Primátor mesta Hlohovec Miroslav Kollár vstupuje do politickej strany Spolu. Spýtali sme sa ho, ako túto udalosť vníma on sám. Pri príležitosti rozhovoru nás zaujímalo aj ako hodnotí boj s pandémiou v Hlohovci, ale i to, čo ho v poslednom čase v súvislosti s dianím v meste potešilo a z čoho naopak – nadšený nie je.
Aký dôvod Vás viedol k rozhodnutiu vstúpiť do strany, ktorá má momentálne predvolebné preferencie vo výške 0,8 % ?
Ja som si na vstup do národnej politiky pred dvomi rokmi vybral možno jednoduchšiu cestu – v strane exprezidenta Kisku, čo sa v tom čase javila byť istá alternatíva. Možno aj preto som si po tom, čo som odišiel z vládnej koalície pre nekompetentné a chaotické vládnutie Igora Matoviča, v dôsledku ktorého boli podľa mňa dôsledky pandémie na Slovensku oveľa horšie, ako bolo nevyhnutné, pre druhý pokus vybral ťažšiu cestu a nie tú, ktorá sa logicky ponúkala cez Progresívne Slovensko. Aj keď priateľov z PS vnímam stále ako najprirodzenejších politických spojencov a mrzí ma, že sme sa nedohodli na užšej spolupráci už pred poslednými parlamentnými voľbami.
Ja už mám ale v mojom veku slobodu robiť veci tak, ako cítim, že sú správne a dávajú zmysel, aj keď sa nemusia javiť ako osobne najvýhodnejšie. A takto mi to vyšlo, keď som si zvážil všetky detaily. Minimálne ma nikto nebude môcť obviňovať z toho, že som politický výťahár.(úsmev)
Čo plánujete urobiť preto, aby boli predvolebné výsledky strany lepšie?
Strana Spolu – občianska demokracia má silný tím – okrem známych Juraja Hipša či Erika Baláža aj dvoch europoslancov, bývalé poslankyne Národnej rady a kopu ďalších šikovných expertov, dve desiatky starostiek a starostov a niekoľko sto mestských a obecných poslancov. Treba ich lepšie zapojiť do politickej práce a komunikácie strany a ukázať, že môžeme byť súčasťou reálnej, kompetentnej pomatovičovskej alternatívy. Lebo povedzme si otvorene – keď sa pozriete na dnešné preferencie je jasné, že v budúcich voľbách pôjde o obranu kompetentnej politiky a demokratických inštitúcií pred antisystémovými populistami. A takých nájdete aj medzi stranami dnešnej opozície, ale aj koalície.
Budete mať vedúcu funkciu v strane Spolu. Akým spôsobom plánujete využiť túto funkciu v prospech Hlohovca?
To viete v tejto chvíli viac než ja. Dnes som členom predsedníctva strany a idem skúsiť ukázať, že viem strane aj slovenskej politike pomôcť posúvať sa dopredu. Nemyslím si ale, že moje pôsobenie v strane Spolu sa nejako priamo viaže na moje ďalšie fungovanie v našom meste.
Myslíte si, že mesto urobilo maximum, čo bolo v jeho silách v boji proti pandémii? Keď sa pozriete na situáciu spätne, čo by ste urobili inak?
Som o tom presvedčený. Ba urobili sme viac, ako sa od miest ako Hlohovec očakávalo. Prevzali sme komplet zodpovednosť za testovanie (tak ako neskôr samosprávne kraje chytili do rúk očkovanie, keď celý proces haproval), pomáhame našim školám, zriadili sme v spolupráci so spoločnosťou Mestská poliklinika Hlohovec, s.r.o. očkovaciu ambulanciu v meste, poskytujeme asistenciu seniorom, ktorí sa potrebujú prihlasovať na testovanie či očkovanie, dodali sme všetkým seniorom rúška a neskôr respirátory, v zariadení pre seniorov sme sa vyhli nákaze až do chvíle zaočkovania klientov, obsah a dostupnosť informácií pre všetkých obyvateľov o covide je vďaka našim kolegyniam zodpovedným za komunikáciu príkladná…
Som hrdý na všetkých ľudí v službách mesta za to, čo v boji s pandémiou odviedli. Špeciálne na tých, čo organizujú očkovanie – okrem svojich bežných pracovných povinností strávili od januára už trinásť víkendov v práci – a ja s nimi. Ale ďakujem aj všetkým pedagógom za zvládanie vyučovania v čase pandémie či externistom, ktorí nám pomáhajú v mestských testovacích miestach.
Čo Vás za posledné obdobie v súvislosti s dianím v Hlohovci potešilo a čo naopak zarmútilo?
Potešilo ma predovšetkým to, že sa nám podarilo zvládnuť pandémiu a 7-dňová incidencia z PCR testov na 100 000 obyvateľov nám v okrese v priebehu troch mesiacov klesla z 540 na 60 prípadov. Ale teší ma aj, ako vyzerá mesto s prichádzajúcou jarou – že ho máme pekne zakvitnuté, či už v centre alebo v Zámockej záhrade, teší ma jarná výzdoba – klobúk dole pred našimi kolegami z Mestskej zelene. Teším sa na blízke otvorenie zrekonštruovaných častí polikliniky, v ktorých bude Mestská poliklinika, s.r.o. rozširovať poskytovanie služieb dlhodobej starostlivosti naozaj na špičkovej svetovej úrovni – myslím, že také vybavenie nikde inde na Slovensku nenájdete.
A čo ma zarmútilo? Že napriek neustále opakovaným rečiam poslancov o potrebe spolupráce je v zastupiteľstve viac politiky ako zastupovania záujmov občanov. Za všetky len posledné dva príklady. Naozaj ma neteší, že poslanci vedení pánom Baranovičom pochovali ďalšiu šancu na výstavbu plavárne, ktorá by nás naozaj nič nestála. Nepoznám pre mesto výhodnejší model ako ten, keď výstavbu aj prevádzku plavárne zaplatí investor a mesto ešte získa príjem z predaja či prenájmu pozemku pod plavárňou vo chvíli, keď bude dostavaná. Takže ak vám o rok budú niektorí kandidáti sľubovať, ako postavia plaváreň, spomeňte si, ako hlasovali, keď tu tá reálna možnosť bola – a bez výdavkov pre mesto.
A druhý moment, ktorý považujem za absurdný a podľa mňa je precedensom na celom Slovensku, bol spôsob voľby hlavného kontrolóra. Najprv poslanci okolo poslankyne Maronovej a poslanca Baranoviča opakovane vyhlasovali voľbu spôsobom, ktorý okresný prokurátor označil za nezákonný, pričom skonštatoval, že som túto nezákonnosť odstránil tým, že som tieto ich nezákonné uznesenia nepodpísal. To však nebránilo poslankyni Svíčkovej, aby na mňa za to podala opakovane trestné oznámenia za zneužitie právomoci.
Následné odvolanie doterajšieho kontrolóra a exprimátora Jána Brezovského považujem za neodôvodnené a účelové a myslím, že ak by sa chcel brániť na súde, tak by uspel a mesto by mu muselo platiť kompenzácie (samozrejme, poslanci, ktorí to spôsobili, za to neponesú žiadnu hmotnú zodpovednosť).
A samotná voľba nového kontrolóra už podľa mňa nemala nič spoločné s morálkou a etikou verejných funkcionárov. V tajnej voľbe vyhral o jeden hlas manžel pani poslankyne Maronovej, ktorá síce pred samotným hlasovaním v zmysle zákona o verejných funkcionároch oznámila, že má na voľbe osobný záujem, ale to jej nebránilo následne hlasovať. Keďže išlo o tajnú voľbu, asi nikto nedokáže, že rozhodol ten jej hlas, možno hlasovala proti svojmu manželovi. Faktom je, že jej manžel si tak zabezpečil na šesť rokov funkciu s mesačným platom presahujúcim 2 500 eur. Nehovoriac o tom, že vo vlastnostiach dokumentu k vyhláseniu voľby, ktorý predložil poslanec Baranovič, je v kolonke „autor dokumentu“ uvedený email nového hlavného kontrolóra, manžela poslankyne Maronovej. A už posledná absurdná čerešnička na tejto pokazenej torte je fakt, že pani poslankyňa so svojím manželom viac ako 20 rokov užívajú mestský pozemok pri svojom dome bez akejkoľvek zmluvy a zadarmo. Obraz o nezávislosti a morálnosti tejto voľby nech si každý spraví sám.
Stáva sa Vám, že sa stretnete s prejavom úprimnej vďaky?
Áno, stáva, a vzhľadom na to, že ľudia dávajú skôr negatívnu ako pozitívnu spätnú väzbu, tak prekvapujúco často. Nie je to samozrejme hlavný dôvod, pre ktorý človek ide do verejnej služby, ale klamal by som, ak by som povedal, že ma pozitívna spätná väzba neteší. Darmo si budeme hovoriť, že sa snažíme robiť pre ľudí najlepšie ako vieme, ak by sme nemali aj pozitívne reakcie, neboli by sme si istí, že to tak naozaj je. O to viac si vážim každé slovo ocenenia práce celého tímu ľudí v meste, ktorí sa snažia slúžiť najlepšie, ako vedia. Je to pre nás často oveľa väčšia motivácia do ďalšej práce, ako nejaká hmotná odmena.
Pán primátor, môžeme chápať ako nezvyčajnú silu Vášho vnútorného politického vizionárstva mediálne známy príbeh s Vašimi „porcelánovými“ okuliarmi? Dovolila som si túto otázku v čase, keď je vážnych tém viac, ako dosť.
Na Zomri, kde mala fotka z našej tlačovky cez 6000 reakcií, som napísal, že pri mojich mínus siedmich dioptriách je to aj tak v podstate jedno, či mám mliečne sklá, alebo nie (úsmev). Ja som človek, ktorý potrebuje k životu humor a naozaj nemám problém vystreliť si aj sám zo seba, takže na komentároch, či som s takými okuliarmi trafil do správnej strany, som sa schuti zasmial. Navyše ako každý človek mám okrem zraku ešte štyri ďalšie zmysly, prostredníctvom ktorých intenzívne vnímam realitu. Takže to, že občas poriadne nevidím ešte neznamená, že nemám detailný prehľad o tom, čo sa okolo mňa deje.
pozn. autora: článok bol zverejnený bez redakčných úprav
zdroje: www.facebook.com/zomriofficial/, www.facebook.com/miro.kollar.3
