Pietne miesto vzniklo na mieste, kde stála synagóga
Miesto posledného odpočinku je pre Židov to najsvätejšie miesto a má väčší význam ako synagóga, ktorú sme bez hanby zbúrali – ako hovoril pán Glück – brat našej susedky z vežiaka na Hlohovej č. 12.
Neskoro, ale predsa, spĺňame dlh voči ľuďom, ktorí nemajú hroby. Je to aj spomienka na našich spoluobčanov, ktorí zomreli, a čo je ešte horšie, ktorí boli zavraždení počas holokaustu.
Až na židovský cintorín, ktorý si prenajalo, a o ktorý sa stará Vlastivedné múzeum a zopár publikácií (Nina Pavlovičová, Jozef Urminský), či “kamene zmiznutých” na námestí, sa v tejto oblasti v posledných desaťročiach, až tak veľa neudialo. Tento spoločenský dlh sa aspoň takto podarilo splatiť.
Slávnostné odhalenie Pamätníka holokaustu v Hlohovci, pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia sa uskutočnilo za účasti občanov Hlohovca, hodnostárov a ďalších hostí aj zo zahraničia. Ceremoniál zaujal pozornosť lokálnych a celoslovenských médii.
Základnou myšlienkou memoriálu, ako miesta verejnej pamäti, je prienik dvoch historických rovín – pripomenutie si samotného holokaustu a zároveň spomienka na bývalú hlohovskú synagógu, na ktorú sa veľa Hlohovčanov dodnes pamätá.
Plastika Dávidovej hviezdy s hebrejským nápisom zachor a slovenským pamätaj je symbolom judaizmu a pamätníkom obetí vyhladenia židovskej komunity v rokoch 1941 až 1945.
Súčasťou areálu je aj roky chátrajúca, teraz už pekne zrekonštruovaná židovská škola bet midraš, v ktorej sa po slávnosti uskutočnil koncert židovských piesní, balád a modlitieb Jany Orlickej. V škole sa nachádzajú
tabule v tvare náhrobných kameňov s menami stoviek obetí holokaustu z Hlohovca a okolitých obcí. Vo večerných hodinách tu bol premietnutý film
Arnolda Kojnoka Posledný Hebrej v Hlohovci. Územie, kde stojí tento pamätník, zažilo po dokončení obchvatu mesta a presunu tranzaitnej dopravy na nový diaľničný most cez Váh obrovskú zmenu. Špecifická oblasť, v ktorej sú rôzne druhy budov, park, relikty z minulosti, ale i dopravné obmedzenia, dostáva úplne iný charakter. Jedinečné miesto kde stála synagóga a v jej blízkosti jedna z najstarších židovských štvrtí (ktorá už nie je) na území dnešného Slovenska, ale i blízkosť centra mesta, umožnili vznik výnimočného verejného priestoru, v ktorom nájdu niečo pre seba školy, rodiny s deťmi, mládež, dospelé publikum i seniori.
Je potrebné si pripomínať minulosť, uctiť si všetky obete holokaustu a nahlas sa postaviť proti prejavom akejkoľvek neznášanlivosti, xenofóbie a diskriminácie, aby sa už nikdy nezopakovali.
Stalo sa, nestalo
Už v nadpise je uvedené: fikcia. Fikcia je umelo vytvorená predstava; výmysel, zdanie, klam. Áno, nechal som sa uniesť predstavou, v žiadnom prípade však nechcem klamať – ani seba, ani vás, iba som spojil realitu s fantáziou. Obchvat Hlohovca raz bude – aj s novým diaľničným mostom ponad Váh. Možno bude zrekonštruovaná aj Židovská škola (ak dovtedy nespadne). Viem, všetko chce čas, nemalé finančné prostriedky… A čo sa týka toho pamätníka? Na ten by sme sa hádam, po toľkých rokoch, zmohli už teraz. Čo myslíte?
zdroj foto: A. Polakovič
