Milí priatelia knihomoli, ako zvládate tropické horúčavy v týchto letných dňoch? Možno trávite dni pri vode alebo niekde v klimatizovaných priestoroch a spoločníka vám robí kniha. Niekoľko dobrých kníh na čítanie vám ponúkame aj v dnešných knižných tipoch.
Francúzsky spisovateľ, historik umenia a učiteľ
Thomas Schlesser vydal v roku 2024 výnimočnú knihu
Monine oči. Tento román o umení a živote sa stal medzinárodným fenoménom, bol preložený do viac ako dvadsiatich jazykov ešte pred vydaním vo Francúzsku. Dojímavý príbeh dievčatka, ktorému hrozí strata zraku a jej starého otca, ktorý sa rozhodol, že ju zasvätí do tajomstiev umenia kým to umenie môže vidieť, ma očaril.
Je dobrým vstupom do výtvarného umenia nielen pohľadom na diela, ale aj prostredníctvom príbehov umelcov, ktorých diela Mona so starým otcom obdivujú, o ktorých diskutujú. A vy môžete v duchu diskutovať s nimi. A ak by ste niektoré diela nepoznali, pod prebalom knihy nájdete plagát, na ktorom sú všetky obrazy a sochy vyobrazené. A vy tak môžete objavovať ich krásu a nájsť cestu k radosti z umenia.
Z úplne iného súdku je román slovenského spisovateľa a režiséra Petra Krištúfka Lady Xanax, Pán Snehulienka a Ja, nominovaný na cenu Anasoft Litera. Hlavný hrdina románu Tomáš už ako dieťa prišiel na to, že svet okolo je natoľko zložitý, že ľahšie prežije, ak bude predstierať, že je blázon. A tak len postáva kdesi na okraji, pozoruje a zisťuje, že mnohé veci, ktoré všetci pokladajú za normálne, sú vlastne úplné nezmysly. Je to jednoducho neveriaci Tomáš, ktorý sa až medzi vydedencami v útulku začne konečne cíti ako doma.
Možno to pre niektorých z vás nebude ľahké čítanie. Najmä spočiatku. Ale skvelý štýl a to, s akou ľahkosťou a „drsným“ humorom vie autor narábať s dobou minulou a terajšou, vás napokon dostane.
Poetka a umelkyňa Oľga Urminská sa narodila v Hlohovci, ale po okupácii v roku 1968 prerušila štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a emigrovala. Osud ju zavial do USA, žila v New Yorku, odtiaľ odišla do Kalifornie, kde v období vojny vo Vietname žila vo veľkej komúne blízko San Franciska a napokon sa usadila na Havaji na malom ostrove Kauai. Svoje básne publikovala v amerických časopisoch a zborníkoch.
Zbierka básní Devy. Maidens je výberom z autorkinho archívu. Začala ju písať na Kauai počas pobytu v miestnej komúne a básne v nej sú inšpirované ženami, ktoré tam stretla v 70-tych rokoch. Ich emóciami, životnými postojmi, názormi na život. Sú svieže, rytmické, majú až piesňový charakter, je na nich vidieť vplyvy ženskej beatnickej poézie. Budú sa vám páčiť. Dvojjazyčné básne sú ilustrované jej vlastnými kresbami žien, krehkými ako jej básne.
Paulu Šilhárovú poznáme ako učiteľku a milovníčku dobrých kníh. Málokto vie, že ju poézia očarila už počas strednej školy, odvtedy jej stále chodila po rozume, po papierikoch, zápisníkoch, zásuvkách až dozrel čas a básne vložila do knihy, ktorej dala názov Boh sa pozerá.
Jej poézia sa nám prihovára pútavým básnickým jazykom, hovorí o hlbokých životných témach autenticky a citlivo, každé slovo v nej je dôležité. V básňach sa odráža jej duša, zrkadlia jej vnútro, zachytávajú chvíle bežného dňa ale i myšlienky presahujúce až do hlbín vesmíru. Je to skvelá poézia.
Neobyčajné sú aj ilustrácie Radky Hrabovskej, ktorá „vpísala“ svoje pocity z čítania Pauliných básní originálnymi výšivkami tak, ako kedysi ženy vpisovali vyšívaním svoje pocity a trápenia. Krásne čítanie vám želám.
Ján Hollý je jednou z najvýznamnejších postáv národného obrodenia a najvýznamnejší bernolákovský básnik. Menej známy je však jeho blízky vzťah k hlohovskému regiónu, známemu svojimi vinohradníckymi tradíciami. A práve tomu sa venuje Marián Kamenčík
vo svojej knihe Veľký na vinohrady Frašták. Vinohradnícke prostredie, rozvinutá kultúra miestnych vinohradov a osobitý charakter krajiny tvorili súčasť sveta, ktorý Ján Hollý poznal a ktorý prenikal aj do jeho literárnej tvorby. Dokonca sám bol vlastníkom vinohradu a v jeho korešpondencii nachádzame informácie o vinohradníkoch, pestovaní viniča, úrode hrozna či kvalite vína. Ján Hollý v knihe vystupuje ako každodenný pozorovateľ krajiny, ľudí a spôsobu života v lokalite dolného Považia okolia Hlohovca a Maduníc.
Kniha nehovorí iba o hlohovskom príbehu Jána Hollého, vypovedá aj o našom regióne a pretrvávajúcej tradícií, ktorá sa stala súčasťou jeho duchovného sveta.
Zaujímavá je aj netradičným grafickým riešením, inšpirovaným historickými motívmi anjelikov tzv. putti, zdobiacich fasádu hlohovského empírového divadla.
Ďalšia kniha Mariana Kamenčíka zachytáva zábavnú tvár mesta i kedysi samostatných obcí Svätý Peter pri Váhu a Šulekovo. Frašták išiel, Frašták prišiel… Malá kronika starých hlohovských anekdot a žartov hovorí o svete obyčajných ľudí, o ich humore, nadhľade a schopnosti rozprávať príbehy, ktoré sa po desaťročia šírili z generácie na generáciu. Atmosféru mesta spred storočia približuje prostredníctvom zozbieraných a spísaných príbehov hlohovského školského inšpektora Miloša Búľovského a českého archivára a úradníka Františka Václava Peřinku. A vďaka nim ožíva na stránkach knihy starý Frašták so svojimi vinohradníkmi, obchodníkmi, remeselníkmi, pltníkmi či jarmočníkmi.
Nájdete v nej vysvetlenie pôvodu známych porekadiel, kde figuruje názov mesta, úsmevné historky o miestnom víne, príbehy spojené s jarmokmi i rozprávania o tom, ako obyvatelia mesta vnímali sami seba a ako ich videlo okolie.
Zaujímavé sú príbehy späté s vinohradníckou tradíciou, ktorá sa ako červená niť vinie stáročia celými dejinami Hlohovca. Niekoľko z nich zaznelo aj počas tohtoročných Literárnych potuliek Hlohovcom – ich pointy boli sprevádzané smiechom, čo potvrdilo, že humor patrí k neodmysliteľnej súčasti miestnej histórie, no rovnako dobre sa na starých žartoch zabaví aj súčasník.
Skvelý zážitok z čítania vám želá Helena Pekarovičová
Titulná fotografia: Dávid Urminský
