Než sa začítate do riadkov o problematike mlieka, mliečnych výrobkov a ich pozitívnych zdravotných účinkov, treba krátko pripomenúť autora článku. Je ním vedec a výskumník, odborník s medzinárodnými skúsenosťami v oblasti výroby mlieka a produktov z neho Karol Herian, ktorý takmer dve desaťročia zviazal svoj život s Hlohovcom. Vo svojej profesijnej činnosti pracoval na početných výskumno-vedeckých úlohách v oblasti mliečnej a syrárskej výroby, podieľal sa na zakladaní mnohých mliekarní a syrární na Slovensku a taktiež pomáhal zlepšovať výrobu mliekarenských produktov na rôznych salašoch či farmách. Neustále je veľkým propagátorom konzumácie mlieka, najmä jeho pozitívnych zdravotných účinkov a medzinárodne rešpektovaným odborníkom. Aj z toho dôvodu mu bolo 19. 4. 2024 udelené Čestné občianstvo mesta Hlohovec. Prečítajme si jeho najnovší príspevok o Svetovom dni mlieka.
Mlieko materské, ako aj mlieko domácich hospodárskych zvierat, patrí medzi dôležitý zdroj zdravej výživy od nepamäti. Mliekom sa nestravujú len kojenci, ale aj dospelí ľudia. Mlieko to je vlastne výživový ochranný prostriedok s najširším účinným spektrom. Vážme si mlieko, je to skutočný dar prírody pre výživu ľudstva. Už len jeho hlavné zložky – bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky a tiež esenciálne látky, vitamíny a iné dôležité látky – tvoria komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí. K zdravej výžive prispievajú i tzv. živé mliečne kultúry so svojimi probiotickými vlastnosťami, ktoré významnou mierou obohacujú nielen chuťovú stránku fermentovaných mliečnych výrobkov, ale najmä svojou biologickou hodnotou významne pozitívne ovplyvňujú ľudský výživový metabolizmus a tým aj zdravie, ako napr. zažívacie problémy, problémy s tlakom, dokonca na potlačenie rakoviny a pod. O týchto účinkoch by práve lekári a odborníci na výživu mohli dlho hovoriť.
Z uvedených dôvodov o prínose mlieka pre zdravie, významní lekári z celého sveta a odborníci vo výžive na zvýraznenie zdravotného prínosu mlieka a mliečnych výrobkov už v roku 1957 na medzinárodnej konferencii vo Švajčiarsku v Interlakene zaviedli oslavu „Svetového dňa mlieka“. Táto oslava v posledných rokoch pripadla na 1. jún, keď je aj Medzinárodný sviatok detí, nakoľko práve u detí je najpotrebnejšie si zvykať na mliečnu stravu. Treba si pripomenúť, že Svetový deň mlieka nevznikol na podporu mliekarov, ale na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie ľudí.
Hlavné úlohy vyplývajúce z poslania Svetového dňa mlieka sú:
- Konzumáciou mliečnych výrobkov pomôcť ľuďom k zdravej výžive a pri riešení ich zdravotných problémov.
- Účinnejšie presadzovať zdravú mliečnu výživu najmä u mládeže na školách.
- Zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na požadovanú zdravotnú úroveň.
S oslavou Svetového dňa mlieka sa začalo už v povojnových rokoch, keď bolo potrebné zvýšiť spotrebu mlieka, a tak zabezpečiť dostatok potrebných výživných látok hlavne pre zdravotne ohrozené skupiny obyvateľstva. Význam mlieka však narastal i neskôr, keď sa neustále dokazovalo a dokazuje naďalej, že mlieko a mliečne výrobky sú skutočným nezastupiteľným zdrojom potrebných výživových látok. Z toho dôvodu sa všade vo svete robili a robia mnohé propagačné a vzdelávacie akcie na zvýraznenie prínosu mlieka pre zdravie a na zvýšenie jeho spotreby. Mnohé propagačné akcie na podporu spotreby mliečnych výrobkov sa dlhé roky robili aj u nás. Žiaľ, v porevolučnej dobe nastal u nás prudký pokles živočíšnej výroby a s tým spojenej výroby domácich potravín a zároveň aj značný pokles spotreby mliečnych výrobkov. Slovensko sa stalo nesebestačné i v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov a je odkázané na dovoz zo zahraničia.
Vo svete však každoročne narastá spotreba mliečnych výrobkov o vyše 2% a podľa posledných štatistík Medzinárodnej mliekarskej federácie priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov bola 118,2 kg na osobu a rok (prudko narastá spotreba mlieka najmä v Ázii). Priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v Európe je až 283 kg na osobu a rok. Pritom na Slovensku bola spotreba v posledných rokoch iba 187 kg na osobu a rok. Z toho spotreba ovčieho mlieka je iba 2,3 kg a kozieho mlieka iba 0,7 kg na osobu a rok (spotreba v EU je až do 6 kg ovčieho a kozieho mlieka na osobu a rok). Je skutočnosťou, že Slovensko od roku 1990 veľmi zaostalo za vyspelými štátmi Európy i sveta nielen vo výrobe, ale aj v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov.
U nás je odporúčaná spotreba mliečnych výrobkov iba 220 kg na osobu a rok a ani túto hranicu sme nedokázali prekonať. Na Slovensku máme v rámci všetkých štátov EU najnižšiu produkciu mlieka v prepočte na obyvateľa a máme tiež jednu z najnižších spotrieb mlieka a mliečnych výrobkov. Hoci sa zvýšila spotreba najmä syrov na 14 kg na osobu (vrátane tvarohov a tavených syrov), v EU je spotreba syrov bez tvarohov a tavených syrov vyše 25 – 32 kg na osobu a rok. Podobne je to aj so spotrebou kyslomliečnych výrobkov. Pokiaľ u nás je spotreba kyslomliečnych výrobkov 14 kg na osobu a rok, v ostatnej Európe je to až vyše 30 kg na osobu a rok.
Pravdepodobné príčiny nízkej spotreby mliečnych výrobkov sú v podceňovaní a v neznalosti zdravotného prínosu mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie ľudí, v presadzovaní rastlinných produktov ako náhrady mlieka, v nízkej propagácii mlieka na školách a aj v dôsledku nízkeho využitia mliečnych výrobkov v domácnostiach i vo verejnom stravovaní.
Žiaľ, mlieko a aj mnohé mliečne výrobky majú u nás aj veľa neprajníkov a možno im mnohé výrobky nechutia, alebo trpia alergiou. Je samozrejmé, že takíto ľudia by mali konzumovať iné doporučené potraviny. Nemali by sme však podľahnúť negatívnej propagácii mliečnych výrobkov ako napr., že mlieko zahlieňuje, že obsahuje veľa e-čok, že to je iba pre kojencov, atď. Tieto výčitky sú väčšinou neodôvodnené. Mlieko predsa ľudstvo konzumovalo a konzumuje od nepamäti a vždy bolo veľmi výživnou a zdravou potravinou. Tiež neobstoja tvrdenia o náhradách mlieka rastlinnými produktami, ktoré nenahradzujú všetky zložky mlieka, atď.
Na trhu máme v súčasnosti už bohatý sortiment priemyselne i farmársky vyrobených mliečnych výrobkov. Je potrebné si vybrať pre každú vekovú i zdravotnú skupinu ľudí to, čo je najlepšie pre jeho zdravie! Nedajme sa zlákať lacnými mliečnymi výrobkami, ktoré sú prevažne iba analógy mlieka. Mali by sme viac konzumovať fermentované mliečne výrobky ako sú kyslomliečne nápoje a aj syry, zvlášť dobre vykysnuté a vyzreté. Zvlášť aktuálne je zvýšiť spotrebu vynikajúcich mliečnych výrobkov z ovčieho a kozieho mlieka, lebo tieto výrobky majú vďaka ich zloženiu vynikajúci zdravotný prínos.
V posledných rokoch sa menej propagovala potreba konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov a prejavilo sa to v tom, že sme vo výrobe, ale aj v spotrebe mliečnych výrobkov na posledných miestach v Európe. Pritom je predsa dobre známe, že v krajinách s podstatne vyššou spotrebou mliečnych výrobkov sa ľudia dožívajú vyššieho veku a nemajú toľko srdcovocievnych a onkologických ochorení a netrpia ani obezitou.
Svetový deň mlieka nám dáva príležitosť na riešenie problémov zvýšenia spotreby zdravých mliečnych výrobkov.Pretobude potrebné rôznymi podpornými akciami zvyšovať najmä domácu výrobu, a to najviac spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na odporúčanú dávku, a to aspoň na 220 až 260 kg/osobu/rok. Však mnohí si ešte pamätáme, že v každom meste boli u nás mnohé mliečne bary, ktoré boli veľmi obľúbené najmä pre mládež. Tieto už takmer zanikli a propagujú sa jedlá z Ázie a Turecka. V mliečnych baroch sa predávali rôzne mliečne ochutené kyslomliečne i sladké nápoje, džúsy, bohatý výber špecialít z tvarohu, syrov, šľahačky a pod. Tiež na školách bolo v jedálňach i bufetoch podstatne viac mliečnych výrobkov a obľúbené bolo najmä kakaové mlieko. Na rozdiel od zahraničia v našich reštauráciách, v motorestoch a v iných stravovacích zariadeniach tiež takmer niet žiadnych kyslomliečnych nápojov, ktoré by sa mali ponúkať k mnohým jedlám zvlášť pre deti, šoférov a pod. V posledných rokoch začali mnohí farmári propagovať svoje farmárske a tradičné ovčie výrobky, a to je veľmi chvályhodné, lebo ľudia majú radi aj naše tradičné zvlášť ovčie výrobky. Tiež mnohé naše stravovacie zariadenia, ako aj mnohí spotrebitelia v domácnostiach nepoznajú všetky možnosti využívania mliečnych nápojov a syrov pri výrobe veľmi vyhľadávaných jedál. Však v zahraničí mliečne výrobky sa podstatne viac využívajú pri príprave polievok, rôznych omáčok, šalátov, samotne upravených syrov a pod.
Dnešná doba je akási príliš pragmatická a niekedy sa zdá, akoby nás už opúšťalo nadšenie a práca pre budúcnosť. Nevzdávajme sa však celosvetovo uznávaných priorít, nevzdávajme sa príspevku mlieka k zdraviu obyvateľstva a snažme sa urobiť vždy maximum pre zabezpečenie osvedčených a uznávaných zásad spotreby mliečnych výrobkov v prospech nášho zdravia. Zvlášť v tomto období by sme mali vyburcovať všetkých zainteresovaných na aktuálnosť zvýšenej propagandy k zvýšeniu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na európsku úroveň. Keď to robí zahraničie, určite to potrebujeme i my. Alebo sa necháme zviesť odporúčaniami „odborníkov“ o škodlivosti mlieka?
Milí naši spotrebitelia, v tomto príspevku nie sú uvedené bližšie a detailnejšie dôvody na podporu zvýšenej spotreby mliečnych výrobkov, o tom sa dočítame priebežne na rôznej úrovni. Tento spomínaný Svetový deň mlieka by mal byť najmä určitou výzvou na využitie zdravotného prínosu mliečnych výrobkov. Pripomenutie Svetového dňa mlieka by malo byť hlavne nezištnou pomocou ľudstvu pri riešení jeho zdravotných problémov a pri zlepšení stravovacích návykov, a to nielen na výročie, ale počas celého nášho života.
Naším aktuálnym heslom zvlášť v tomto období stále ostáva:
„Viac mlieka ═ viac zdravia“
Ing. Karol Herian, CSc.
Ilustračné foto:
