Zmysel františkánskeho rádu je i ten, že nesleduje len nejaký špeciálny cieľ či záujem, ako napríklad iné rády (školská činnosť, ošetrovanie chorých a podobne). Tento rád je tu pre službu cirkvi vo všetkých jej potrebách a všetkých jej okolnostiach, kdekoľvek je to potrebné.
Tak aj aktivity slovenských františkánov boli zamerané všestranne na rozmanité potreby slovenského veriaceho ľudu. Františkáni rozvíjajú skromnú prácu so skromnými prostriedkami. Ich hlavnou úlohou ako kňazov a rehoľníkov je angažovať sa v anonymnej práci pre dobro druhých.
Františkáni po stáročia vykonávali drobnú prácu hlavne medzi jednoduchým slovenským ľudom. Boli kazateľmi, ľudovými misionármi, obhajovali katolícku vieru, vysluhovali sviatosti, slávili bohoslužby a konali pobožnosti. Boli však predsa aj známymi spisovateľmi, hudobníkmi, divadelníkmi, výtvarnými umelcami, pedagógmi, vedcami a veľmi často aj nositeľmi slovenského národného povedomia.
Nie je preto ničím zvláštnym, že aj vďaka týmto darom, talentom či záujmom, ktoré s úctou zveľaďovali, utvárali si rôzne priateľstvá a kontakty. Bratia svoj voľný čas často trávili v prírode na vychádzkach, na turistike (navštevovali najmä Tatry, no i iné pekné oblasti Slovenska), občas sa venovali aj niektorým športom či utužovali komunitný život i hudobnou tvorbou a divadelnou tvorbou. Uvedomovali si potrebu výchovy a vzdelávania, preto kládli mimoriadny dôraz na školstvo.
Nové možnosti nastupujúceho 20. storočia priniesli so sebou aj nové technologické výzvy, ktorých sa človek s rôznou mierou úspešnosti zhostil. Je celkom prirodzené, že aj bratia františkáni, ako tí, ktorí pozorne vnímali prostredníctvom svojho povolania tieto zmeny, boli s nimi konfrontovaní. Aj z tohto dôvodu sa už v 20. rokoch 20. storočia mohol v rukách františkánov objaviť prvý fotoaparát, ktorým zaznamenávali slávnostné, no i všedné dni za i pred múrmi kláštora. Vďaka týmto záberom máme dnes možnosť vidieť život františkánov spred takmer storočia a vnímať ich nielen ako radostných nasledovníkov príkladu života sv. Františka, ale k tomu spoznať aj tie stránky ich osobnosti, ktoré občas prekrýval habit – iba tak je možné pozorovať ich usmiate tváre pri korčuľovaní na zamrznutom rybníku, pri jazde na motocykli, pri remeselnej práci, pri plavbe na člne či jazde na koni, pri spisovateľskej činnosti, v zápale pedagogickej práce či pri zdolávaní vrcholu hory a iných.
Tieto zaujímavé pohľady sa Vám môžu naskytnúť na výstave fotografií zo života slovenských františkánov v rokoch 1920 – 1960 pod názvom TAKÍ SME BOLI, ktorú v priestoroch kláštornej chodby františkánskeho kláštora v Hlohovci na Františkánskom námestí zorganizovala Rehoľa menších bratov františkánov Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa na Slovensku v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Hlohovci. Autorom a zberateľom fotografií je brat Zachej z hlohovského kláštora. Po viacročnej zberateľskej práci a štúdiu sa rozhodol tento materiál sprístupniť verejnosti. Usporiadal ho do viacerých tém, aby tým ukázal pestrosť aktivít i života františkánov. Ide o tieto okruhy: kultúrne a literárne činné osobnosti, františkánska vydavateľská a redaktorská činnosť, serafínske javisko a divadelno-osvetová aktivita, františkánske školstvo a iné.
Výstava je sprístupnená od 3. októbra a pozrieť si ju môžete po sv. omšiach, samozrejme pri dodržaní platných hygienických a protiepidemiologických opatrení. Ak by mal niekto záujem o individuálnu prehliadku, môže kontaktovať priamo brata Zacheja.
Zbierka fotodokumentácie života františkánov na Slovensku sa neustále rozširuje, pretože do nej prispievajú rôzni pamätníci, príbuzní jednotlivých bratov či pamäťové inštitúcie. Ak by ste aj vy mali doma staré fotografie s touto tematikou, budeme radi, ak by ste nám ich prišli ukázať do kláštora. Ďakujeme a pozývame Vás na prehliadku.
