Piaty hráč slovenského squashového rebríčka. Má za sebou vyše štyri stovky súťažných zápasov. Vďaka squashu precestoval takmer celú Európu, zúčastnil sa mnohých medzinárodných turnajov, stretol sa s vrcholovými hráčmi a učil sa od tých najlepších na Slovensku i v okolí. Squashu sa venuje od roku 2010, pričom dosiahol niekoľko výrazných úspechov, ako napríklad: viacnásobný vicemajster najvyššej squashovej súťaže na Slovensku, pódiové umiestnenia na turnajoch A a B kategórie, Majstrovstvách sveta juniorov a Majster Európy 3. divízie. Hovoríme o mladom Hlohovčanovi, úspešnom hráčovi a trénerovi Lukášovi Tužinčinovi.
Tvoje meno je už nejaký ten rôčik spojené so squashom. Mohol by si nám prezradiť, ako si sa k tomuto športu dostal?
Vôbec po prvýkrát som tento šport hral ako malý chlapec približne v roku 2005, keď môj ujo otvoril športové centrum v Hlohovci, kde boli aj squashové kurty. V tom čase som miloval tenis a raketové športy. Následne som začal hrávať popri tenise squash viacej a neskôr si ma všimol manažér squashového klubu v Hlohovci Ivan Jančička a spýtal sa ma, či by som nechcel skúsiť ísť na juniorský turnaj, ktorý sa konal práve v Hlohovci. Ja som povedal áno. Skončil som na treťom mieste. Neskôr ma squash začal baviť viac, až som sa rozhodol tenis nechať tak a naplno sa venovať práve tomuto športu.
V akom momente si si uvedomil, že sa chceš squashu venovať viac ako iba na rekreačnej úrovni?
Myslím, že to bolo v čase, kedy som sa v Hlohovskej squashovej lige začal umiestňovať na vyšších priečkach. Navyše ma to časom bavilo viac ako tenis, z čoho som bol prekvapený. Nebránil som sa tomu. Nasledovali rôzne juniorské turnaje a sústredenie. Chcel som sa zlepšovať a bavilo ma sledovať tých najlepších z môjho okolia. Na squashovom kurte som bol zrazu každý deň. To bol asi pre mňa hlavný dôvod – stal sa mojou každodennou aktivitou a záľubou.
Už ako junior si sa veľmi dobre etabloval v slovenskej squashovej špičke. Aké boli tvoje najväčšie úspechy v tomto období?
Viackrát som sa prebojoval na pódium na Majstrovstvách Slovenska – do 17 a aj do 19 rokov. Prvenstvo som dokázal získať napríklad aj na medzinárodnom turnaji, ktorý sa konal v Srbsku. Ďalším medzinárodným podujatím, kde som skončil na treťom mieste, bol juniorský turnaj v Poľsku. Avšak za najväčší juniorský úspech hodnotím moje pôsobenie v juniorskej reprezentácii, keď som mohol reprezentovať svoju krajinu na viacerých podujatiach.
Ako hráča ťa oslovili s ponukou reprezentovať viaceré tímy, nielen domáce, ale aj zahraničné. Aké bolo tvoje pôsobenie napríklad v Čechách alebo Nemecku?
V Nemecku som hral spolu s Tomášom Tóthom (dvojnásobný Majster SR) za tím Court-Hoppers Seligenstadt 1979. V tom čase hrali Bundesligu, čo je najvyššia súťaž v Nemecku. Išlo o “výbornú školu” a tím zložený zo skvelých ľudí a priateľov. Odohral som tam jedny z mojich najlepších zápasov a rád na toto obdobie spomínam. Šlo o dvojročné pôsobenie. Aktuálne som však hráčom českého klubu Viktoria Brno Sportprofit, ktorý pôsobí v Extraligovej súťaži. Som hráčom A tímu, v ktorom je viacero profesionálnych borcov ako napríklad Daniel Mekbib, Martin Švec alebo Ondřej Uherka. Vždy som nadšený, keď ma pozvú na niektoré z kôl a môžem sa učiť od tých najlepších. Ide o kvalitnú súťaž, v ktorej musím ísť vždy na maximum a podať čo najlepší výkon. Minulý rok náš tím dokonca získal majstrovský titul. Tento rok sme skončili druhí.
Aké úspechy si zažil v drese slovenskej reprezentácie?
Za najväčší úspech hodnotím titul Majstrov Európy 3. divízie z roku 2018. Do tejto kategórie sme spadli po ročnej odmlke a bolo doslova povinnosťou dostať sa naspäť do 2. divízie. Vo finále sme porazili Poľsko. O rok sme do 2. divízie vstupovali taktiež s jasným cieľom – udržať sa. Aj tento cieľ sa nám podarilo splniť. Som rád, že som mohol byť toho súčasťou a že som dostal šancu reprezentovať svoju krajinu aj medzi mužmi.
Napriek tomu, že aktuálne pôsobíš v Bratislave, stále si spojený s hlohovským tímom. Čo ťa pri ňom drží?
Síce som sa narodil v Bratislave, no v Hlohovci som vyrastal, prežil tam celých 18 rokov a mám tu veľkú časť rodiny. Na hlohovských kurtoch som navyše začínal a dodnes sú to moje najobľúbenejšie kurty. Čo ma však v hlohoveckom klube drží sú moji spoluhráči, s ktorými sa poznám roky a sme doslova ako rodina. Zažili sme toho spolu veľa a práve od nich som sa učil ešte ako junior. Veľmi mi pomohli, predovšetkým Ivan Jančička. Nemôžem však zabudnúť ani na Maja Kamenčíka, Ľubomíra Solčanského, Patrika Vargu, Richarda Jurenu alebo Ľuboša Srnku. Hlohovec mám ako mesto rád a teší ma, že sa nám ho darí aj v tomto športe držať na popredných priečkach a týmto spôsobom ho aspoň trošku zviditeľniť. Rád by som do tohto mesta priniesol nejaký ten titul – či už ligový alebo individuálny, na tom nezáleží.
Po prechode k mužom sa pohybuješ už niekoľko rokov okolo prvej desiatky v rebríčku. Aké sú tvoje ciele a motivácia do budúcna?
Aktuálne mám jeden cieľ – stať sa majstrom Slovenska. Usilujem o to už zopár rokov. S hráčmi, ktorí sa nachádzajú rebríčkovo predo mnou (aktuálne je Lukáš v rebríčku na 5. mieste) viem hrať pomerne vyrovnanú partiu. Verím, že sa to jedného dňa podarí. S hlohovským tímom chcem vyhrať titul v 1. lige.
Skús nám priblížiť, ako prebieha tvoja tradičná príprava na novú sezónu, prípadne skús v krátkosti povedať, v čom bola príprava iná počas aktuálnej koronakrízy?
Tradičná príprava prebieha vždy počas leta. V júni si doprajem vždy oddych po náročnej sezóne. V júli však už začnem znova trénovať. Najskôr atletika a posilňovňa. Snažím sa spevniť celé telo a zlepšiť kondíciu. V auguste už prechádzam na kurt, kde sa sústredím na zlepšenie svojich hráčskych schopností. Čo sa koronakrízy týka, po zavretí squash centier to vyzeralo nasledovne – chodil som ráno behať, prípadne robil nejakú atletiku. Následne som doma posilňoval telo rôznymi cvikmi. Bolo to pomerne zaujímavé obdobie.
Vstup do aktuálnej sezóny si mal zrejme najlepší za ostatné roky, pretože si sa konečne dostal na stupne víťazov v jednom z najvyššie hodnotených turnajov A-kategórie v slovenskom squashovom kalendári. Ako sa rodilo toto víťazstvo a aký je to pocit?
Áno, veľmi ma teší, že som takto vkročil do novej sezóny. Do turnaja som vstupoval ako nasadená štvorka. Počas celého turnaja som bol spokojný so svojou hrou. V semifinále som natrafil na slovenskú jednotku Mateja Hrnčiříka, s ktorým som sa snažil držať krok, no nakoniec ma „prebúchal“ a podľahol som mu 0:3. V boji o tretie miesto som sa stretol s Dávidom Kubičkom. Vedel som, že to nebude jednoduché, no veľmi som chcel získať tretie miesto. V prvom sete mi nič nevyšlo. Dávid hral nečitateľné lopty, čo mi robilo problém. Snažil som sa držať každú výmenu čo najdlhšie a vrátiť všetko naspäť do kurtu. Ďalšie tri sety som si pripísal na svoje konto a zvíťazil som celkovo 3:1.
Čo by si odkázal záujemcom o squash, nielen tým mladým, ktorí pokukujú po tomto športe?
Vyskúšajte to! Ide o výborný spôsob ako sa odreagovať. Je to dynamický šport. Neoľutujete. Ak navyše hľadáte trénera a neviete ako začať, neváhajte ma kontaktovať, rád vám pomôžem zlepšiť sa. Ja som si tento šport zamiloval a verím, že si ho zamilujete aj vy.
Viac o Lukášovi nájdete na jeho stránke – Lukáš Tužinčin
Za fotky ďakujeme Jurajovi Praženkovi
