V zime býva dobrým zvykom prichystať pre malých operencov vtáčie búdky. Niektorí z nás prístrešky pre vtáčikov radi skonštruujú svojpomocne. Ruku k dielu zvyknú priložiť aj deti. Ale pre tých menej zručných, prípadne netrpezlivých, ponúkajú kamenné obchody a e-shopy už hotové kŕmidlá. A tie môžete potom dotvoriť podľa vlastnej fantázie.
Branislava Vargu sme si predstavili ako zanieteného zoológa a človeka, ktorý má veľmi rád svoju prácu vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci. Zaujímalo nás, ako je to s tými búdkami a dokrmovaním…
„Vtáčie búdky sú prospešné pre hniezdenie vtáctva. Mnohé druhy vtákov sú totiž dutinové hniezdiče a keďže v meste, ale aj v okolitých lesoch sa staré stromy s dutinami vypiľujú, slúžia búdky ako vítaná príležitosť pre hniezdenie.“
Podľa Braňa má kŕmenie vtákov význam najmä na konci zimy, kedy sú už potravinové zdroje v prírode obmedzené. Zoológ nám však pripomína, že práve ľudským pričinením majú vtáky v prírode menej potravy: „Insekticídmi a ničením biotopov sme zredukovali množstvo hmyzu. Herbicídmi zase poľné buriny, ktorých semená sú tiež vtáčou potravou“.
Čím vtákov určite nekŕmiť a čo im naopak chutí
Musíme byť opatrní vo výbere pochutín. Braňo vysvetľuje, že vtákom nemôžeme ponúknuť akékoľvek zvyšky z našej potravy. Určite nie kysnuté pekárenské výrobky.
„Napríklad sýkorky obľubujú loj, no solená slanina by im uškodila. Naopak, vhodné sú obilniny, olejniny a tuzemské ovocie v čerstvom alebo sušenom stave“, odporúča Braňo.
Mestské prostredie vtákom v zime vyhovuje viac
Zaujímavým zistením je, že prostredie v meste je pre vtáky prijateľnejšie ako voľná príroda. Prečo je to tak už vysvetľuje Braňo: „Pretože je tu o niečo znesiteľnejšia mikroklíma, ale hlavne niektoré druhy tu vďaka ľuďom skôr nájdu potravu.“
Napríklad drozdy, ktoré patria medzi sťahovavé vtáky, zostávajú v mestách aj počas zimy. Naopak, tie typicky lesné vtáky v zime prídu bližšie k ľuďom. „Túto zimu som napríklad už niekoľkokrát videl v meste jedného z našich najmenších vtáčikov – orieška obyčajného. Na kŕmidlá prilietajú viaceré drobné spevavce – stehlíky, sýkorky, prípadne brhlík. Na uliciach vídať neveľké kŕdliky vrabcov, v Zámockom parku havrany či ďatle.“
Braňo ďalej hovorí, že ak by sme mali šťastie, môžeme na ihličnatých stromoch cez deň nájsť pri odpočinku malý kŕdlik sovy myšiarky ušatej a na zámockom jazierku a na Váhu možno pozorovať vodné vtáctvo – najmä kačicu divú a pestrofarebnú kačicu mandarínsku. Na Váhu sa objavujú čajky a kormorány.
Kŕmenie kačíc v Zámockej záhrade. Áno, či nie?
Pri návšteve Zámockej záhrady máme tendenciu vziať so sebou suché pečivo a ísť kŕmiť kačice. Je to však tak správne? Alebo máme investovať viac času do výberu pochutín pre tieto operence?
„Takáto potrava kačiciam škodí. Je to podobné ako jedlo z rýchleho občerstvenia – tiež nám chutí, ale nie je zdravé. Pekárenské výrobky obsahujú veľa sacharidov a naopak málo živín, ktoré kačice potrebujú. Kačice sa nimi síce zasýtia, ale zhoršuje sa ich zdravotný stav.“
Braňo upozorňuje aj na nespotrebovaný alebo plesnivý chlieb, ktorý môže byť zdrojom infekcie a okrem toho znečisťuje vodu. To vedie k premnoženiu rias a následnému úhynu rýb a iných vodných živočíchov. Vhodným krmivom pre kačice je kukurica či iné obilniny.
Výzva: Milí čitatelia Hlohovského žurnálu, pod článok nám môžete odfotiť vaše búdky pre vtáčiky, potešíme sa aj komentáru, aké druhy malých operencov sa u vás najčastejšie zastavia.
