Rodená Hlohovčanka Lenka Kubatková – rozhovor o živote v Bruseli: „…rešpektujte odlišnosť názorov a vyberajte si lásku pred strachom.“

0
636

ŠIBAČKY NEDOKÁŽU POCHOPIŤ ANI V BELGICKU ANI VO FRANCÚZSKU. ZAKAŽDÝM SA TO SNAŽÍM VYSVETLIŤ TAK, ABY TO NEVYZNELO POLITICKY NEVHODNE …“. (LENKA KUBATKOVÁ)

Odkiaľ pochádzaš a kde si strávila svoje detstvo?

Som 100% produkt Hlohovca, kde som žila od malička až do obdobia vysokej školy. Väčšinu detstva som bývala na ulici Mateja Bela pri „Čínskom múre“ a pár rokov aj v Šulekove. Medzi moje najkrajšie spomienky patria prechádzky v Pánskej záhrade, bicyklovanie do Petra na zmrzlinu a vystupovanie v Empírovom divadle v rámci literárno-dramatického odboru v ZUŠ Hlohovec pod vedením pani učiteľky a spisovateľky Janky Kuzmovej. Neskôr, počas môjho štúdia na gymnáziu, ma ale častejšie bolo vidieť pri „Kulturáku“ a na „Dilongovej“ alebo v Amety bare (:-D smiech). 

Viac

Študovala si vysokú školu vo Francúzsku, aká bola tvoja cesta k tomuto štúdiu?   

Najskôr som si spravila bakalára na UKF v Nitre v odbore Európske štúdiá  a titul magister som  dokončila vo Francúzsku na Science Po v Grenobli, v tom istom odbore. Medzitým som rok študovala politické vedy v Lyone. Do francúzskeho jazyka a samotného Francúzska som sa zamilovala už na gymnáziu (týmto pozdravujem pani profesorky Zemanovičovú a Vranikovičovú). V druhom ročníku na UKF som vycestovala do Remeša na pobyt Erasmus.

Od roku 2016 žiješ v Belgicku, konkrétne v hlavnom meste Bruseli. Prečo si sa rozhodla pre toto miesto a čo tam robíš?

V roku 2016 Slovensko predsedalo Rade Európskej únie a ja som sa prihlásila do výberového konania ako stážistka SK PRES na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli. Sústredila som sa najmä na vzťahy s Európskym parlamentom, v ktorom som tiež neskôr stážovala.

Už štyri roky pracujem pre jednu francúzsku konzultačnú firmu pre európske záležitosti, kde pomáham klientom pochopiť dopad európskej legislatívy na ich sektor a upozorňujem ich na budúce zmeny.

V súčasnosti sa však pripravujem na zmenu kariéry, čiastočne zapríčinenej mojimi nedávnymi zdravotnými problémami. Študujem nutriterapiu a chcem pomáhať  ľuďom s civilizačnými chorobami (tráviace ťažkosti, úzkosť, cukrovka, srdce, rakovina…) a ich prevenciou, ktoré sú spôsobené tým,  čo (ne)jeme, ako sa stresujeme, spíme, hýbeme alebo správame.

Plánuješ sa niekedy vrátiť na Slovensko?

Mojim snom bolo odísť do zahraničia a som tu momentálne veľmi spokojná, napriek tomu, že to nebolo jednoduché. Nikdy by som sa však neodvážila povedať, že sa nikdy nevrátim na Slovensko. Hodnotu slovenskej prírody a dôležitosť koreňov a rodiny som pochopila až neskôr. Len keby sme si to všetko vedeli vážiť a nebrať  to ako samozrejmosť. Máme pocit, že tráva je vždy zelenšia u suseda, ale nie je to pravda.

Vymenuj najväčšie plusy a tiež nejaký mínus života v Bruseli?

Mínusy života v Bruseli: pre väčšinu zamestnaní musí človek ovládať nie len francúzsky jazyk, ale aj flámštinu, počasie je tu nevyspytateľné , mačacie hlavy na chodníkoch znepríjemňujú život vysokým topánkam a kaviarne sa zatvárajú už o šiestej večer.

Medzi najväčšie plusy však patrí mimoriadne návyková belgická čokoláda, kvalitné belgické pivo a vôňa sladkých vaflí v centre mesta, na staniciach a tržniciach. Brusel je príjemné, kozmopolitné mesto, kde sa miešajú všetky kultúry a kuchyne celého sveta. Z praktickejšieho hľadiska oceňujem bezpečnosť mesta, infraštruktúru a zdravotníctvo.

Ako ťa vnímajú miestni obyvatelia?

Belgičania, hlavne v Bruseli, sú veľmi priateľskí a zvyknutí na ľudí z celého sveta. Je tu veľa európskych inštitúcii a medzinárodných firiem, ktoré priťahujú všetky národy. Ako Slovenka sa tu cítim veľmi dobre a nemám žiadny komplex menejcennosti. Je pravda, že vo Francúzsku sa mi integrovalo trošku ťažšie ako v Bruseli. Lyon je približne rovnako veľký ako Brusel, no na univerzite som bola v rámci odboru jediná cudzinka.

Existuje nejaká slovenská tradícia, ktorú v zahraničí napríklad nedokážu pochopiť? (Veľká noc a šibačky myslím napríklad a podobne…)

Šibačky nedokážu pochopiť ani v Belgicku ani vo Francúzsku. Zakaždým sa to snažím vysvetliť tak, aby to nevyznelo „politicky nevhodne“ a ľudia si nemysleli, že tu týrame ženy.  Aj keď sa musím priznať, že mi vôbec neprekáža,  že ma tu nikto nešibe ani neoblieva!

A potom ešte v zahraničí nechápu ako môžeme jest surový cesnak s medom (mňam).

Spomenieš si na nejakú neskutočnú príhodu zo života v Bruseli?

Pre mňa je neskutočným príbehom triedenie odpadkov v Bruseli. Každá domácnosť má doma minimálne 5 košov (sklo, papier, plast, záhrada, zvyšky jedla a to ostatné). Recyklovať sa musí. Každý „sáčik“ má inú farbu (napríklad žltý je pre papier), ktorá sa ale môže meniť podľa toho, v ktorej časti mesta bývate. Byty a domy nemajú na ulici smetiaky, ale dvakrát do týždňa musia ľudia vyložiť vrecúška naplnene odpadkami na chodníky (ktoré nie su obzvlášť široké). Podľa toho, ako ľudia rešpektujú deň zberu smeti a to, čo môžu a nemôžu do kosa vyhodiť, vyzerajú aj chodníky. V noci koše priťahujú havrany a líšky, ktoré tie naplnené vrecia s odpadkami  otvárajú a robia neporiadok.

Raz som sa vracala domov neskoro večer a cestu mi pred domom skrížila líška. Nevedela som, či sú líšky agresívne, tak som sa zľakla a nehýbala sa. Aj líška sa na mňa pozerala nehybne. Musela som počkať niekoľko dlhých minút kým odíde a až potom som sa odvážila vojsť do domu.

Chutí ti belgická kuchyňa? Nechýbajú ti nejaké „šmakocinky-lakocinky“ zo Slovenska?

Môj partner Vincent je Francúz, hovorí, že keby si mal vybrať, radšej by jedol slovenské jedlo, ako to belgické. Súhlasím s ním. Slovenská kuchyňa ponúka podľa mňa lepšie lahôdky.  Keď prídeme na Slovensko, vždy sa snažíme zatúlať sa aj do nejakej koliby.

Vo Vašom vzťahu sa spájajú dve odlišné kultúry. Pociťuješ to?

S Vincom som nikdy nemala pocit problémového kultúrneho rozdielu. Mame ten istý humor a tie iste hodnoty, ktoré nás spájajú oveľa viac ako v mojich predošlých slovenských vzťahoch. Je ale pravda, že ja som absorbovala oveľa viac francúzskej kultúry, ako on slovenskej, keďže neovláda jazyk.

Ale aj z detstva máme spoločné spomienky na včielku Máju, Kalimera alebo Bol raz jeden život, ktorý je mimochodom francúzskou produkciou. A československá Popoluška bola perfektne nadabovaná po francúzsky, za čo som vďačná, lebo som ju mohla s Vincom zdielať. Bez Popolušky nie sú Vianoce. 😀 

Bolo Vaše stretnutie ako z romantického francúzskeho filmu?

Čo sa týka romantiky, na začiatku nášho vzťahu som mala pocit, že je to ako z filmu 😀 Mladá slovenská študentka sa vydá na cestu do Francúzska na Erasmus, kde spozná očarujúceho Francúza, do ktorého sa chtiac- nechtiac postupne zaľúbi.

Po dvoch mesiacoch vzrušujúceho a bezstarostného žitia v prítomnom momente sa ich cesty rozdelia a každý pokračuje svoj životný príbeh v inej krajine. On sa jej ale nechce vzdať a povie jej, že na nu počká, kým si dokončí štúdium na Slovensku, že za to stoji.

Po ročnom vzťahu na diaľku, nekonečných nočných rozhovoroch a par zaľúbených listoch si vybudujú spoločný život v Lyone a neskôr v Bruseli… Verím, že si žijem svoj happy ending, aj keď nám v tých filmoch nikdy neukážu život po niekoľkých rokoch. 😀 

Keďže si zamilovaná, nechystá sa náhodou svadba?

Haha, zamilovaná veru som už 8 rokov, ale zatiaľ bez prsteňa. Ak by sa jedného dňa svadba chystala, želala by som si, aby bola na zámku v Hlohovci.

Lenka a Vincent

Ako tráviš voľný čas v zahraničí?

Klasicky. Rada sa prechádzam v prírode s našou fenkou Pooky, čítam si alebo športujem. Inak rada cestujem do južných morských hornatých krajín, najmä Grécko.

Odkaz pre Hlohovčanov

Ďakujem. Prepáčte. Prosím.
Chcela by som sa poďakovať najmä mladým Hlohovčanom, ktorí sa rozhodli zostať žiť v blízkosti mesta a pracovať na jeho ekonomickom a kultúrnom rozvoji. Je pravda, že keby všetci mladi odišli do zahraničia ako ja (alebo do Bratislavy), mesto by úplne prestalo napredovať a to si nezaslúži.
Prepáčte, že vám nepíšem a že na vás nemyslím viac a ďakujem Ladke (redaktorke Hlohovského žurnálu) za príležitosť zaspomínať si s láskou.
A prosím, najmä dnes, rešpektujte odlišnosť názorov a vyberajte si lásku pred strachom.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu