Mamička Veronika Harvanová je rodená Hlohovčanka. Okrem toho, že má krásne dve malé dcérky, manžela, ktorý jej splní všetko, čo jej na očiach vidí, tak je to neuveriteľne kreatívna žena. Zbožňuje rôzne druhy materiálov, v ktorých nájde potenciál pre zaujímavé výrobky. Ale najviac jej učarovala látka a šijací stroj!
Vyštudovala si odbor výživa na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, ale venuješ sa inej profesii. Akej?
Problematika zdravého stravovania mi bola odjakživa blízka, avšak namiesto práce v odbore som sa zamestnala v štátnej správe.
Máš doma dve dcérenky, päťročnú Karolínku a trojročnú Viktorku. Ako zmenilo materstvo tvoj život?
Materstvo mi obrátilo život naruby. 🙂 Je to hlavne o zodpovednosti a neustálej trpezlivosti. Stojí však za každú prebdenú noc. Deti majú úžasnú fantáziu a vďaka nim sa opäť teším z maličkostí. Vnímajú svet úplne inak, ako my dospelí. Pripomínajú nám, aká je rodina dôležitá.
Si jedna zo zakladajúcich členiek hlohovského občianskeho združenia Čas pre rodinu, ktoré vzniklo v roku 2019. Ako sa zapájaš do jeho činnosti?
Vďaka tomuto združeniu som dokázala realizovať kreatívne kurzy, napríklad decoupage – servítkovú techniku na rôzne povrchy, pre deti a dospelých. Dúfam, že keď sa situácia upokojí, znova sa budeme stretávať s mamičkami a pustíme sa do ďalšej tvorby. Keďže združenie tvorí zopár rodičov, snažím sa pomáhať pri každej realizácii našich projektov.
S manželom Peťkom sme zohnali nový nábytok a pomohli zariadiť detskú herničku v AXA klube. Veľmi sa teším, že budeme nápomocní aj v budúcich nových priestoroch.
Keď už spomíname manžela, je pravda, že ti rád pomôže s realizáciou tvojich tvorivých nápadov ?
Áno, je skvelý, som rada, že v ňom mám takú oporu. Pomáha mi realizovať väčšinu mojich nápadov. Oceňujem na ňom jeho technickú predstavivosť a cit pre detail. Pracuje ako konštruktér nábytku, takže sme naplno využili jeho talent aj pri zariaďovaní nášho bytu. Som mu vďačná za každú hračku, poličku či skriňu, ktorú vyrobil.
Na materskej dovolenke si objavila v sebe nový talent. Začala si šiť. Prečo ťa oslovilo práve toto remeslo?
Pri tvorbe rôznych dekorácií som si postupne začala uvedomovať, že krása a dizajn nie je všetko. Netúžila som po veciach, ktorými si ľudia ozdobia poličky a potom na ne zabudnú. Tak som sa dostala k šitiu.
Sadla som si za starý stroj a po pár začiatočníckych pokusoch a chybách som si uvedomila, že som sa v tom našla. Šitie ma úplne pohltilo. Neustále sa snažím zlepšovať, objavujem nové možnosti. Najväčšiu radosť zažívam, keď vidím, že niekto nosí môj výtvor a teší sa z neho. Každý kúsok je originál, dávam to toho celé svoje srdce a nadšenie.
Kto ťa naučil šiť?
Som samouk. Neustále sa učím, hlavným zdrojom inšpirácie pre mňa predstavuje internet a časopisy, odkiaľ získavam množstvo podnetov pre nové návrhy.
Čo rada tvoríš z látok?
Textilné hračky, šité dekorácie, oblečenie pre deti a dospelých. Moju srdcovku predstavujú rastúce tepláčiky pre plienkované deti, „kojo“ oblečenie pre dojčiace mamičky a šaty pre malé parádnice . V súčasnosti sa venujem aj šitiu zdravotníckych čiapok a blúzok.
Môžeš nám priblížiť, na čo sú zdravotnícke čiapky a pre koho ich šiješ?
Zdravotnícky personál musí mať schované vlasy (momentálne v súvislosti najmä s očkovaním). Používali jednorazové, ale kamarátke lekárke som jednu ušila a majú o ne záujem aj ďalší. Šetríme aspoň trošku prírodu pri toľkých veciach iba na jedno použitie v súčasnej pandemickej situácii.
Máš evidentný vzťah k ekologickejšiemu životu, ako sa to prejavuje v praxi?
Veľmi ma baví vytvárať zo starého niečo nové, opäť použiteľné. Rada prešívam nepotrebné tričká a košele na detské šaty, sukničky a podobne. Nadbytočné zvyšky látok nevyhadzujem, ale v maximálnej miere ich využívam pri výrobe odličovacích tampónov a šatôčok pre bábiky alebo plyšáčikov. Aj v týchto drobnostiach nachádzam radosť, samotný proces tvorby ma dokáže vždy skvele naladiť.
Isto ti táto činnosť prináša radosť. Ale stalo sa ti, že sa ti niečo nepodarilo a bolo z toho, respektíve muselo byť z toho, vo výsledku niečo úplné iné?
Áno, napríklad som nedokončila bavlnené šaty pre dcérky, ktoré medzitým stihli vyrásť. Nakoniec som z nich ušila rúška, takže nič nevyšlo nazmar. Nemám rada plytvanie materiálom.
Máš ženský vzor?
Konkrétny ženský vzor nemám. V mojom okolí sa však nachádza dosť inšpiratívnych žien, ktoré ma nevedomky ovplyvňujú.
Na koniec rozhovoru ťa poprosíme o odkaz pre maminky, ktoré by chceli nájsť v sebe kreatívnu dušu.
Myslím, že každá z nás má v sebe nejakú formu kreativity. Či už sa prejaví pri pečení, maľovaní alebo inej činnosti, je dôležité ju v sebe nepotláčať. Naopak, nebojte sa umelecky prejaviť a zdokonaľovať v tom, čo vás teší. Ak máte možnosť vo svojom okolí navštíviť nejaký kurz, tak smelo do toho. Niekedy ani to netreba. Ani neviete ako a zrazu zistíte, že vo svojej blízkosti máte niekoho podobne zmýšľajúceho a spoločnej radosti pri tvorbe nič nebráni.