Posledný Hebrej v Hlohovci

0
0

Keď som v roku 1979 začala pracovať v hlohovskej knižnici, jedným z jej častých návštevníkov bol pán Viliam Glück, jeden z posledných žijúcich Židov v Hlohovci. Trochu nedôverčivo reagoval na môj záujem o židovskú kultúru, o jej históriu v našom meste. Tušila som prečo, ale jeho opatrnosť som úplne pochopila až po rokoch, keď som si prečítala knihu Niny Pavlovičovej a Jozefa Urminského Židovská komunita v dejinách mesta Hlohovec. Kniha je významným prínosom k poznaniu životných osudov Židov v Hlohovci. Tým ďalším bude celkom iste filmový dokument Mgr. art. Arnolda Kojnoka Posledný Hebrej v Hlohovci. O jeho príprave a obsahu porozprávala čitateľom Hlohovského žurnálu spoluautorka námetu a produkčná dokumentu Ing. Dana Sobotovičová.


Danka, vyštudovala si ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a veľkú časť svojho života si strávila ako obchodná a marketingová manažérka nadnárodnej spoločnosti v zahraničí. Potom prišiel čas, keď si sa rozhodla vrátiť do rodného Hlohovca. Prečo?

Po pätnástich rokoch veľmi intenzívneho pracovného nasadenia som jednoducho vyhorela, a tiež sme chceli tráviť viac času s našimi rodinami a priateľmi na Slovensku. Mala som úžasnú kariéru – veľa som sa naučila, zabezpečila sa, popri tom sa deti naučili po anglicky. Žili sme v Prahe, Budapešti a Ženeve, stretla som veľa zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. Uvádzala som na celosvetový trh prvý parfum Christiny Aguilery či Naomi Campbell (dodnes mám odložené ich fotky s osobným venovaním). Stredná Európa bola tiež celosvetovým testovacím trhom pre novú formu pracích prostriedkov – rozpustné tekuté tablety Ariel – náš team pripravoval celú obchodnú a marketingovú stratégiu a bol to veľký úspech. Novinka, ktorá bola pôvodne plánovaná ako doplnkový sortiment, sa stala hlavným pilierom portfólia a našu technológiu čoskoro nasledovali aj konkurenti. Takže áno, kariéra nádherná, ale v jednej chvíli som si uvedomila, že ma to už nenapĺňa, a že nutne potrebujem zmenu.

Viac
Povolaním si ekonómka, dušou a srdcom si však hlboko ponorená v umení a v kultúre.

Áno, je to tak, bez kultúry si svoj život neviem ani predstaviť. S umením som spätá celý život – ako dieťa som vynikala v prednese poézie, hrala na klavír, neskôr som si zamilovala živé koncerty, festivaly, výstavy. Aj s tebou som sa vlastne zoznámila na jednom z koncertov na nádvorí nášho zámku. Naviac, môj celoživotný partner je umelec – maľuje a tvorí priestorové objekty a inštalácie a celý priestor okolo mňa je teda jedna veľká galéria. 

S pribúdajúcimi rokmi som tiež zistila, že umenie ma jednoducho dokáže naladiť na úplne iné frekvencie, prináša mi pocit radosti, inšpirácie, pohody a slobody. Všetci umelci, ktorých poznám, sú veľmi príjemní, dobrí a zaujímaví ľudia, akoby v nich kreatíva a fantázia potláčala naše horšie ľudské vlastnosti. O to viac mi je ľúto, že v súčasnej situácii, kedy by kultúra mohla byť jedným z prostriedkov, ako si udržať pohodu a dobrú psychickú kondíciu, je naopak vytlačená úplne na okraj spoločnosti… 

Kedy a ako vznikla tvoja spolupráca s  Arnoldom Kojnokom na zaujímavom projekte Posledný Hebrej v Hlohovci

Arnolda poznám ešte zo štúdií v Banskej Štiavnici – bol spolužiakom môjho muža. Hoci vyštudoval lesníctvo, už vtedy sa netajil tým, že z neho bude fotograf a umelec. Celý život si za tým šiel, vyštudoval dve vysoké školy s umeleckým zameraním a dnes je z neho uznávaný dokumentarista. Je to jeden z mála bohémov, ktorých poznám – tvorba je jeho život.

Keď som minulý rok začala koketovať s myšlienkou dokumentu o minulosti a osude židovského etnika v Hlohovci, automaticky mi napadol Arnold. Zavolala som mu a veľmi rýchlo sme sa dohodli. Tému veľmi dobre poznal a mal ju už naštudovanú aj z iných zdrojov. Na začiatku nám veľmi pomohla aj Mgr. Katka Turzová, ktorá nás nasmerovala na správnych ľudí.

Prezraď čitateľom Hlohovského žurnálu, aká je dramaturgia filmu, čo v dokumente uvidíme, na aké otázky v ňom budete hľadať odpovede?

Bude to filmový dokument mapujúci históriu konca pôsobenia hebrejského živlu v Hlohovci s presahom do súčasnosti. V rámci dejovej línie sa na začiatku zadefinuje téma. Ozrejmí sa fakt, že Židia v Hlohovci existovali, a čo ich prítomnosť pre mesto znamenala. Divák sa zoznámi s príbehom rodičov posledného Žida, ktorý získal náboženskú dospelosť v hlohovskej synagóge – Jozefom Neumannom. Celým dokumentom nás bude sprevádzať postava „hľadača“ – po dohode je ním odborník na židovskú tematiku v regióne – Mgr. Jožko Urminský. Postupne navštívime všetky miesta v Hlohovci a okolí späté s Hebrejmi, predstavíme významné osobnosti svojej doby a ako ovplyvnili chod mesta, zaujímavé historické udalosti a zabudnutých rodákov židovského pôvodu. Myslím, že pre väčšinu ľudí to budú prekvapujúce novinky, a že sa majú na čo tešiť. Okrem Hlohovca plánujeme natáčať aj v Prahe, Hamburgu a Tel Avive. Budeme sa veľmi tešiť, ak sa nám podarí naplniť jeden z cieľov projektu – vrátiť súčasnú mladú generáciu ku svojim koreňom – umožniť im lepšie pochopiť históriu mesta, kto ovplyvnil jeho súčasný charakter a blahobyt. Pripomenúť zásadné dedičstvo, ktoré nám tu zanechalo židovské etnikum (koncom 19. storočia tvoriace skoro tretinu obyvateľov mesta), a ktoré koncom 20. stočia z mesta úplne zmizlo… Budeme sa snažiť nájsť odpovede na otázky “Kam sa podeli hlohovskí Židia? Odišli, či boli odídení…? Všimol si to vôbec niekto? Chýbajú nám alebo nás to už vlastne ani nezaujíma…?

Súčasťou tohto projektu budú aj aktivity na webovej stránke filmu, anketa medzi občanmi… 

Áno, autorským zámerom je aj nastaviť zrkadlo dnešným Hlohovčanom. Podať správu o súčasnom Hlohovci. O tom, akí sú dnešní obyvatelia tohto bývalého zemepanského mestečka a aký je ich názor na danú tematiku, a či ich ešte vôbec v dnešnej dobe zaujíma….Preto sa vo filme objavia aj zábery z ankety, ktorú budeme priebežne v meste realizovať. Tiež chceme širokú verejnosť zapojiť do prípravy filmu aj formou interaktívnej web stránky, kde sa budú pridávať vybrané sekvencie z natáčania, ľudia budú môcť na stránku prispievať – či už formou komentárov, spomienok alebo fotografií z tej doby. Predpokladáme, že prispievateľmi – a nielen názorovými, budú aj potomkovia Židov z Hlohovca.                                                                                                                  Plánujeme aktívne zapojiť aj mladú generáciu – v rámci projektov regionálnej výchovy na školách a formou besedy na túto tému na miestnom gymnáziu. Všetky tieto aktivity sa vo filme nakoniec v nejakej forme objavia.

Ako sa tvorcovia filmu vyrovnávajú v dokumente so zbúraním židovskej synagógy, miesta, kde získal posledný Žid v Hlohovci, pán Jozef Neumann, náboženskú dospelosť? 

Toto bol podľa nás začiatok úplného konca Hebrejov v Hlohovci…. neskutočné barbarstvo a arogancia komunistickej diktatúry… Stratili sme všetci  – mesto nenávratne prišlo o architektonický skvost, židovské etnikum o svoj náboženský, spoločenský a kultúrny stánok a výsledkom tejto necitlivej „prestavby“ je dnešná neutešená dopravná situácia v meste, na ktorú doplácame všetci…

V rámci dokumentu chceme synagógu pripomenúť formou mapingu v priestoroch kruhového objazdu, kde kedysi stála. Radi by sme to spojili s priestorovou inštaláciou – spomienkou na významné židovské osobnosti mesta. Dokument tak získa ďalšiu zaujímavú intermediálnu rovinu. 

Realizáciu aj natáčanie tejto sekvencie plánujeme na obdobie Vianoc / židovskej Chanuky. Vo svojej podstate doplní vianočnú výzdobu mesta a pripomenie zašlé časy, kedy tu dokázali aj napriek rôznym problémom koexistovať vedľa seba rôzne národy, respektíve rôzne náboženstvá spoločne. Verím, že sa to podarí a dokážeme, že sme moderné a tolerantné mesto, otvorené pre všetkých ľudí.

A ešte zamyslenie na záver. Väčšina národov pozná svoju históriu, čerpá z nej a stavia na nej. Niekedy mám pocit, že my Slováci poznáme len Svätopluka, Jánošíka, Štúra a Štefánika. Tým, že sme v srdci Európy, sa tu historicky mleli rôzne národy – Kelti, Turci, Maďari, Nemci, Poliaci, Židia, Česi, Rómovia – tí všetci sú zanechali svoju stopu, nielen kultúrnu a historickú, máloktorí z nás sú čistokrvní Slováci. Ambíciou dokumentu je  obrátiť pozornosť divákov na svoju vlastnú históriu, aby vedeli kto sú a odkiaľ pochádzajú a tiež na fakt, že historicky boli slovenské mestá vždy multi-etnické a multi-kultúrne. Ak tento náš čriepok pomôže doplniť mozaiku histórie nášho národa, budeme sa veľmi tešiť.

Autorom zaujímavého dokumentu Posledný Hebrej v Hlohovci želám dobré podmienky a dostatok finančných prostriedkov na realizáciu filmu a ďakujem za rozhovor. 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu