Jasličky a betlehemy

0
434

K vianočnému obdobiu už tradične patria aj pôvabné stvárnenia príbehu Narodenia Ježiša Krista – skromné „jasle, jasličky“, alebo honosnejšie „betlehemy“. Koncom 19.st. tvorili jasličky ústredný výzdobný motív vidieckych domácností počas Vianoc a boli akýmsi predchodcom vianočného stromčeka. Kládli sa na okraj štedrovečerného stola, neskôr pod vianočný stromček a väčšie betlehemy boli v kultovom kúte izby pod obrazmi patrónov rodiny.

S jasličkami chodili po domoch vinšovať školské deti už v advente, na Božie narodenie, Štefana a Mláďatká. Napokon „po kolede“, zavítali Traja králi s prenosným betlehemom v drevenej skrinke, či papierovej škatuli. V našom okolí vynikali mládenci „beresečani“ /zo Šulekova/, obchádzajúci domácnosti v skupinke „Trá králi, hvizdonoš /s hviezdou/, andel“ a „prvý“, nesúci betlehem.

Viac

Predobrazom výtvarného spodobovania Narodenia, bola udalosť z r.1223, keď Sv. František z Assisi, slúžil vianočnú omšu pri jasličkách postavených v lesnej jaskyni, kde boli aj živí ochrancovia novorodeniatka – osol a vôl. Tento počin čoskoro získal ohlas po celej Európe. Jasličky tvorili kulisu liturgických vianočných hier, pričom príbeh Narodenia predvádzali živí herci, na scéne bolo dieťa ležiace v jasliach medzi dvoma zvieratami, pribudli Traja králi, klaňajúci sa pastieri a napokon aj Panna Mária a Sv. Jozef. Koncom 14.st. tému Narodenia stvárňovali aj maliari a rezbári, ktorých diela našli miesto na oltároch kostolov. Na Slovensku to boli tzv. krídlové oltáre so zobrazením scény Narodenia, alebo Klaňania Troch kráľov. Práve takýto gotický reliéf Narodenia Pána z 80. rokov 15.st., bol v 1.pol. 18.st., umiestnený aj do oltára v Zámockej kaplnke v Hlohovci.

Stavanie samostatných, scénicky komponovaných betlehemov v kostoloch, rozšírili v 16.st. františkáni a jezuiti. V 18.st. sa betlehemy zhotovené zo vzácnych drevín a ušľachtilej hliny, dotvárané maľbou a postavami v životnej veľkosti odetými do drahých látok, stavali aj v domácnostiach šľachty a mešťanov. V 2. pol. 18.st., nariadením Jozefa II., betlehemy v kostoloch nemali byť, pretože podľa panovníka, pri bohoslužbách rozptyľovali pozornosť veriacich.

Tak sa jasličky, ale aj betlehemy v rôznych podobách, presťahovali do domácností. V náročnejšom, či skromnejšom prevedení, podľa priania, finančných možností, alebo tvorivých schopností obyvateľov miest a dedín. Výroba aj stavanie jasličiek a betlehemov bolo veľkým potešením pre deti i dospelých, bohatých i chudobných. Mnohí si ich výrobou privyrábali a tvorili ich aj majstri v rezbárskych dielňach /napr. Jozef Seilnacht v Hlohovci/.

Pravdaže, každý tvorca si známy biblický príbeh predstavoval po svojom. Samotné miesto narodenia Ježiška sa spodobovalo ako maštaľka, jaskynka, drevená chyžka, alebo salaš a dieťatko ležalo v krmelci, jasliach, v kolíske, na slame na zemi, alebo v náručí matky. Scéna sa zapĺňala ďalšími postavičkami – Anjel strážny aj Betlehemská hviezda, muzikanti, vojaci, pastieri, baníci, drevorubači, pocestní prichádzajúci v panskom, alebo ľudovom odeve, jazdci na koňoch aj ľudia inej rasy, ovečky, lesné i domáce zvieratá a kulisu tvorili exotické stavby, palmové háje a púšte, pribudli ťavy a slony. Tak sa pôvodný výjav Ježiška v jasličkách, menil na pestrý obraz Kristovho rodiska, mesta Betlehem, na Západnom brehu Jordánu. Ploché stavby sa menili na plastické a statické, vďaka dômyselným mechanizmom, na pohyblivé s cirkulujúcou vodou Jordánu. Figúrky po koľajničkách defilovali pred nadšenými divákmi, ako aj v našom skrinkovom mechanickom betleheme v Kaplnke Sv. Anny, v portáli s vyšívaným motívom mesta.

Na tvorbu betlehemov sa používal dostupný materiál – drevo, hlina, včelí vosk, mydlo, chlebové i medovníkové cesto, drôt, plech, sadra, alebo sa celé vystrihovali z maľovaných papierových archov dovážaných z Rakúska a Čiech. Obľúbené boli betlehemy, ktoré vytvorili Josef Lada a Jan Hála /tzv. Ladov betlehem a Važecký betlehem/. Pre prizdobenie betlehemov poslúžila „čečina“ vetvičky ihličnatých stromov a šišky, mach, lišajníky, traviny, korienky rastlín a slama, ale aj obilné klasy a vinič. V 2.pol. 20.st. v našom okolí vynikal tvorbou drevených betlehemov Štefan Vachan v Šulekove a ženy v Dvorníkoch podnes vytvárajú jasličky z kukuričného šúpolia.

Vo vianočnom čase bývali v izbe aj iné formy motívu Narodenia – podmaľby na skle /Ferdinand Salzmann a jeho syn Alexander/, tzv. drevené obrazy /plastická rezba, viacfarebná polychrómia/, obrazy vyšívané na papierovej sieti /postavičky patinovaný voskovaný papier, tzv. kláštorné práce/, púťové kameňotlače aj finančne náročné tzv. hracie obrazy /podtlač, figúrky drevo i porcelán/ s nápevom „Tichá noc svätá noc …“. V medzivojnovom období obdarúvali svojich „ctených“ zákazníkov obchodníci a kominári nástenným kalendárom s motívom betlehema. Narodenie Ježiška patrilo tiež na vianočné pohľadnice a papierové servítky. V 21.st. sa jasličky a betlehemy v našej krajine vrátili na pohľadnice /aj „hracie“/ a servítky, v rôznom prevedení ich ponúkajú obchodné reťazce /aj s LED osvetlením/, koledy sú na CD a DVD nosičoch, na internete sú v ponuke „betónové betlehemy na váš dvor“ a v okolí sa tešia veľkej pozornosti „živé betlehemy“.

Vo vianočných dňoch pohody, vzájomného porozumenia, naberania nových síl a predsavzatí, Vám želám pokojné Vianoce a šťastné vykročenie do nového roka 2022 !!!

autor: PhDr. Viera Holicová

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu