Gabriela Kajtárová, redaktorka televízie Markíza je rodenou Hlohovčankou.
- 5 ročné pôsobenie v TASR a v RTVS
- redaktorka ekonomického spravodajstva a moderátorka relácií K veci a Z prvej ruky
- korešpondentka v Bruseli pre televízne a rozhlasové spravodajstvo RTVS. Pokrývala teroristické útoky, slovenské predsedníctvo, referendum o Brexite, summity.
- redaktorka Televíznych novín TV Markíza so špecializáciou na domácu politiku, zahraničné vzťahy a ekonomiku
Študovala si na gymnáziu v Hlohovci. Vždy si chcela byť novinárka?
Nie, hoci som študovala žurnalistiku. Dlho mi trvalo, kým som sa odhodlala k tomu, aby som žurnalistiku robila naplno. Popri redaktorčine som študovala aj prekladateľstvo. Rozhodovala som sa, či nezostanem v tejto profesii. Žurnalistika sa mi zdala príliš dynamická, zdalo sa mi, že je v nej veľa konfliktov a človek musí byť tvrdý a mať široké lakte. Tesne pred tridsiatkou, keď som nabrala viac skúseností, som sa pre ňu rozhodla a dnes to vôbec neľutujem.
Ako redaktorka spracovávaš predovšetkým politické témy.
Robila som aj ekonomiku, bola som rok v Bruseli ako korešpondentka, venovala som sa teda vážnym témam zo zahraničia. K politike som sa dostala prirodzeným vývojom, ale zároveň ma na nej fascinuje to, že ju ovplyvňujú klasické ľudské emócie. Politici sú hlavne normálni ľudia. Okrem toho, že sa v politike riešia zákony, sú často na pretrase aj ľudské pletky. Je to niekedy veľmi zaujímavé a zároveň ma baví tvrdý politický marketing a mocenské hry. Vedieť vykľučkovať z toho všetkého je fakt náročné.
Aký bol tvoj prvý deň v Slovenskom rozhlase?
Nastupovala som tam ako človek, ktorý nemal z terénu veľa skúseností a nevedela som ani robiť rozhlasovú prácu. Prípravu na vysokej škole považujem pre žurnalistov za nedostatočnú. Zo začiatku to bol pre mňa naozaj veľký stres a v podstate som sa všetko musela naučiť v teréne a musela som prejsť rýchlokurzom geniality. Časom sa to „upratalo“ do normálneho režimu. Spočiatku som nechodila ani na obed. Obedovú pauzu som využívala na to, aby som „makala“.
A čo začiatky v Markíze?
Môj prvý deň v Markíze bol oveľa príjemnejší, keďže som už mala oveľa viac skúseností a zároveň aj kolegovia boli veľmi milí, nápomocní a naozaj v Markíze urobili všetko preto, aby som sa cítila v podstate od prvého momentu ako členka tímu. Pomohli mi začleniť sa do kolektívu, obedy s kolegami som teda stíhala. Prvý deň bol štartovací, ale zároveň veľmi príjemný a v dobrom naň spomínam.
Akú nepríjemnú situáciu si s politikom zažila?
Je veľmi náročné diskutovať s politikmi vtedy, keď používajú demagógiu, prekrúcajú fakty, klamú, alebo prekrúcajú moje slová. Neraz operujú s veľkým množstvom poloprávd. Býva veľmi náročné s nimi diskutovať. Neľahké momenty prichádzajú vtedy, ak sú agresívni, alebo nepriateľskí voči novinárom. V podstate nás chcú iba vyprovokovať. Musíme sa vedome kontrolovať, aby sme „nevybuchli“.
Čo ťa posúva vpred?
Bežné úspechy. Ak sa mi podarí urobiť nejaká dobrá reportáž a kvalitne odvedená práca. Vo veľkej miere je to o takej prirodzenej inšpirácii a motivácii, ktorú má človek v sebe. Táto práca mi dáva prirodzený „drajv“, ktorý ma stále prirodzene posúva vpred. Práca ma baví, mám ju rada, vidím v nej zmysel a je pre mňa dôležitá. Dopredu ma posúva jednoducho láska k tomuto „remeslu“.
Momentálne žiješ v Bratislave. Ako spomínaš na detstvo v Hlohovci?
V Hlohovci som mala také klasické panelákové detstvo. Žila som na sídlisku. Predtým ako som chodila na Gymnázium Ivana Kupca, chodila som na bežnú základnú školu. Podľa mňa sa to ničím nevymykalo tomu, čo prežívajú iné deti z Hlohovca, alebo iní mladí ľudia. Ja som také klasické dieťa, ktoré sa nakoniec zatúlalo do Bratislavy.
Podporovala ťa rodina v tvojich rozhodnutiach, napríklad pri voľbe povolania?
V mojich rozhodnutiach ma rodina podporovala do veľkej miery. Častokrát mi aj mama hovorila, že za vyskúšanie nič nedám.Kedysi som bola utiahnutá a menej som si verila, a práve ľudia okolo mňa mi dodali sebavedomie, aby som to vyskúšala. Našťastie som ich poslúchla, skúsila som a podarilo sa. Rodičia sledujú všetky moje reportáže, relácie, môj Instagram a živé prenosy. Sú moji veľkí fanúšikovia a dávajú mi spätnú väzbu a aj konštruktívnu kritiku.
Ako si trávila svoj študentský čas počas štúdia na gymnáziu?
Veľa som sedela nad knižkami a veľa som sa učila. Ja si ale nepripadám ako rodený talent na štúdium. Vždy som sa skôr spoliehala, že nejakú kreativitu „uhrám“. Keď sa bolo treba veci naozaj naučiť, musela som si reálne sadnúť nad knižky. Popri študovaní a robení domácich úloh som trávila veľa času aj s mojimi dvoma sestrami. Pamätám sa na to, ako som učila v detskej izbe, sestry boli pri mne a spolu sme sa zabávali.
zdroje: G. Kajtárová
foto: Instagram: gabrielakajtarova
