Zbor Hlohovčatá zo Základnej umeleckej školy v Hlohovci nedávno oslávil 10 rokov od svojho založenia. Doteraz si v ňom zaspievalo už približne 500 mladých spevákov. Zakladateľka Hlohovčiat a zároveň aj riaditeľka ZUŠ v neďalekých Jaslovských Bohuniciach Martina Baračková spojila 40 spevákov týchto dvoch škôl. Nedávno totiž spoločne nahrali pieseň „Koronasong“, ktorá sa okamžite stala hitom internetu a pozná ju už celé Slovensko.
Kedy vznikla myšlienka urobiť Koronasong?
Už skoro rok naši speváci nikde nevystupovali, sú zakázané všetky kultúrne podujatia a triedne koncerty. Deťom chýbajú tieto aktivity. Preto som si povedala, že napíšem pieseň o tom, čo práve prežívame a spojím to s dištančnou formou vyučovania, aby naši malí muzikanti ukázali, že na sebe pracujú aj z domu.
Ako vyzeral váš tvorivý proces pri vymýšľaní hudby a textu?
Najväčší impulz prišiel, keď som zažila 10 sekundový telefonát s mojím krstným otcom, ktorý ležal na Covid oddelení na kyslíku. Horko-ťažko mi vedel chrčaním povedať jednu vetu. Bol to pre mňa zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem. O to väčšia bola moja vďaka všetkým zdravotníkom, keď sa po niekoľkých týždňoch dostal domov. Nie úplne fit, ale chvalabohu, živý. Vtedy som začala v hlave skladať text. To mi trvalo 3 dni. Hudba prišla hneď.
Finálnu podobu skladba dostala až potom, čo som ju zaspievala 3 ľuďom, ktorí mi vždy poskytnú objektívnu kritiku. Najväčší kritik a fanúšik je môj manžel. Upozornil ma na niekoľko slovných zvratov, ktoré sa pri spievanom texte zlievali. Upravila som ich a pieseň bola na svete.
Absolvovali ste predtým nejaké zborové online skúšky? Ako sa deti skladbu dokázali naučiť?
Spevácky zbor som túto pieseň učila cez online dištančné vyučovanie. Každý dostal aj nahrávku piesne v mojom podaní s textom. Aj vďaka tomu sa ju dokázali naučiť. Každý sólista, či raper mal iba jednu vetu a refrén je chytľavý, takže to všetci zvládli rýchlo. Následne som ich poprosila nakrútiť domáce videá. Hudba im išla v slúchadle a žiaci na video nahrali len svoj spev.
Spojiť toľko detí online muselo byť náročné… Ako sa dala skladba urobiť technicky?
Dirigent je pred spevákmi na to, aby ukazoval spoločné nástupy, ukončenia, či frázovanie. Keďže deti boli tentokrát bez dirigenta, niektorým som videá vrátila, aby ich nahrali znovu. A bohu vďaka za to, že máme v Šulekove šikovných zvukárov, ktorí to technicky doladili. Naším dvorným zvukárom je Tomi Kmeť, ktorý, žiaľ, tentokrát nemohol s nami pracovať. Preto za zvukovú zložku ďakujem pánovi Františkovi Kleštincovi. Za spracovanie videa som zasa vďačná Dávidovi Javorskému. Ten nám na diaľku vypracoval výborný videoklip.
Hlohovčatá nedávno oslávili 10 rokov od ich vzniku. Čo to znamená pre zakladateľku a dirigentku zboru?
Keď som sa pred desiatimi rokmi prisťahovala z môjho rodného Lučenca za manželom, ktorý tu slúžil v kasárňach, len s malou dušičkou som zakladala nové zborové teleso. Dúfala som, že sa do neho prihlási aspoň pár spevákov. To, že vydržalo 10 rokov, je tá najkrajšia odmena.
Moje emócie by boli omnoho krajšie, keby sme mohli zrealizovať galakoncert, ktorý sme mali naplánovaný na 20.12.2020. Bolo by to teda presne desaťročie odvtedy, čo nás do umeleckého života uviedol náš krstný otec, vtedajší primátor, pán Peter Dvoran.
Jeho podporu máme dodnes, čo si veľmi vážim. Žiaľ, kvôli pandemickej situácii nám v ten deň ostali len oči pre plač. No som rada, že sa mi podarilo deťom sprostredkovať krásnu gratuláciu od zoskupenia La Goia. Osobne nám popriali ešte veľa rokov a nevylúčili možnú spoluprácu.
S malými spevákmi máte spoločne za sebou veľa úspechov. Ktorý považujete za TOP?
Za úspech považujem každé vystúpenie, ktorým sme našich poslucháčov dokázali pozitívne naladiť a dať radosť do života. Ak mám vybrať najväčší úspech po odbornej stránke, je to strieborné pásmo a post šiesteho najlepšieho zboru na Slovensku, ktorý sme dosiahli na súťaži „Mládež spieva“ v Prievidzi.
Pieseň Koronasong sa pomaly stáva hitom internetu…
Áno, písali o nej v niekoľkých médiách, reportáž o skladbe sa dostala do hlavných Televíznych novín na Markíze a aj do vysielania Telerána. Písali mi úplne neznámi ľudia z celého Slovenska a ďakovali, že sme niečo takéto vytvorili. Som rada, že sme ňou mohli vyjadriť vďaku tým, ktorí vystavujú riziku svoje zdravie, aby sa starali o to naše. Pevne dúfam, že táto pandemická situácia už čoskoro nadobro pominie a ja sa budem môcť osobne stretávať s mojimi spevuliakmi na prezenčnom vyučovaní a objať ich.
Na záver ale spomenieme, že ste autorkou i ďalších piesní, ktoré zožali veľký úspech…
V septembri 2018 sme na celoslovenskom oceňovaní najlepších pracovníkov PZ SR odpremiérovali pieseň „Maják nádeje“. Bola pri tom aj vtedajšia ministerka vnútra D. Saková a vtedajší p. policajného prezidenta M. Lučanský. Po jej odspievaní sa v sále postavilo vyše 500 divákov. Zažili sme asi 2 minútové „standing ovation“. Pesnička obletela Slovensko a stala sa nepísanou hymnou polície. Zaznela aj na nedávnom pohrebe pána Lučanského.
Ďalšiu moju pieseň „Srdcia za múrmi“ sme odpremiérovali o 2 mesiace neskôr. A to pri príležitosti 30. výročia väznice Hrnčiarovce nad Parnou. Dojala mnohých a vidieť, ako dvojmetrovým chlapom padajú slzy je niečo neopísateľné. Poďakoval nám za ňu aj prítomný vtedajší minister vnútra Gábor Gál a vtedajší generálny riaditeľ ZVJS Milan Ivan.
Najemotívnejšia pieseň z môjho pera je pieseň „Päť líp“. Venovali sme ju ako úctu pamiatke zavraždeným pracovníkom pri vzbure v Leopoldove v roku 1991. Je to skladba, pri ktorej plačú poslucháči, rodinní príslušníci zosnulých, naši zboristi a aj ja. Aj napriek tomu som rada, že vznikla.
Za rozhovor ďakuje Lívia Doležalová
Foto: osobný archív Martiny Baračkovej
