Ingrid Lányiová – mladá umelkyňa z Hlohovca

0
662

Jedným z cieľov Hlohovského žurnálu je podporovať tvorivosť a umenie mladých talentovaných umelcov z Hlohovca. Patrí k nim aj Ingrid Lányiová, ktorá ovláda umenie práce s ceruzkou, štetcom, digitálnu maľbu i animáciu. Aká bola jej cesta k umeniu? To mi Ingrid prezradila v rozhovore pre Hlohovský žurnál.

Ste Hlohovčanka. V ktorej časti Hlohovca ste strávili svoje detstvo?

Detstvo som prežila v časti Hlohovca blízko Váhu a Zámockej záhrady, kam som ako dieťa chodievala veľmi často. Som absolventkou Základnej školy na Podzámskej ulici, potom som študovala propagačnú grafiku na Strednej odbornej škole na Nerudovej ulici v Hlohovci, ale stále som si nebola úplne istá, ktorým smerom v umení sa chcem uberať. Nakoniec som objavila kreslenú animáciu, a tá ma očarila natoľko, že som po strednej išla na pomaturitné štúdium na Súkromnú školu umeleckého priemyslu animovanej tvorby v Bratislave. Tam ma učil pán Jaroslav Baran, ku ktorému som sa potom chodila doučovať do jeho štúdia.

Aké bolo vaše prvé stretnutie s výtvarným umením? Kedy ste zistili, že bez kreslenia to jednoducho nejde?

Kresliť som začala už keď som bola prvýkrát schopná vziať ceruzku do ruky. Ako malé dieťa som zbožňovala dinosaury, trávila som hodiny prezeraním si ilustrovaných kníh o týchto zvieratách. Tieto ilustrácie som začala prekresľovať, potom som začala vymýšľať aj vlastné tvory, ktoré boli dinosaurami inšpirované. Na prvom stupni ZŠ som začala kresliť komiksy, zaplnila som nimi celé zošity. Každý deň, keď som prišla zo školy, som zobrala ceruzku alebo neskôr aj grafické počítačové pero a do večera som kreslila. Tak som sa rozhodla, že budem v tomto odvetví pracovať. Témy mojich obrazov boli dlhú dobu realistické zvieratá, zátišia a krajinky, ale v poslednej dobe som sa začala uberať k fantasy a surrealizmu. Môj súčasný štýl ovplyvnili maliari ako Brian Froud, Albín Brunovský a Max Ernst. To sú také moje vzory, ktorým sa chcem podobať, ale som ešte len na začiatku. A nedá mi nespomenúť moju druhú vášeň, hudbu, ktorá ma naozaj veľmi inšpiruje pri maľovaní a niektoré obrazy vznikli popri počúvaní mojich obľúbených kapiel, ako je napr. islandská kapela Sigur Rós.

Prvé obrázky sú niekde doma odložené a vy kráčate svojím životom i tvorbou ďalej. Akými výtvarnými technikami tvoríte?

Nikdy som nemala len jednu najobľúbenejšiu techniku, vždy som techniky striedala a skúšala nové. Nemám rada robiť stále jednu vec, používať jednu techniku, takže jeden obraz namaľujem olejovými farbami, ďalší akvarelom, potom ceruzkou, pastelom, atď. A keď ma chytí znova chuť na olejomaľbu, vrhnem sa zasa do toho. To platí ale len vtedy, keď robím vlastné námety. Robím totižto aj veci na objednávku, a vtedy sa musím prispôsobiť zákazníkovi.

Do osobitnej kategórie by som zaradila vašu digitálnu maľbu. Pri nej asi najviac vidieť, aké námety vás bavia.

Pri digitálnej maľbe sa vždy najviac odviažem, nebojím sa skúšať nové veci, lebo v počítači sa vždy dá stlačiť tlačidlo „krok späť“. Ale to je asi tak jediný rozdiel oproti tomu, keď maľujem na papier. Veľa ľudí si myslí, že digitálne maľby len nejako generuje počítač, ale ja každý ťah v tej maľbe robím svojou rukou pomocou grafického pera na tablete. Na jednej digitálnej maľbe niekedy pracujem dlhšie ako na tradičnej na papieri. Teraz prišiel taký trend „AI obrazov”, ktoré počítač naozaj generuje a bojím sa, že kvôli tomu si ľudia budú ešte viac myslieť, že moje maľby nie sú vytvorené dlhou prácou. V počítači robím aj animáciu, pri ktorej musím na každú sekundu filmu nakresliť 12 obrázkov. Tak som tvorila aj môj absolventský film na pomaturitnom štúdiu s názvom Plný žalúdok, ktorý vyhral 3. miesto na celoštátnom kole súťaže Cineama.

Čitateľov Hlohovského žurnálu bude určite zaujímať aj vaša komiksová tvorba.

Ako som spomínala, komiksy kreslím už od detstva. Veľmi rada vymýšľam fantazijné svety a príbehy postáv v týchto svetoch. Teraz mám rozpracovaný komiks Zakázaný svet/The Forbidden World, ale zatiaľ ho robím len v anglickej verzii. Na komiksoch sa mi veľmi páči, že spájajú kresbu a písanie. Pri písaní príbehov ma najviac bavia dialógy. Čo ma nebaví, to je opisovanie postáv a prostredia – a presne tomu sa dá pri komiksoch vyhnúť, lebo tam to môžem jednoducho nakresliť. Komiksy, ktoré čítam, sú skôr „alternatívne” diela od nezávislých tvorcov, najradšej mám autora menom Evan Dahm.

Umelec potrebuje svoju tvorbu verejne prezentovať. Vystavovali ste už svoje práce, prípadne chystáte výstavu?

Zatiaľ som nemala žiadnu výstavu, okrem toho, keď sme na strednej škole mali vernisáž a výstavu našich maturitných prác. Ale v blízkej budúcnosti už výstavu chystám. 3. júna o 17.00 otvoríme v Čajovni el Sol v Hlohovci na Pribinovej 14 moju prvú výstavu, ktorej sme dali názov Farebný svet fantázie Ingrid Lányiovej.

Ďalšou možnosťou prezentácie vlastnej tvorby je jej vystavenie” na sociálnych sieťach. Kde si môžu záujemcovia vašu tvorbu pozrieť?

Všetky moje obrazy sa dajú nájsť na Instagrame, som tam pod menom ingrid_lanyiova. Mám toho dosť aj na Facebooku, ale tam som už dlhšiu dobu neaktívna. Maľujem aj na objednávku, takže ak sa niekomu zapáči moja tvorba, môže mi napísať na týchto sieťach alebo na mail ingrid.lanyiova@gmail.com.

Akú myšlienku by ste chceli venovať na záver nášho rozhovoru čitateľom Hlohovského žurnálu?

Chcela by som povedať ľuďom, ktorí by chceli tvoriť umenie, že podľa môjho názoru by sa umelec nemal nikdy riadiť trendami. Mal by do svojich diel dávať to, čo ho robí samým sebou. Iba tak bude tvoriť naozaj originálne, autentické diela. A nemal by sa báť skúšať nové veci, aj keď zmenu zo začiatku niektorí ľudia nemusia prijať pozitívne.

Za rozhovor ďakuje Helena Pekarovičová

Plagát a fotografie: Ingrid Lányiová

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here