Stavanie májov.
NOC z posledného apríla na 1.máj, tzv. FILIPO-JAKUBSKÁ, bola nocou čarodejníc a čarodejníkov, bosoriek a bosorákov. Strigy a strigôni sa vraj schádzali na krížnych cestách, rozišli sa po chotári, na poli ničili mladú zeleň. Strigôni pričarovali mráz na vinice a strigy zlízali zo žita rosu a „žír“. Proti tomuto vyčíňaniu ľudia značili na dvere trojkráľovou kriedou krížik, zelinkami vydymovali stajne, pod prahy kládli tŕnie, strieľali z mažiarov a práskali bičmi. Večer mládež pálila ohne, v nich všetky zlé, démonické bytosti, zlietajúce sa „do rákoša“ na sabat. A potom sa už mládenci vytratili do hájov po mladé brezy, aby potajme, pred brieždením mohli postaviť MÁJE. Ak by ich postavili pred polnocou, boli by to „apríle, húlavy“.
Stavanie Májov bývala výsada dospelých slobodných mužov súcich na ženbu, členov mládeneckých družín pod vedením „mládenského“ richtára. Už v stredoveku ich stavali pred kostol či radnicu ako prejav úcty a žičlivosti a od 15. storočia aj pred domy dievčat. Do polovice 16. storočia, kedy bol zavedený cirkevný sobáš, bolo podľa obyčajového práva jeho postavenie prísľubom manželstva, uznávaným aj vrchnosťou. Postupne sa staval spoločný Máj všetkým dievčatám, ktoré dovŕšili vek dospelosti, pod oblok dievčine, ktorej sa chcel dáky zalíškať, alebo ho staval „frajír“, ak to bola vážna známosť. Domáci v noci dávali pozor, ktorýže mládenec Máj postavil; ak sa im Máj i mládenec pozdával, mohlo dievča poslať „pírko“ uvité z rozmarínu, ruty a hrebíčkov. Nádejná svokra ním ozdobila „širák“ svojho syna a dievčine poslala stuhu do vrkoča. Poobede chodieval po domoch, kde mali dospelé dievčence, sprievod s muzikou, pripíjali si s rodičmi a tancovali s dievčatami. Najbližšiu nedeľu, na Turíčny pondelok alebo v posledný májový deň sa pri muzike Máje „vykacuvali“. Na Máje sa rúbali vysoké urastené brezy a pre nadmerný výrub vychádzali od 18. storočia stoličné nariadenia, ktorými sa stavať Máje zakazovalo. V obci mohli postaviť iba jeden pred kostol, krčmu, požiarnu zbrojnicu, školu či richtára. A tak mládenci stvárali huncútstva; ráno našiel gazda voz zmontovaný na streche, bránka visela na strome, pyšným dievkam upchali komín handerným panákom, pod oblok dali zodratú metlu, suchý strom. Podnes sa objavujú Máje v meste i na vidieku a ľudové piesne uchovávajú tento odkaz minulosti – „zotali brezu už jej hu vezú; Máj zelený pod okínkem sadený; sadíme my Máje, čo nám dáte za ne?!“
Skúsenosti roľníkov z pozorovania prírody v máji prinášali ponaučenia.
Máj kvety dáva a stromy lístím odieva, lúky zelené a od púpavy žlté, buky a duby kvitnú, „akáč“ je v kvete a včelári majú „pilno“, „ščepy“ hnať počínajú, „ovocina“ sa viaže, jarina podrastá a ozimina sa sype. Práca je okolo kapusty, radosť v záhradách – hostiny zo šalátu a „chresti“ /špargle/, jahody a „májovky“ tešia deti, všade plno húsat, kačky sú už na potoku, ryby kladú ikry, vrabci majú mladé i hora je plná spevákov a veľa chrústov predpovedá dobrý rok. V máji bývalo najviac mlieka a masla v roku, malo čarovnú, liečivú moc. Prvomájovou rosou natierali lišaje a omývali choré oči. Ak prvý májový týždeň pršalo, bola dobrá úroda, veľa vína a „Studený máj, stodole ráj“. Všetko živé, čo prišlo na svet v máji, sa malo zdarne vyvíjať. Májové húsatá, káčatá, jahnence i mačiatka boli najvhodnejšie na chov. Májové deti mali byť šťastné, chlapci sa radi „cifrovali“ /dbali na seba/. Ľudia, narodení v máji. mali skoro šedivieť, pretože stromy sú obsypané bielymi kvetmi. O máji sa vravelo ako o svadobnom mesiaci prírody. Pre uzatváranie manželstiev bol však najmenej vhodným z celého roka, doporučovali sa mesiace s literou R v názve. A keďže nie každý deň je nedeľa, ľudia sa obávali nepriazne počasia a nadprirodzených síl, škodiacich prírode a človeku.
Sviatky svätcov bývali určitým medzníkom, časovou orientáciou v hospodárskom živote. Keď prichádzali ľadoví muži, mrazivý PÁN SERBONI /slovná hra/ pálil stromy. Okolo 13. mája bývala zlopovestná tŕňová zima, kvitával tŕň. Zeleninári „o Sv. Pankráci plakali neboráci pri záhradnej práci“ a ak bolo teplo, nasledovalo studené leto. ŽOFIA, kuchárka ľadových mužov, víno upíjala; bývali nočné mrazy škodlivé pre vinice. Sialo sa konope a malo byť husté ako vlasy sv. Žofie. Studený pán URBAN bol medzníkom, kedy už mrazy nemali prísť; ak „zlízal z pece“, oteplilo sa, ak „trásol bradu“, hrozno plakalo. Na sv. Urbana, patróna a ochrancu vinohradníkov a vinohradov bývali procesie. Ľudia z vďaky ovíjali jeho sochy viničom, k nohám kládli nádoby s vlaňajším vínom a deti vešali halúzky čerešní. Po bohoslužbách pri „Urbánku“ bola veselica pre dospievajúcu mládež. Potom už vo vinohradoch začínali tzv. zelené roboty. Ako vraveli naši predkovia „máj otvírá ráj!“.
Autor: PhDr. Viera Holicová
Foto: Stavanie májov v Hlohovci
