Dom rozpráva. Počúvajte… 

0
115

Ak si chcete prečítať text na nenápadnom pamätníku, musíte skloniť hlavu – tým zároveň vzdáte úctu tomu, komu je pamätník venovaný. Reč je o tzv. Stolpersteinoch, alebo sa im hovorí aj „kamene, o ktoré treba zakopnúť/zavadiť pohľadom“, alebo aj „kamene zmiznutých.“ Sú venované tým, ktorých tragédia holokaustu násilne vytrhla najprv z rodinného kruhu a spoločnosti a napokon aj zo života, keďže boli zavraždení v koncentračných táboroch.

Koncept „Stolpersteine“ nemeckého umelca Guntera Demniga funguje už od roku 1995, je rozšírený vo vyše 20 krajinách Európy, kde sú dnes takýchto pamätníčkov desaťtisíce.

Viac

Od 15. júla 2022 pribudli tri „kamene zmiznutých“, čiže špeciálne upravené dlažobné kocky s dĺžkou strany 10 cm a mosadzným povrchom s nápisom, aj v Hlohovci pred dom na Námestí sv. Michala č. 15. V tomto dome žila začiatkom 20. storočia rodina Bernarda Horna, majiteľa obuvníckej dielne. S ním tu bývala jeho manželka Regina, neskôr pribudli deti – dcéra Margita a synovia Richard a Viktor. Politika slovenského štátu a jej protižidovské zákony obmedzili Židov nielen v Hlohovci na slobode, práci či majetku. Tragickým vrcholom týchto udalosti sa stali transporty do koncentračných táborov, kam boli odvlečení a následne tu boli aj popravení Bernard a jeho obaja synovia. Regina s Margitou sa dostali do pracovného tábora v Seredi, odkiaľ sa im podarilo ujsť a po oslobodení sa vrátiť do Hlohovca do domu, o ktorý však museli bojovať, keďže tu už boli nasťahovaní iní ľudia. Margite sa narodila dcéra Emília. Bola to práve ona, kto podal svedectvo o udalostiach domu, s vtedajšou adresou Štefánikovo námestie 11. Keďže jej najbližší príbuzní, ktorých tragický príbeh poznala z rozprávania, nemali žiaden hrob, žiadne pietne miesto, rozhodla sa iniciovať osadenie „kameňov zmiznutých“. Pri tejto spomienkovej udalosti významne spolupracovalo Vlastivedné múzeum v Hlohovci.

Samotný akt osadenia dlaždíc vykonal ich autor Gunter Demnig. Riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský objasnil historický kontext deportácií Židov z Hlohovca – v koncentračných táboroch ich zahynulo vyše 800. Prítomným sa prihovorila aj pani Klein a svojím silným odkazom so spomienkou na príbuzných apelovala na ľudský humanizmus a hodnoty. Ospravedlňujúce slová za to, že vtedajší mestský aparát sa podieľal na týchto deportáciách, zazneli z úst primátora M. Kollára. Následne sa zhromaždení presunuli do kina Úsmev, kde bol premierovaný dokumentárny film s názvom Dom rozpráva, ktorý vyšiel v produkcii Vlastivedného múzea v Hlohovci. Pani Klein v ňom podala podrobné svedectvo o svojej rodine, o jej osudoch, veselých, smutných i tragických chvíľach životov jej najbližších ľudí.

Silný zážitok z podujatia i premietania ocenili prítomní potleskom, no najmä prejavom úcty, poklonou rodine i rodinám, ktorým osud kruto zasiahol do životov. 

Je dôležité pripomínať si tieto udalosti, zachovávať si ich v pamäti, aby sa podobný pád ľudstva už nikdy neopakoval. 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu