Umenie nemusí byť ukryté za stenami galérie a nemusíme ho hľadať iba vo výstavných sieňach. Niekedy stojí priamo popri ceste do školy, práce, za zábavou, nájdeme ho na sídlisku, v parku alebo pred obchodným centrom. Často okolo takých diel prechádzame roky, bývame v ich blízkosti, no málokedy si uvedomujeme ich umeleckú hodnotu a veľmi často o týchto dielach neviem nič viac, iba že tvoria nezbadanú kulisu našich každodenných životov. Práve na takéto diela upozornila hlohovská iniciatíva Odložené v meste, ktorá sa pri príležitosti 16. ročníka medzinárodného festivalu Deň architektúry 2026 predstavila hneď dvoma aktivitami. Do spoločnosti desiatok miest Čiech a Slovenska sa v rámci festivalu Hlohovec zapája už po druhýkrát. Prvou festivalovou aktivitou bola komentovaná prechádzka Hlohovcom, predovšetkým jeho sídliskami a ich umeleckou výzdobou vo verejnom priestore. Druhú aktivitu tvorí stále ešte prebiehajúca výstava Zabudnuté kvety mesta – umelecké diela verejného priestoru mesta Hlohovec v Nyáryovskej kúrii v Bučanoch.
Sídlisko ako galéria
Počas prechádzky sa účastníci vydali po hlohovských sídliskách a miestach, ktoré sú dnes bežnou súčasťou každodenného života. Tentoraz sa však na ne pozerali trochu z inej perspektívy. Bytové domy, ulice a verejné priestranstvá sa na chvíľu zmenili na galériu pod holým nebom. Pozornosť patrila predovšetkým výtvarným dielam, ktoré vznikali v druhej polovici 20. storočia spolu s rozsiahlou bytovou výstavbou. V období, keď fungovalo vládne nariadenie 355/1965 stavebného zákona, tzv. Hlava V, sa s umením a finančnými prostriedkami na jeho realizáciu počítalo už pri plánovaní verejných stavieb. Do architektúry a verejného priestoru sa tak dostávali sochy, reliéfy, mozaiky, vitráže, fontány či iné výtvarné prvky od množstva zaujímavých umelcov.
Aj Hlohovec je preto poznačený umeleckými stopami tohto obdobia. Niektoré diela sa zachovali, iné zmenili svoje miesto a ďalšie už z verejného priestoru úplne zmizli. Práve sídliská sú dokladom živej urbanistickej premeny, kde má svoje miesto umenie, no nie vždy ho vieme adekvátne oceniť. Podujatím sprevádzali členovia iniciatívy Nadežda Kvasňovská a Marián Kamenčík.
Prvou zo zastávok na prechádzke sídliskami ako galériou bola plastika na Podzámskej ulici pred predajňou COOP Jednota. Dielo má názov Život v mieri a vyhotovil ho akademický sochár Vojtech Pohanka.
Kamenný kruhový reliéf na dvoch masívnych podstavcoch z pohľadového betónu vznikol pre sídlisko Marxova II. v roku 1981. Plastika na jednej strane kruhového reliéfu zobrazuje ženskú tvár, na druhej holubicu a slnko.
Následne sme si pripomenuli aj diela, ktoré nevznikali v rámci oficiálnych zadávateľských ciest prostredníctvom Fondu výtvarných umení, ale sú výsledkom ľudovej umeleckej tvorivosti. To je aj prípad rakety na ulici Závalie, ktorá bola inštalovaná do sídliskového priestoru koncom sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia obyvateľmi paneláku. Do tejto proveniencie patrí aj dielo, ktoré sme si krátko pripomenuli na sídlisku Nábrežie I (dnes Hollého ulica), kde je štylizovaný kvetináč z roku 1985, tiež vytvorený rukou neprofesionálneho umelca.
Zo Závalia sme sa presunuli do objektu občianskej vybavenosti na Vinohradskej ulici, kde boli osadené vitráže z leptaného skla nazvané Človek – príroda – veda od akademickej maliarky Lýdie Jergušovej-Vydarenej. Sem boli umiestnené v roku 1978, mali celkovú rozlohu 11 m2 a ich námet súvisel s vedou a poznaním.
Svoje miesto v prechádzke mala aj kamenná plastika Materstvo od Kláry Pataki. Pred paneláky na Ulici SNP bola osadená v roku 1972. Znázorňuje matku s dieťaťom, čo symbolizuje blízkosť, ochranu a starostlivosť.
Následne sa účastníci prechádzky presunuli námestím k západnej časti mesta do susedstva rieky Váh, kde tiež vyrástli v minulosti sídliská. Tam bola do začiatku druhého desaťročia 21. storočia umiestnená plastika s názvom Lipová ratolesť od Štefana Tótha, ktorá kedysi stávala pri obchodno-obslužnom centre na Hollého ulici – dnes ide o obchodné centrum Viktoria. Dielo bolo vytvorené z betónového piliera, na ktorom boli umiestnené tri štylizované listy z plastbetónu. Socha mala približne tri a pol metra.
Napokon sme sa presunuli k sídlisku na Nábreží A. Hlinku a na Ulici R. Dilonga. Tam stoja v parku dve sochárske realizácie hlohovského rodáka a akademického sochára Ľudovíta Gogu. Zatiaľ čo prvá socha je v sekundárnej pozícii (pôvodne totiž nebola umiestnená v parku v susedstve sídlisk, ale na križovatke ulíc Pod Beranom a SNP), druhá tam stojí od svojho vzniku. Obe sochy na seba ikonograficky nadväzujú. Prvá má názov Vyšívačka a zobrazuje sediacu a pracujúcu ženu, ktorá vyšíva zástavu. Dielo vzniklo k výročiu založenia KSČ. Druhá plastika ponúka pohľad na hrdo vzpriamenú ženu, ktorá vyšitý kus látky preložený cez ruky odovzdáva na slávnostne použitie. Socha má názov Odovzdávanie zástavy. Obe diela vznikli v polovici šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.
V spomínanom parku sa prechádzka skončila a rozvinula sa krátka, no zaujímavá diskusia o dielach verejného priestoru, ľudia spomínali na to, ako si na sochy pamätajú, čo všetko im pripomínajú a ako ich vnímali v minulosti a dnes. Účastníci prechádzky, ktorých bolo štyridsať, si odniesli štýlový odznak vytvorený k tejto príležitosti a aj malý katalóg (skladačku), kde boli zhrnuté všetky základné informácie o iniciatíve Odložené v meste a o sochách, ktoré na prechádzke videli. Zároveň možno povedať, že prechádzka sídliskom ako galériou, kde sa na rozdiel od inštitucionálnej prezentácie diel, môžete týchto sôch dotýkať, pozorovať ich zblízka a neriadiť sa otváracími hodinami, nebola iba prehliadkou umenia, ale aj malým nahliadnutím do histórie mesta.
Príbehy hlohovského verejného priestoru sú nielen o výtvarnej kvalite diel do neho umiestnených, ale aj o tom, ako sa mesto menilo, urbanisticky a architektonicky vyvíjalo. Výstavba sídlisk v 60., 70. a 80. rokoch zásadne pretvárala jeho podobu a spolu s novými bytmi, školami či obchodnými centrami vznikali aj umelecké diela. Niektoré pretrvali, niektoré zanikli, iné boli premiestnené, ďalšie odolávajú z posledných síl vplyvu počasia i vandalov a niektoré sú už, žiaľ, nenávratne stratené – zničené či odstránené.
Zabudnuté kvety v Nyáryovskej kúrii
Druhá časť projektu sa odohrala v neďalekých Bučanoch. V tamojšom kultúrno-spoločenskom centre v Nyáryovskej kúrii bola 5. októbra 2026 otvorená výstava s názvom Zabudnuté kvety mesta – umelecké diela verejného priestoru mesta Hlohovec. Výstava vznikla v rámci 16. ročníka medzinárodného festivalu Deň architektúry 2026. Do konca októbra je súčasťou festivalu, no v priestoroch kúrie zostane až do 28. februára 2027.
Namiesto veľkých kamenných plastík či vitráží sa návštevníci tentoraz stretli s ich výtvarne spracovanou grafickou podobou. Iniciatíva Odložené v meste od roku 2021 pripravuje a vydáva limitované, číslované a podpisované autorské risografiky, ktoré spracúvajú motívy hlohovských pamiatok a umeleckých diel verejného priestoru.
Risografika tak dáva nový život aj objektom, ktoré už z ulíc zmizli, sú poškodené alebo sa na ne rokmi zabudlo. Každá grafika je pritom doplnená odborným textom a príbehom konkrétneho diela. To, čo kedysi patrilo do ulíc, sa tak môže dostať do domácností a zostať súčasťou kultúrnej pamäti mesta, ale i peknou spomienkou či vkusným darčekom a zaujímavým umeleckým doplnkom.
Za iniciatívou Odložené v meste stojí tím ľudí, ktorých spája záujem o Hlohovec a jeho vizuálne dedičstvo. Nadežda Kvasňovská sa venuje výtvarným návrhom a propagácii, Rebeka Mehlyová grafickému spracovaniu, Marián Kamenčík výskumu a textom, Erik Knotek ml. fotografii, Lucia Pivarčiová prekladom a Jozef Střelec animáciám. Ich práca sa začína v teréne a v archívoch. Vyhľadávajú diela, zisťujú mená autorov, pátrajú po okolnostiach ich vzniku a zaznamenávajú príbehy, ktoré by inak mohli zostať zabudnuté. Výskum sa vracia medzi ľudí prostredníctvom komentovaných prechádzok, výstav, prednášok, diskusií a grafických diel.
Za realizáciu výstavy patrí poďakovanie o. z. EX LIBRIS AD PERSONAM HLOHOVEC, pod ktorým iniciatíva pracuje, Kultúrno-spoločenskému centru Bučany, ale i Trnavskému samosprávnemu kraju a mestu Hlohovec, ktoré finančne podporujú vydávanie risografických tlačí. V rámci trvania výstavy ešte prebehne tvorivý workshop a odborná prednáška. O termínoch týchto aktivít vás budú členovia iniciatívy informovať na svojich sociálnych sieťach.
Marián Kamenčík
Fotografie:
Dávid Urminský
a Pavol Ondriš
