Takmer na konci vegetačnej sezóny sa v Zámockej záhrade podaril zaujímavý nález pomerne zriedkavo sa vyskytujúcej domácej bzdochy Aphanus rolandri. Objav bol opäť jedným z tých náhodných a nečakaných – jedinec sa jednoducho objavil počas jesennej prechádzky.

Obr. 1 – Aphanus rolandri
Aphanus rolandri je pôvodný druh v Európe. Morfologicky a veľkosťou pripomína známu cifrušu bezkrídlu („električku“), avšak na rozdiel od nej je celý čierny a na dorzálnej strane nesie jedinú tehlovočervenú škvrnu.
V Českej aj Slovenskej republike je zaradený na červený zoznam ako potenciálne ohrozený taxón. Jeho ekologické nároky nie sú presne známe – v literatúre sa uvádzajú len ojedinelé nálezy. Hlohovský exemplár pochádza z odumretého kmeňa, kde sa nachádzal v rozkladajúcom sa dreve.

Obr. 2 Mŕtve drevo
Hoci by sa príbeh mohol skončiť pri stručnej charakteristike biológie druhu, oveľa zaujímavejšia je jeho nomenklatúrna história.
Druh Aphanus rolandri nemá slovenský názov. Latinské meno nesie po švédskom prírodovedcovi Danielovi Rolanderovi (1723 – 1793), žiakovi slávneho Carla Linného (1707 – 1778), zakladateľa modernej biologickej nomenklatúry.
Pri príležitosti 300. výročia narodenia C. Linného sa vedci pustili do rozsiahlej revízie historických prameňov. Revidovali dobové dokumenty a v zbierkach i knižniciach vyhľadávali zabudnuté materiály. Preklad Rolanderovho expedičného denníka Diarium Surinamicum a jeho korešpondencie odkryl pozadie napätého vzťahu medzi učiteľom a žiakom. V roku 1755 vyslal Linné Rolandera na náročnú a rizikovú expedíciu do Surinamu s cieľom získať nové druhy rastlín a živočíchov. Denník dokazuje, že Rolander pracoval systematicky a vytrvalo. Po návrate však čelil vážnym zdravotným problémom a finančným ťažkostiam. Uviazol v Nemecku a musel žiadať o pomoc, aby sa mohol vrátiť do Švédska aj so svojou zbierkou.
Po strastiplnom návrate si Linné nárokoval prístup k denníku aj k materiálom z expedície, čo viedlo k sérii nedorozumení a eskalácii napätia. Rolander po prežitých útrapách očakával stabilné miesto a možnosť spolupodieľať sa na publikovaní výsledkov. Rolanderovi sa tak v sérii nedorozumení a rozdielnych predstáv podarilo rozhnevať svojho učiteľa Carla Linného. Ten v roku 1758 pomenoval európsku bzdochu menom Cimex rolandri v 10. vydaní Systema Naturae. Termín Cimex sa v tom období používal ako všeobecné označenie pre ploštice – skupinu hmyzu, ktorá nepatrila medzi obľúbené. Bezvýznamná ploštica tak dostala meno Ploštica rolandriho. Hoci pomenovanie druhu po konkrétnej osobe býva zvyčajne poctou, v tomto prípade išlo skôr o ironický či hanlivý odkaz.
Linné pri prideľovaní názvov nebol vždy zhovievavý. Bol už za života výraznou vedeckou autoritou a svoje postavenie si veľmi dobre uvedomoval. Rolander nebol jediný, komu sa ušlo podobné „ocenenie“. Rovnaký osud postihol aj nemeckého botanika Johanna Georga Siegesbecka, ktorý kritizoval Linného systém; nenápadná burina preto dostala meno Sigesbeckia. Čitateľ už asi tuší, čo tým Linné svojmu odporcovi naznačil.
Rolander nakoniec musel pre tieto nezhody opustiť Švédsko a presťahovať sa do Dánska, kde predal svoju zbierku zo Surinamu, tá spolu s jeho poznámkami skončila v archíve Dánskeho múzea prírodných vied. Konflikt sa prehĺbil natoľko, že sa Daniel Rolander už nedokázal — aj v dôsledku Linného zásahov — kariérne uplatniť ako prírodovedec.
Neskôr bola Cimex rolandri preradená do rodu Aphanus, ktorý vznikol až v roku 1832 (Laporte de Castelnau). V tomto kontexte názov získava nový význam, keďže Aphanus rolandri možno preložiť ako „nečestný“ či „podlý Rolander“.

Obr 3. Printscreen zo skenu Systema Naturae (1758)
Nenápadná európska bzdocha tak dodnes nesie meno, ktoré pripomína dávny spor medzi učiteľom a žiakom. Aphanus rolandri je nielen zaujímavým biologickým nálezom, ale aj pozoruhodným príkladom toho, ako sa osobné konflikty premietali do vedeckej praxe 18. storočia. Príbeh neúspešného prírodovedca, ktorý za týmto menom stojí, pritom čakal na svoje odhalenie celé stáročia.
Tento nález zároveň upozorňuje na význam mestských parkov a mŕtveho dreva pre diverzitu bezstavovcov. Spadnuté konáre či zrezané kmene ponechané na menej prístupných miestach predstavujú dôležitý mikrohabitat pre mnohé druhy hmyzu vrátane ikonických saproxylických chrobákov. Mŕtve drevo je kľúčovým prvkom biodiverzity a jeho prítomnosť môže viesť k ďalším zaujímavým nálezom, ako aj k rozvoju environmentálnych a vzdelávacích aktivít.
A napokon – aj v súčasnosti možno nájsť paralely, keď rozdielne názory nielen na mŕtve drevo vedú k nezmieriteľným konfliktom. Príbeh jednej malej bzdochy tak pripomína, že aj dejiny vedy sú plné veľmi ľudských príbehov.
Eva Bojničanová
Fotografie: Eva Bojničanová, titulné foto Ľubica Slováková
Použitá literatúra:
GBIF. Aphanus rolandri (Linnaeus, 1758). [online]. Dostupné na: https://www.gbif.org/species/8152705
Daniel Rolander – Lebenslauf / Biografie. [online]. Dostupné na: https://de.wiki.li/Daniel_Rolander
LINNÉ, Carl. Systema naturae. [online]. Dostupné na: https://archive.org/details/systemanaturae01linnuoft
BOJNIČANOVÁ , Eva. Aphanus rolandri from Hlohovec, Trnavský kraj, SK (pozorovanie z 15. 1. 2025). [online]. iNaturalist. Dostupné na: https://www.inaturalist.org/observations/326598688










