Knižný príspevok k dejinám Hlohovca – kniha kronikára Ferdinanda Spála

0
826

V pastoračnom centre KrTko sa v nedeľu 26. februára 2023 odohrala slávnosť uvedenia publikácie hlohovského kronikára Ferdinanda Spála. Toho si ešte stále pamätajú mnohí Hlohovčania, spomínajú na neho ako oduševneného znalca hlohovskej histórie, ale aj ako na človeka, ktorý sa systematicky zaujímal o dianie v meste a veci verejné. 

Aj z vyššie uvedeného dôvodu sa po takmer desiatich rokoch, čo nebola obsadená pozícia mestského kronikára podujal v roku 1959 na túto neľahkú úlohu, aby záznamy z chýbajúcich rokov doplnil a pokračoval vo vedení kroniky ďalej. Práca ho mimoriadne napĺňala, a tak neúnavne získaval nové informácie. To ako u neho začal a postupne sa vyvinul záujem o dejiny jeho rodiska, prezradil v časopise vtedajšieho Vlastivedného krúžku v Hlohovci. Písal v ňom o histórii rodu Spálovcov, no zrejme prvýkrát tu zaznelo predsavzatie nadviazať v istom zmysle na historiografickú tvorbu Arpáda Felcána a zaznamenávať historické i aktuálne udalosti Hlohovca, čiže pozorne si vypočuť pamätníkov, najmä svojho otca, študovať archívne pramene i literatúru a, samozrejme, zachytiť i tie dôležité historické okolnosti, ktorých bol aj on sám očitým svedkom. Z tohto pohľadu dielo možno rozdeliť na dve časti – tú, ktorá vychádza zo zozbieraných a spracovaných materiálov a tú, kde bol sám autor priamym aktérom udalostí, aby ich mohol autenticky priblížiť čitateľom. 

Celoživotné dielo Ferdinanda Spála zostalo po jeho smrti v roku 2000 v rukopise. Jeho fragmenty a nekompletná časť sa objavovali v redakčne neupravenej podobe v regionálnych novinách. Hlohovčania tieto príspevky vyhľadávali, vystrihovali si ich, porovnávali záznamy so svojimi skúsenosťami a veľa o nich diskutovali. Vznikla celkom prirodzene potreba rukopis ponúknuť verejnosti v ucelenej knižnej podobe, no dlhšiu dobu sa nedarilo tento zámer naplniť. Najprv však bolo potrebné vyriešiť niekoľko problémov, napríklad získanie autorských práv, bolo potrebné rukopis prepísať, čo realizovalo Vlastivednému múzeu v Hlohovci, vymyslieť koncepciu edičného spracovania knihy a zabezpečiť jej financovanie. Vďaka ochote rodiny pána F. Spála, koordinátorke projektu pani Zuzane Bartošovej, editorovi knihy Mariánovi Kamenčíkovi, pracovníkom Vlastivedného múzea v Hlohovci, ktorí participovali na konečnej podobe knihy ako autori, realizátori niektorých jej častí, no aj ako odborní konzultanti, ďalším zúčastneným organizáciám a jednotlivcom, sa dielo úspešne podarilo dotiahnuť do konca. 

Knihu prostredníctvom podpory participatívneho rozpočtu Mesta Hlohovec vydalo o. z. Ex libris ad personam Hlohovec. Okrem samotných Dejín Hlohovca F. Spála kniha obsahuje pomerne bohaté prílohy, uľahčujúce čitateľom orientáciu v množstve údajov. Ide napríklad o menoslov vrchných predstaviteľov mesta, farárov a dekanov, názvy chotárov, zoznam historického vývinu obcí v okrese Hlohovec v jednotlivých obdobiach, historické pomenovania hlohovských ulíc, slovník či zoznam skratiek. Dve štúdie – úvodná od Jozefa Urminského mapuje životné osudy Ferdinanda Spála (J. Urminský zostavil aj rodovú líniu rodiny Spál) a záverečná štúdia v podobe edičnej poznámky, ktorej autor je Marián Kamenčík, približuje to, ako kniha vznikala a ako sa postupovalo pri jej zostavovaní, narábaní s jednotlivými variantmi rukopisu a upozorňuje čitateľa aj na úskalia, ktoré môžu pri jej čítaní nastať. Myslí sa tým najmä to, že kniha je mimoriadne podnetným čítaním, nastoľujúcim mnohé témy, ktoré možno podrobnejšie skúmať. Zároveň sa tu upozorňuje na skutočnosť, že text treba čítať s vedomím istej „opatrnosti“. Ferdinand Spál bol nadšencom a milovníkom histó­rie, hoci nemá skúsenosť s akademickou prípravou na tento odbor vo forme vysokoškolského štúdia. Aj z tohto dôvodu nemohol dôsledne metodologicky a terminologicky obsiahnuť tak široký rozsah dejín, ako avizuje jeho práca, teda od praveku po jeho súčasnosť. Napriek tomu je potrebné, aby jeho myšlienky zazneli v celku, no treba k ním pristupovať diskurzívne a kriticky overovať jeho popis najmä starších období dejín Hlohovca.

Dôležitou súčasťou publikácie je aj bibliografia publikovaných a rukopisných prác F. Spála a taktiež bohatý obrazový materiál – ide najmä o pohľady na mesto objavujúce sa na historických pohľadniciach – tie pochádzajú z fondov Vlastivedného múzea v Hlohovci. Editor knihy sa pokúšal pristupovať citlivo k jazyku autora, aby tak zachoval jeho špecifické znaky. F. Spál sa nesnaží maskovať svoj autorský subjekt. Ten je naopak neoddeliteľnou súčasťou rozprávania. Výpoveď je tak autentická, preži­tá, podaná takpovediac z prvej ruky, tým pádom hodnoverná. Drobné autobiografické situácie posúvané v niektorých kapitolách do popredia prehovárajú k čitateľom azda najpútavejším jazykom – v týchto momen­toch je autor viac rozprávač toho čo prežil, ako vykladač a komentátor toho, čo zaznamenali historiografické práce. Táto esencia podania dejín tvorí jedinečné rozprávačské napätie, ktoré strieda kronikársky žáner záznamu so žurnalistickým, ba až esejisticko-beletristickým. 

Okrem napísania Dejín Hlohovca F. Spál inicioval a vlastným pričinením i samotnou prácou prispel k oprave menších architektonických objektov (spodná vstupná brána do zámockej záhrady, grotta) v areáli zámockej záhrady či obnove drobných sakrálnych pamiatok (sochy, plastiky, kríže) na hlohovskom cintoríne. Uvedená kniha sa tak stala pripomenutím si jeho odkazu, má byť prejavom rešpektu a úcty za neúnavnú kronikársku prácu a poďakovaním za zachovanie mnohých informácií, ktoré by sme dnes už len ťažko hľadali. 

Na slávnosti uvedenia publikácie sa k prítomným prihovoril aj syn F. Spála, pán Pavol Spál, ktorý poďakoval všetkým, ktorí sa zaslúžili o tvorbu publikácie a zároveň vyslovil presvedčenie, že aj jeho otec, hoci, ako píše v úvode ku knihe, neplánoval svoje zápisky pre dobové okolnosti vydať, by bol rád, že dielo dostalo nakoniec knižnú podobu a je k dispozícii verejnosti. Veríme, že kniha prinesie čitateľom veľa zaujímavých informácií, že sa budú pri nej stretávať, spoznávať a spomínať na Hlohovec minulosti. 

Marián Kamenčík

Autor fotografií: Erik Knotek ml.

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here