“Cieľom vzdelania je posúvanie hraníc našich vedomostí …” John F. Kennedy
Sériou článkov vám chceme priblížiť šikovných ľudí, ktorí sa podieľajú na edukácii nášho obyvateľstva doslova mravčou prácou. Pracujú vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci a naoko neživým muzeálnym veciam vdychujú život. Začíname predstavením magistra Branislava Vargu.
Branislav Varga pochádza z Dvorníkov, býva v neďalekých Bojničkách a ako zanietený zoológ, so zameraním na hmyz, pracuje už 15 rokov vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci. Po hlohovskom gymnáziu vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a my môžeme byť iba vďační, že taký odborník vo svojom fachu pracuje s radosťou v našom meste.
Čo ťa najviac baví na tvojej práci?
Najzaujímavejšia je pre mňa terénna práca, počas ktorej objavujem vzácnosti našej prírody.
Objavil si niekedy niečo, čo ťa vo svojej profesii prekvapilo?
Prekvapili ma veci, ktoré by som nepredpokladal a sú nelogické vzhľadom na základné poslanie múzea – dokumentovať vývoj spoločnosti a prírody. Napríklad na výskum prírody potrebujem osobitné povolenie, ktoré treba pravidelne obnovovať. Rovnako treba povolenie na vystavovanie chránených živočíchov, hoci boli nadobudnuté legálne.
A nejaké pozitívnejšie prekvapenie?
Príjemne ma prekvapili objavy niektorých živočíchov, ktoré sú na Slovensku veľmi vzácne alebo pre náš región nezvyčajné. Napríklad nedávno som pri Hlohovci našiel motýľa, ktorý sa tu dosiaľ nevyskytoval. Volá sa škvrnáč brestovcový a šíri sa k nám z juhu. Prvý krát v živote som ho naživo videl v Grécku a zakrátko na moje veľké prekvapenie neďaleko miesta, kde bývam!
Spomenieš si na mimoriadny zážitok v súvislosti s prácou v múzeu?
Výnimočným zážitkom pre mňa bolo, keď som bol v súvislosti s jednou výstavou pozvaný do štúdia Telerána v TV Markíza, alebo keď som bol pracovne pri nejakej významnej udalosti, napríklad v r. 2013 pri budovaní a otvorení náučného chodníka v Prírodnej rezervácii Sedliská (tzv. Poniklecová lúčka) či pomerne nedávno pri sprístupnení hlohovského zámku pre verejnosť.
Ale tvoja práca môže byť niekedy aj adrenalínová…
Počas výskumu na myjavských kopaniciach som s kolegom natrafil na miestneho obyvateľa, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, čo sme si hneď nevšimli a oslovili sme ho s prosbou o informácie. Chlap zareagoval agresívne, vytrhol z plota železnú tyč a rozbehol sa po nás. V podnapitom stave síce nebol schopný nás naháňať, ale bolo to nepríjemné.
Ako tráviš voľný čas?
Práca mi je zároveň záľubou, no rád čítam aj knihy. Len mi na to zastáva akosi málo času. Rád si pozriem dobrú komédiu a mám veľmi rád Radošinské naivné divadlo a hudbu 70-tych a 80-tych rokov, interpretov ako Marika Gombitová, Karol Duchoň, Lenka Filipová, Marie Rotrová či Hana Zagorová.
Rád cestuješ? Ak áno, pretavuješ do výletov aj svoje poznatky, si bádateľ aj mimo pracovnej doby?
Nedá sa povedať, že by som bol nejaký cestovateľ, ale prešiel som niektoré kúty Slovenska a navštívil som aj 17 európskych krajín. Najviac sa mi páčilo na Balkáne, kam viedli moje posledné štyri zahraničné výlety. Ako som už spomínal, práca mi je záľubou, takže svet živočíšnej ríše objavujem bez ohľadu na pracovnú dobu a nie je tomu inak ani počas dovoleniek. V podstate sa vždy zaujímam viac o prírodu ako o pamätihodnosti a vylihovanie na pláži mi je úplne cudzie.
Aká by bola tvoja rada pre Hlohovčanov v súvislosti so živočíšnou ríšou v Hlohovci?
Napríklad, keď idem do vysokej vegetácie (les, zarastená lúka) oblečiem si dlhé nohavice, košeľu s dlhým rukávom a dám si čiapku, prípadne aplikujem repelent proti kliešťom. Iný príklad: v blízkosti bodavého hmyzu (včela, osa, sršeň) sa správam pokojne, nezaháňam sa, aby som ho nedráždil, najmä ak som alergický na jed hmyzu. Každý by sa mal v lete pri pití sladkých nápojov presvedčiť, či mu do pohára nespadla osa a podobne.
A čo napríklad jedovaté živočíchy? Nájdeme ich aj v našom okolí?
V okolí Hlohovca v podstate nežijú vyslovene nebezpečné živočíchy. Ak sa človek správa v prírode rozumne, nemôže sa mu nič stať. Chcel by som, aby ľudia pochopili, že zvierat sa nemusia báť. To neznamená, že nemajú byť pri kontakte so zvieratami opatrní. No nemali by ani v každom živočíchovi vidieť hneď hrozbu.
Strach má veľké oči. A stáva sa, že keď „zočíme“ nám nesympatický hmyz, máme tendenciu ho zničiť.
Zo strachu, teda úplne bezdôvodne, mnohí živočíchy aj zabíjajú. Často úplne neškodné pavúky, „odporný“ hmyz alebo hady len preto, že sa ich štítia. Inokedy hynú dokonca vzácne živočíchy celkom zbytočne kvôli nevšímavosti ľudí. Napríklad sa stačí na jar prejsť po hrádzi Váhu pri sídlisku Dolná Sihoť a určite nájdete množstvo zašliapnutých chrobákov, ktoré sa nazývajú májky, patria k našim najzaujímavejším chrobákom a sú dokonca chránené zákonom. Pritom na asfaltovom chodníku sú naozaj nápadné, len sa treba dívať pri prechádzke pod nohy.
A nakoniec rozhovoru Braňova výzva k čitateľom Hlohovského žurnálu. Ak nájdete zaujímavého živočícha, môžete ho odfotografovať a poslať na dole uvedenú emailovú adresu. Rád a spoľahlivo zistí, čo ste našli. Prispejete tým k ďalšiemu poznaniu prírody v našom regióne.
„Viac očí viac vidí a často úplní laici nájdu veľké vzácnosti!“ (Branislav Varga)
Kontakt: Mgr. Branislav Varga
Entomológ, kurátor – zoológia, entomológia
Vlastivedné múzeum v Hlohovci
Františkánske námestie 1, 920 01 Hlohovec
033 7300337, vhm@zupa-tt.sk
Fotografie: Osobný archív Branislava Vargu
[…] Vargu sme si predstavili ako zanieteného zoológa a človeka, ktorý má veľmi rád svoju prácu vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci. Zaujímalo nás, ako je to […]