Čítanie kníh v tieni stromov má svoje zvláštne čaro. Pripomína mi dvor u mojich rodičov, kde som v lete na deke v tráve prečítala hádam všetky vinetuovky, Anny zo Zeleného domu a mnohé iné knihy. Dvor už nie je, ale čarovná atmosféra pri čítaní kníh vo mne stále trvá.
Možno takú atmosféru zažijete aj vy pri knihách, ktoré vám ponúkam v dnešných knižných tipoch. Ak si niektorú z nich vyberiete na čítanie v letnej tráve.
Slovenská ilustrátorka s umeleckým menom Han Donau vo svojej tvorbe rada experimentuje so symbolmi, metaforami a abstrakciou, hľadá krásno v smutných veciach a verí v poéziu. Han Donau bola kurátorkou Bienále ilustrácií Bratislava,spolupracuje s projektom Čierne diery, časopisom Slniečko, s vydavateľstvami Artforum, Slovart, Albatros atď.Poetická obrazová kniha Jazero je jej prvou autorskou knihou. Je neobyčajná. Príbeh rozprávajú autorkine ilustrácie, sprevádzané úspornými poetickými slovami, ktoré kladú viac otázok ako odpovedí. Ponúkajú príležitosť na zamyslenie o zmenách v živote, prinášajú komplexný zážitok obrazový, poetický, filozofický. A ten zážitok vo vás pretrvá ešte dlho po zatvorení knihy.
Tatárska spisovateľka Guzeľ Jachina sa vo svojom debutovom románe Zulejka otvára oči vracia do tridsiatych rokov minulého storočia, kedy boľševická moc kruto postihovala všetkých, ktorí sa nezmierili s jej diktatúrou. Ponúka čitateľovi príbeh ženy, ktorú drsne vytrhli z prirodzeného prostredia, nespravodlivo poslali do pracovného tábora na Sibíri, no ona si napriek všetkému dokázala uchovať svoju prirodzenú ľudskosť.
Silnou črtou románu je autorkina snaha upozorniť čitateľov na národ Tatárov, ktorého je sama súčasťou. Príbehy postáv nie sú len dielom spisovateľkinej fantázie, sú beletristicky spracovaným „prepisom“ archívnych svedectiev konkrétnych ľudí. Je v nich všetko. Ľudská tragédia i láska, zrada ale i priateľstvo. Román zožal po svojom vydaní veľký úspech, bol preložený do dvadsiatich deviatich jazykov. V slovenčine si ho môžete prečítať v skvelom preklade Jána Štrassera.
Slovenský dramatik, básnik, prozaik, režisér, scenárista, herec a spoluzakladateľ divadla GunaGU Viliam Klimáček vo svojej doteraz najosobnejšej knihe Beat s podtitulom Kniha útekov zaznamenáva prostredníctvom svojich spomienok realitu šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia na Slovensku.
Hovorí o svojom bratovi, ktorý emigroval do Západného Nemecka, o ľuďoch, ktorí chceli opustiť komunistické Československo, ohradené elektrickým plotom a nepodarilo sa im to. A je to aj pocta básnikom Beat generation a nespočetným rockovým skupinám, pri ktorých hudbe dospeli viaceré generácie dnešných Slovákov. Tento tragikomický román vypovedá o veciach zašlých občas trpko, občas satiricky a občas aj so smiechom cez slzy. Klimáčkovským spôsobom vytvára silné svedectvo o časoch minulých pre časy budúce.
Reportážna kniha poľskej reportérky a fotografky Ilony Wiśniewskej Biele / Ľadové ostrovy Špicbergy prináša čitateľom zážitky zo života na najsevernejšom ľudskom osídlení na svete, na ostrove Špicbergy. Predstavte si dlhý, pol roka trvajúci deň. Neustále svetlo.
Alebo presný opak. Nekonečnú polárnu noc. Ako sa tu dá žiť? Asi nie úplne zle. Na tomto mieste žijú ľudia, pochádzajúci z takmer päťdesiatich krajín celého sveta. Prišli sem, do tohto nehostinného kraja, predovšetkým za prácou a ostali. Wiśniewska žije s nimi a s dokonalou znalosťou miestnych reálií podáva príbehy pozoruhodných miest a obyvateľov nórskych Špicbergov. Ak budete čítať Biele v lete, keď sa pre horúčavy chvíľami nedá dýchať, bude to vskutku špeciálna skúsenosť. A možno nie, možno sa schladíte medzi riadkami tejto knihy. Kniha Biele je prvou z ľadovej trilógie Ilony Wiśniewskej, nasledovať budú „biele“ príbehy z Nórska a Grónska.
Príjemný zážitok z čítania vám želá Helena Pekarovičová
