré prežili v škole, ktorú navštevovali ešte oni. Ja osobne som chodila práve na túto školu. Povedala som im, aké hry sme sa hrávali na školskom dvore, že za mojich školských čias na dvore stáli drevené záchody, ako sa kúrilo v kachliach a prečo sa ich škola ešte aj dnes nazýva „kamennou školou“.
Keď sa pani učiteľka spýtala žiakov, koho z nich priviezli autom do školy, zdvihli sa takmer všetky ruky v triede. Rodičia odchádzajú skoro ráno do práce, deti dovezú do školy a ponáhľajú sa za svojimi povinnosťami. Po vyučovaní pre nich väčšinou prichádzajú starí rodičia, lebo ich rodičia ešte pracujú. Starí rodičia sa im s láskou venujú a zaujímajú sa aj o ich úspechy v škole.
Práca učiteľa je zaujímavá, ale vyžaduje si kvalitnú, neustálu prípravu a nekonečnú trpezlivosť. Treba si ich prácu vážiť a dbať aj na spoluprácu s rodičmi, či starými rodičmi. Vďaka vám, pani učiteľka, za pozvanie do školy. Bol to skvelý nápad!
Mgr. Magda Polakovičová (účastníčka stretnutia, ktorá chodila do „kamennej školy“ počas druhej svetovej vojny)
Mgr. Ingrid Kamendyová (učiteľka žiakov 4. A, ZŠ sv. Jozefa v Hlohovci)
Fotografie: ZŠ sv. Jozefa Hlohovec
