Mnohí z nás tento frazelogizmus už aspoň raz vo svojom živote použili. Znamená to, že niečo ľutujeme a kajáme sa. Viete však, kde pramení jeho pôvod? V starom kresťanstve. Bližšie nám o koreňoch tohto slovného spojenia porozprával kňaz Róbert Ťapušík.
Sypaním popola na hlavu sa kajali ešte starí Židia. „V starom zákone sa píše, že človek, ktorý mal snahu oľutovať svoje hriechy, sa obliekol do starých šiat či vrecoviny a sadol si na nejaké verejné miesto. Bol tak na očiach všetkým ľuďom a následne si pred všetkými nasypal na hlavu popol. Takto dal najavo, že vo svojom živote urobil niečo nesprávne a chce sa zmeniť k lepšiemu,“ vysvetľuje Róbert.
Kresťania si tento zvyk preniesli aj do dnešných dní a pripomínajú si ho tzv. popolcovou, alebo aj škaredou stredou. Je to začiatok liturgického obdobia pôstu. Tento termín je každý rok pohyblivý. Jeho dátum závisí od toho, kedy slávime Veľkú noc. Vždy je to spätne 40 dní od Veľkonočnej nedele, nepočítajúc predchádzajúce nedele. Tento rok popolcová streda vychádza na 22. februára.
V tento deň veriaci dostanú v kostole na čelo špeciálnym obradom krížik z popola. Popol vždy pochádza zo spálených minuloročných bahniatok (baburiatok, jahňád). Aj so slovami kňaza symbolizuje staré dobré „prach sme a na prach sa obrátime“. Znamená to, že by sme nemali dávať v živote veľký dôraz na hmotné stránky života a skôr sa sústrediť na dušu a duchovno. „Tento obrad pripomína, že počas pôstu by sme sa mali vnútorne stíšiť, zanechať na chvíľu bujaré oslavy, ktorých sme mali počas fašiangov dostatok. Pôstne obdobie by malo byť prípravou veriacich konaním milosrdných skutkov a modlitby na oslavu sviatkov Veľkej noci. Práve Veľká noc pripomína udalosti, ktoré našu dušu vytrhli zo smrti a ponúkli večný život“, uzatvára kňaz Róbert Ťapušík.
