5. júl je sviatok svätého Cyrila a Metoda. Je to štátny sviatok na počesť týchto kresťanských vierozvescov. Sme teda doma a užívame si pracovný pokoj. Z dejepisu základnej školy by sme všetci mali vedieť, kto boli títo solúnski bratia a čo urobili pre Slovensko. Možno si ale nepamätáme všetko a niektoré fakty nám unikli. Poďme si teda znova „posvietiť“ na Cyrila (Konštantína) a Metoda.
Odkaz, ktorý patróni Európy a vierozvescovia odovzdali žije aj v súčasnosti. Konštantín (Cyril) a Metod sú zdroj nábožnosti, slovanskej vzájomnosti a solidarity. A to hlavne pre nás Slovákov, Moravanov, susedných Čechov, Bulharov i Macedóncov.
Slovania prišli na súčasné územie Slovenska približne začiatkom 6. storočia. Kresťanstvo však začalo výraznejšie prenikať medzi Slovanov žijúcich na území súčasného Slovenska až v prvej tretine 9. storočia.
Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav považoval náboženstvo za silný fenomén, ktorý podporí ranostredoveký štát. Najprv sa obrátil na pápeža v Ríme s prosbou, aby mu poslal učiteľa, ktorý by uprednostňoval šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Avšak neúspešne. Posolstvo u pápeža odozvu nenašlo. Na túto prosbu však zareogaval byzantský cisár Michal III. Na Veľkú Moravu vyslal teda dvoch vierozvestcov – Konštantína a Metoda.
Vierozvescovia pochádzali z mesta Solún. V jeho okolí vtedy žila početná slovenská menšina. Pred tým ako sa Konštantín vybral na cestu šírenia viery vytvoril písmo, ktoré bolo prispôsobené slovanskej reči.
Písmo poznáme pod názvom HLAHOLIKA. Rovnako preložil aj základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou. Išlo o výber evanjeliových čítaní – Evanjeliár. Po zodpovednej príprave v podobe založenia písma prišli ešte vtedy Konštantín (neskôr Cyril) a Metod v roku 863 na Veľkú Moravu.
Vierozvescovia v roku 867 vycestovali naspäť do Ríma. Vybrali sa tam za účelom získania súhlasu od pápeža na používanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Po jeho získaní sa Konštantín na územie Veľkej Moravy už nevrátil. V Ríme ochorel, vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Cyril v kláštore krátko na to zomrel.
Metod sa ako arcibiskup Veľkej Moravy a Panónie ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. Spravoval veľkomoravské učilište. Vychovával tam tzv. klérus, alebo aj duchovenstvo. Spolu so žiakmi pokračovali v prekladaní náboženských spisov.
V Trnave dokonca sídli aj Univerzita sv. Cyrila a Metoda. Vo svojom názve nesie tieto dôležité osobnosti viac ako 20 rokov. Sama univerzita tvrdí, že sa svojim názvom hlási k odkazu vierozvestcov, reprezentuje najstaršie zvyky a tradície z čias Veľkej Moravy. Zdroj ponaučenia hľadá v dávnej minulosti našich predkov.
zdroj: ucm.sk
foto zdroj: ucm.sk, zivotopisysvatych.sk, hlaholika.sk
