Úvodnými slovami v názve článku oslovil na dopisnici odoslanej v apríli 1940 z Budapešti do Hlohovca svojho priateľa a, ako ho nazval v debutovej zbierke, „druhého otca“, známeho spisovateľa Rudolfa Dilonga, mladý hlohovský básnik Ivan (Kunoš) Kupec. Ich stretnutie, ktoré sa odohralo v Hlohovci, rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo život mladšieho z dvojice, keďže sa naplno vrhol do literárnej – vtedy nadrealistickej – tvorivej práce.
O Rudolfovi Dilongovi a jeho hlohovskom pôsobení sme viackrát písali nielen na týchto stránkach, ale aj na iných miestach. Rekonštrukciu Dilongových literárnych, vydavateľských, kultúrnych i osobných aktivít v Hlohovci nájdete spracovanú v publikácii Z Hlohovca do Honolulu a späť. Rudolf Dilong a hlohovská literárna avatgarda, ktorá vyšla v roku 2019.
K jednému z najplodnejších a v istom slova zmysle i najkontroverznejších, no zároveň aj najzaujímavejších spisovateľov Slovenska sa vraciame v tento deň nielen z dôvodu, že 1. augusta 1905 prišiel na svet v Trstenej, a tak si pripomíname 120 rokov od jeho narodenia, ale práve v tento deň v roku 1939 prebehlo jedno zaujímavé hlohovské stretnutie básnika s rodinou pedagóga, historika, autora prvej monografie o Hlohovci a ľavicového intelektuála Arpáda Felcána. Nepriamo nám toto stretnutie dokladá Dilongova dedikácia v básnickej zbierke Honolulu, pieseň labute (1939), ktorú tvoril v Hlohovci, a v ktorej prezentoval ambíciu rozlúčiť sa so svojou básnickou činnosťou. V dedikácii stojí: „Milej rodine Felcánovej. Mojim priateľom zaťatým. Rudolf Dilong, Hlohovec, 1. VIII. 1939“. Prečo zaťatí? Azda z dôvodu, že on bol kňaz a oni neveriaci. Každopádne, narodeninové stretnutie bolo vhodnou príležitosťou obdarovať svojich hlohovských priateľov. Felcánovský príbeh sa rozvíja v duchu malej mystifikačnej hry okolo Dilongovej zbierky Mesto s ružou, pretože jedna z rukou písaných dedikácií priamo do exemplára knižky hovorí, že inšpiráciou k jej vytvoreniu bola Ružena Felcánova, manželka Arpáda Felcána. Historické pramene však jasne hovoria o tom, že zbierka vznikala skôr ako Dilong do Hlohovca prišiel a poznal Felcánovcov. Bol to azda prejav sympatií.
Okrem Felcánovcov sa Dilong v Hlohovci spoznal s už vyššie spomínaným mladým nádejným básnikom Ivanom Kunošom (Kupcom), ktorému pomáhal publikovať prvé básne a financoval vydanie debutovej zbierky. Udržiaval kontakty s Kupcovým kamarátom Michalom Masarykom, študentom hlohovského gymnázia s básnickými ambíciami, ktoré však rozvíjal iba počas študentských rokov. Zo starších priateľov pritiahol k sebe umelca a reštaurátora, no i sporadického prozaika Michala Karabu. Ich osobné priateľstvo bolo natoľko silné, že Karaba pozval Dilonga na svoju svadbu. Osobné priateľstvo spečatené básňou Noc nad ránom udržiaval s „najkrajším chlapcom v Hlohovci, bohémom a bežencom“ Nelkom Jasenským. O pár mesiacov sa Dilongov pobyt vo františkánskom kláštore minul s povinnou vojenskou službou jeho priateľa z nadrealistickej skupiny Michala Považana, ktorý pôsobil v hlohovských kasárňach.
Napokon Dilong v Hlohovci pracoval na svojich básnických zbierkach, napísal i premiéroval tu tragédiu Valin, organizoval redakciu časopisu Nové slovo a veľa korešpondoval s nadrealistami, redaktormi a ďalšími predstaviteľmi kultúrneho i politického života.
Dilong vo svojich básňach, prózach, lyrizovaných textoch i v korešpondencii viackrát spomína Hlohovec, ktorý je mu milým a nezabudnuteľným mestom. Za všetky priznania jeho spojenectva s týmto považským kútom uvádzame jedno z knihy Zakliata mladosť (1943): „Zo všetkého, čo som kde žil, ostal mi v milých spomienkach Hlohovec so svojím Váhom. Prechádzky kolo Váhu ma upokojovali, tečúca voda mi mámila zmysly, to bolo všetko. Ostatné, ako Trnava s hydinou špinavého proletariátu, Prešov s hutorákmi, Kremnica, Malacky, Žilina, Skalica, všetky tie priemerné dediny s hŕbou usmrkancov, ma nevedeli dojať. Neubližujem im, ale či v Závidove, či v Brezovici, doparoma, si choďte s týmto malým svetom a s malými obzormi! Musel som teda rásť. Strom rastie aj v Bratislave, aj na Orave.“
Dilonga sme si v Hlohovci nepripomenuli iba dnes, v deň výročia jeho narodenia, ale aj pred takmer dvomi mesiacmi počas podujatia Literárne potulky Hlohovcom, keď sme sa na brehu Váhu započúvali do interpretácie jeho veršov z cyklu Večery pri Váhu z básnickej zbierky Konvália v podaní Zuzany Kamenčíkovej:
Kto by tu nežil rád a hľadal svety zamyslený,
keď všetkým ruku dá, už nikto také dlane nemá,
preto je deň môj rodný tvojím, ó, Váh nezmenený,
tvoj rod a tvoja zákruta, tvoj život kolíše ma.
Vek, plody, panny v tebe bývajú jak v medi,
azúr a faun a plavci zápalistí,
tvoj vlastný hlas ti uniká a navždy v tebe sedí,
ty v sebe povstávaš a vo vŕbach a v lístí
Marián Kamenčík
