Hlohovské nebo nad Bratislavou – dve stretnutia na počesť významných Hlohovčanov

0
707

Ostatné dva štvrtky, teda 12. septembra a 19. septembra 2024, alebo inak povedané, v perióde od ich upršaného začiatku po slnečný koniec, sa niesli v bratislavských kultúrnych a vedecko-vzdelávacích inštitúciách v znamení významných osobností Hlohovca.

Ohrozenie počasím odpútalo pozornosť od týchto udalostí, no napokon sa nad Bratislavou pod znamením ich mien a tvorby objavilo hlohovské umelecké nebo vo svojej plnej kráse, aby sme pod ním mohli rozpovedať príbeh akademického sochára Jozefa Sušienku a básnika, esejistu a prekladateľa Ivana Štrpku. Odborná verejnosť i ďalší záujemci sa mohli zúčastniť komentovanej výstavy a diskusie k výstave Jozefa Sušienku (1937) Lekcia krajiny v Slovenskej národnej galérii a iba kúsok v susedstve, v budove Filozofickej fakulty Univerzity Komenského sa o týždeň neskôr uskutočnila medzinárodná konferencia o básnickej tvorbe Ivana Štrpku (1944) s názvom Ideme ďalej! Obaja Hlohovčania sa stali v oblasti svojej umeleckej činnosti poprednými aktérmi nielen v národnom, ale i medzinárodnom meradle.

Prechádzku a diskusiu o dielach akademického sochára a keramikára Jozefa Sušienku moderovala v budove SNG kurátorka Viera Kleinová a okrem samotného autora sa podujatia zúčastnila aj výtvarná teoretička, kurátorka a iniciátorka plenérových sochárskych podujatí na Slovensku Ľuba Belohradská. Zaujímavá diskusia zaviedla poslucháčov najmä do obdobia 60. rokov minulého storočia, keď si hľadala keramická tvorba v oblasti sochárskeho umenia svoje pevné miesto a tiež, keď sa pre možnosti jej prezentácie začalo uvažovať s vytvorením tradície výstavného exteriérového priestoru v piešťanských parkoch. Jozef Sušienka sa svojou voľnou tvorbou v keramike radí k autorom, ktorí invenciou prístupu k materiálu a svojou filozofiou podporenou environmentálnymi princípmi dokážu dodnes oslovovať a prekvapovať divákov. Súčasťou diskusie bol, samozrejme, aj Hlohovec a Sušienkove realizácie v ňom. Mesto Hlohovec je dokladom nielen toho, že keramika sa môže úspešne usídliť vo verejnom priestore v podobe sochy či plastiky, keďže tu bolo umiestnených vyše desať diel tohto charakteru, ba hlohovský Dom kultúry s počtom šesť keramických realizácií možno azda považovať za priestor s najväčším počtom takýchto diel. V dnešných pomeroch, žiaľ, je Hlohovec aj dokladom toho, ako sa toto umenie pod vplyvom vandalizmu i neaktívneho prístupu vlastníka diel, ktorým je vo väčšine prípadov samospráva, vytráca a mizne.

Svieže štvrtkové ráno predznamenávalo pekný slnečný deň. Cez pootvorené okno konferenčnej miestnosti na poschodí Filozofickej fakulty Univerzity Komenského bolo počuť šum pomaly ustupujúceho Dunaja. Miestnosť sa postupne zapĺňa prednášajúcimi i hosťami. Vedecká konferencia venovaná jubilujúcemu básnikovi Ivanovi Štrpkovi, ktorý sa narodil 30. júna 1944 v Hlohovci, práve začína. So svojimi príspevkami najprv vystúpili literárni vedci Zoltán Rédey a Peter Zajac, ktorí priniesli syntetizujúci pohľad na dielo Ivana Štrpku a jeho súputníkov Ivana Laučíka a Petra Repku. Pred 60 rokmi spoločne sformovali básnickú skupinu Osamelí bežci na stránkach časopisu Mladá tvorba. Ďalší prednášajúci, Jaroslav Šrank, sa vo svojej prezentácii zaoberal presahom osamelobežeckej básnickej tvorby do iných umeleckých žánrov (vizuálne umenie či happeningy). Ján Gavura a Martin Pavlov sa vo svojich prednáškach sústredili na tvorbu Petra Repku. Eva Urbanová analyzovala Štrpkovu tvorbu piesňových textov v spojení s hudbou Deža Ursinyho. V záverečnej časti odprezentovali svoje štúdie literárne vedkyne a organizátorky podujatia Veronika Rácová a Ivana Hostová. V prvej práci sa autorka venovala problematike ticha a mlčania v Štrpkových básňach a v poslednom príspevku sa mohli poslucháči oboznámiť s topografiou krajín poetického sveta básnika, ktorého prítomnosť na konferencii bola príjemným obohatením celého dopoludnia. Literárny vedec Ján Zambor výstižne nazval toto podujatie „sviatkom poézie“.

„Ideme ďalej!“ je nielen názov dokumentárneho filmu o skupine Osamelí bežci z roku 2019, ale aj heslo, v duchu ktorého sa niesol celý deň. Verejné podujatie malo pokračovanie v podvečerných hodinách v Rómerovom dome. Multižánrový program začal moderovanou diskusiou s Ivanom Štrpkom a jeho priateľmi, medzi ktorými boli poetka Mila Haugová, prozaik Dušan Dušek, básnici Ján Buzássy či Daniel Hevier, prekladateľka Miroslava Vallová, írsky básnik a prekladateľ John Minahane a mnohí ďalší. Boli prednesené osobné priania, neraz v podobe básní alebo pozdravných listov od priateľov, ktorí sa podujatia nemohli zúčastniť (Ján Štrasser či manželia Repkovci žijúci v Nemecku). Milovníkov osamelobežeckej poézie istotne potešil vydavateľ Peter Milčák, ktorý do edičného plánu vydavateľstva Modrý Peter zaradil reedície starších básnických zbierok Osamelých bežcov i doteraz nepublikované súkromné a tajné tlače Ivana Laučíka, ktoré vznikli v samizdatovom vydavateľstve „&“ v rokoch 1965 – 1975. Večer bohatý na spomienkové príbehy a priateľské stretnutia zavŕšili hudbou Kubo Ursiny, ktorý zaspieval a zahral na klavíri piesne svojho otca Deža Ursinyho s textami Ivana Štrpku a experimentálny hudobník Ľubo Burgr (líder legendárnej skupiny Ali Ibn Rachid), ktorý zhudobnil vybrané texty zo Štrpkovej zbierky Kam plášť, tam vietor (2018). Na mieste bola zároveň sprístupnená výstava obrazov Martina Gerboca, ilustrátora viacerých Štrpkových kníh.

Myšlienkové posolstvo i umeleckú hodnotu básnickej tvorby Osamelých bežcov hodnotí nielen literárna veda, ale najmä preveruje čas. Ich básne sú na prvý pohľad čitateľsky náročné, preto si vyžadujú, ako povedala Mila Haugová, „tesné čítanie“, vďaka ktorému sa môžeme dopracovať k ich skrytému posolstvu.

Oboch autorov – Jozefa Sušienku i Ivana Štrpku – spája tvorivá vytrvalosť a neustále aktívne zamýšľanie sa nad vlastnou umeleckou výpoveďou. Akoby boli poháňaní už viackrát spomínaným heslom „Ideme ďalej!“ A oni skutočne pokračujú, tvoria, neprestávajú nás prekvapovať a tým správnym spôsobom intelektuálne vyrušovať. Hlohovec mal na oboch podujatiach zastúpenie v podobe aktívnych občanov, ktorí umelcom zablahoželali a odovzdali pozdravy z domova.

Maroš a Stano Kamenčíkovci

Fotografie zdroj: fb Ústav slovenskej literatúry SAV, fanpage Ivan Štrpka, Marián Kamenčík

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here