Piateho septembra sa uskutočnila vo Výstavnej sieni Vlastivedného múzea v Hlohovci vernisáž výstavy filmára a fotografa Petra Chmelu s názvom FRAGMENTY OKAMIHU. Fragmenty obrazu, slova, dreva.
Hoci autor žije v Trnave, poznajú ho mnohí Hlohovčania, keďže je riaditeľom miestnej televízie. Primárne sa nezaoberá vystavovateľskou činnosťou, preto v jeho umeleckom životopise nájdeme iba zopár výstav, a tak máme šťastie, že sa rozhodol vystavovať u nás v Hlohovci.
Slávnostnej vernisáže sa zúčastnili vzácni hostia, biskup Nitrianskej diecézy Viliam Judák, ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky biskup František Rábek, mesto Hlohovec zastupovali viceprimátor Henrich Pataláš,
riaditeľka kancelárie primátora Ivona Reinhardtová, dekan farnosti Hlohovec Jozef Schwarz, riaditeľka Mestského kultúrneho centra Lucia Loskotová, riaditeľka medzinárodnej výtvarnej súťaže Ex libris Hlohovec Helena Pekarovičová a mnoho ďalších vzácnych hostí.
Podujatie otvorila dvomi piesňami hudobníčka Lívia Doležalová, následne riaditeľ hosťujúcej inštitúcie Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský privítal účastníkov a odovzdal slovo kurátorovi výstavy Mariánovi Kamenčíkovi, ktorý sprevádzal prítomných ďalším programom. Plénu sa prihovorili obaja biskupi, pričom rozprávali o svojom vzťahu k umeniu a jeho kresťansko-duchovných zdrojoch. Kurátor potom predstavil Petra Chmelu ako umelca, krátko zhodnotil jeho tvorbu a odovzdal slovo samotnému umelcovi. Ten ozrejmil niektoré súvislosti tvorivého procesu, žánrového zamerania i technickej realizácie diel. Keďže Peter Chmela vydal básnickú zbierku, mali sme možnosť vypočuť si niekoľko jeho básní v podaní Andrey Kleimanovej a potom sme si všetci pozreli ocenený autorov film z prostredia hlohovského vinohradníctva Príbeh vínom písaný – Ferdinand Fussmann. Následnú prehliadku s malým občerstvením sprevádzal hrou na gitaru študent konzervatória Michal Majzel z Hlohovca.
Neodpustím si jeden zaujímavý postreh. Multižánrovosť techník, ktoré prezentuje Peter Chmela na svojej výstave, ale i osobné priateľstvo s tvorcom spôsobili, že vernisáž navštívilo toľko hlohovských umelcov v oblasti fotografie, maľby, sochárstva, drevorezby, že to možno považovať za malú raritu. Ak by som ich mal iba abecedne vymenovať, tak Petrovi Chmelovi k výstave pogratulovali Jozef Baroš, Ján Bielik, František Bojničan, Peter Černušák, Tibor Dolník, Vladimír Chrenko, Marta Chrenková, Erik Knotek ml., Beáta Krasňanská, Nadežda Kvasňovská, Jozef Krivda, Anton Matušík a Ladislav Struhár. Naozaj výborná spoločnosť. Záujem o podujatie prejavili Slovenská televízia, Televízia Lux, Hlohovská televízia i Rádio Lumen, ktoré celý jeho priebeh zdokumentovali a priniesli reportáže vo svojich vysielaniach.
Aby sme sa trochu zorientovali v tvorbe vystavujúceho autora, prinášame krátky pohľad na jeho život i umelecké aktivity.
Peter Chmela sa narodil v roku 1972 na Záhorí v malebnej obci Kostolište, ktorá je známa i ako rodisko maliara Martina Benku. Strednú školu absolvoval v Bratislave, kde študoval strojárstvo, v čom pokračoval na univerzitných štúdiách v Trnave, kde úspešne ukončil odbor strojársko-technologické inžinierstvo.
Po škole sa usadil v Trnave, ktorá mu ako prvé slobodné kráľovské mesto učarovala pokojným životom, dobrými ľuďmi, kultúrnymi pamiatkami i možnosťou tvorivej sebarealizácie. Už počas štúdia na vysokej škole v Trnave režíroval divadlo Agape, ktoré sa zapísalo do dejín Trnavy Pašiovými hrami.
Neskôr začal tvoriť dokumentárne a publicistické filmy, ktoré vysiela Slovenská televízia, Tv Noe, Tv Lux a iné regionálne televízie na Slovensku. Natočil ich vyše tri desiatky. Sú to predovšetkým filmy o známych osobnostiach – spomeňme napríklad tituly Keď terchovské srdce bije – Viliam Meško, Dotyky múzy – akademických sochár Milan Opalka, Duša Terchovej Rudo Patrnčiak, Duša slovenského folklóru Štefan Nosáľ. Natočil aj filmy o folklóre: Hudba pod Rozsutcom, Vianoce v Terchovej, Jánošíkove dni, Cyrilometodské dni, dokumenty Trnava a okolie, Modra – perla Malých Karpát, publicistický film o biomase Zelená energia a mnohé iné. Za film Pokiaľ dýcham, dúfam získal prvé miesto v súťaži dokumentárneho filmu a za film Príbeh vínom písaný – Ferdinand Fussmann získal cenu na festivale Golden beggar. Filmová a televízna tvorba ho sprevádza aj v profesijnom živote. Pôsobil ako riaditeľ Západoslovenskej televízie, riaditeľ Mestskej televízie Trnava a momentálne pôsobí ako riaditeľ Hlohovskej televízie.
Dlhé roky je aktérom Cyrilometodských dní v Terchovej. Prostredie i atmosféra podujatia ho fascinujú nielen programom, myšlienkou, ale i odkazom na svätých vierozvestcov.
Na tomto mieste treba zdôrazniť, že pre svoje filmy si často vyberá námety a témy z prostredia umeleckej tvorby v rôznych jej podobách. Často tak sprístupní prostredníctvom televíznych obrazoviek širokej verejnosti životné hodnoty a tvorbu osobností, ktoré sú v pravom slova zmysle celebritami ducha – tvoria trvalé hodnoty hodné obdivu a nasledovania. Popri filmovej činnosti sa venuje fotografickej tvorbe. Zaujala ho aj poézia ako ďalší spôsob vyjadrenia duchovných hodnôt človeka spojených s kresťanským humanizmom a spiritualitou, preto vydal zbierku duchovných básní Mojím pohľadom (2009). V ostatnom období skúša pracovať s drevom a venuje sa drevorezbe, drevenej plastike, no zaujala ho aj maľba a práca s drôtom.
Tvorivý program Petra Chmelu by sme mohli „žánrovo“ uchopiť pojmom fragment. Názvy jeho nepočetných výstav obsahovali toto slovo a naozaj dobre vyjadrujú spôsob, akým sa pozerá na svet, ako ho chce spoznávať a umeleckými postupmi sprostredkovať divákovi. Fragment ako úlomok, zlomok či úryvok alebo malá časť väčšieho celku predstavuje nenápadný, skromný, o to však hĺbavejšou stratégiou smerovaný zámer aspoň naznačiť podstatu zložitosti vecí, ktoré sa ukrývajú nielen vo veľkoleposti života, ale najmä v dôkazoch ich každodennosti.
Pomenovanie výstavy vyjadrené genitívnou metaforou spája slovo fragment so slovom okamih. Zatiaľ čo prvé odkazuje k priestorovosti, druhé k časovosti. V oboch prípadoch však ide iba o zobrazenia kúskov miest či zábleskov dejov z veľkej mozaiky sveta a života, prostredníctvom ktorých chce autor aspoň naznačiť cesty k celku, jednote a identite – teda akémusi tajomstvu, ukrývajúcemu sa za mimikry tvarov fotografovanej hmoty a plynúcich udalostí.
Tieto kontexty si uvedomuje i Peter Chmela a distribuuje ich prostredníctvom viacerých svojich tvorivých prejavov – najpočetnejšie zastúpenie na predmetnej výstave má fotografia. V jej tematickom rozložení môžeme pozorovať niektoré okruhy – či sú to mestá so svojimi dominantami a nevšedným perspektívami ich stvárnenia, ľudová kultúra, umenie i život predkov, krása a poetika prírody, duchovné témy kresťanského charakteru, ale i obyčajnosť ľudského života v jeho jednoduchosti a základných hodnotách. Tvorivý výraz myšlienkového posolstva je umocnený i tým, že ide o čiernobielu fotografiu.
Pozorný divák zaregistruje, že výstava vzdáva okrem iného hold dvom mestám, ktoré hrajú v živote autora podstatnú úlohu. Je to, samozrejme, Trnava. Fotoobjektívom odhaľuje jej skryté tajomstvá i zabudnutú a na prvý pohľad nezbadanú historickú pamäť uličiek v blízkosti stredovekých hradieb.
Ak by sme s autorom vyrazili na fotografickú prechádzku do starej Trnavy, určite by nás zaujal bohatými vedomosťami z histórie mesta. Druhou veľkou láskou autora je Terchová – na výstave je zastúpená viacerými fotografiami. A okrem toho, čo sme už konštatovali v súvislosti s jeho filmárskou a fotografickou tvorbou, je toto mesto jeho druhým domovom.
Žáner „fragmentu“, ako sme si ho pomenovali, je preniknutý obsahom kresťanskou vierou povzbudeného tvorcu. Tento bytostný koreň a opora jeho života je cítiť ako rozhodujúci smerovník na ceste za hľadaním zmyslu vlastného bytia.
K ťažiskovým prejavom tvorby – film a fotografia – pribral P. Chmela rôzne výtvarné techniky. Pokúša sa maľovať, zaujímavým spôsobom v dvojrozmerných líniách pracuje s drôtom, no fascinuje ho i práca s drevom. Nielen ho opracovávať, ale aj dotvárať jeho podobu, ktorú mu prvotne vtlačila sama príroda – on svojím citlivým zásahom podtrhne a zvýrazní núkajúcu sa myšlienku. Láska k drevu a úcta k jeho tvarovaniu, no i obraz naplnenia kresťanského étosu v živote človeka dobre zachytáva jedna z jeho básní, ktoré tvoria na výstave časť nazvanú Fragmenty slova:
Dláto
Majster Rezbár vedie ostrie dláta po tom dreve hrbatom. Tvárni ho sceľuje kde prasklo sa kde bol zlom. Drevo ožíva to dielo je slávnostným obradom. Majster chráni ho nevydá ho napospas rebelom a katom. Drevo je svet. Ja mám byť ostrým v rukách Pána dlátom.
Výstavu si návštevníci môžu prezrieť najmenej dvojakým prístupom – pri pohľade na fotografie to môže byť akoby cesta Slovenskom i zahraničím, kde vidíme rôzne kultúrne, stavebné i prírodné pamiatky, ale môže ísť aj o hlbší a vnímavejší spôsob prijímania vizuálnej informácie, v ktorom sa zračí záujem o hľadanie odpovede na symbolické presahovanie významov fotoobjektívom zaznamenaných objektov.
Výstavu so môžete pozrieť v priestoroch výstavnej siene Vlastivedného múzea v Hlohovci na Rázusovej ulici č. 6 do 28. septembra 2024.
Marián Kamenčík
Fotografie: Erik Knotek ml.
