Keď som si približne pred desiatimi rokmi prečítal článok Petra Miljkoviča s názvom Niečo pre záujemcov o literatúru a divadlo z časopisu Informačné správy Vlastivedného krúžku pri Okresnom dome osvety v Hlohovci z roku 1957, bol to posledný impulz, aby som sa rozhodol prezentovať literatúru vznikajúcu v Hlohovci a týkajúcu sa Hlohovca prostredníctvom návštevy miest, ku ktorým sa viaže. Tak vznikol základný koncept Literárnych potuliek Hlohovcom (od roku 2017). Súčasťou ich ôsmej edície ste mohli byť v sobotu 8. júna 2024 aj vy. Nazdávam sa, že okrem historických faktov nám o meste a jeho miestach môžu zaujímavým spôsobom vypovedať aj umelecké diela – v našom prípade sú to literárne texty. Tie nám ponúkajú možnosť napojiť sa na autorovo vnímanie miesta či udalosti, autentizovať jeho atmosféru a spoznať špecifické videnie vecí. Je to často neprenosná skúsenosť, no umelecké prostriedky svojou obraznosťou vyvolajú emócie, citlivosť, umožnia nám o zážitku uvažovať a diskutovať. Vnímam to ako pridanú hodnotu k už známym a historicky overeným faktom. Lepšie to azda vyjadrí nasledujúca myšlienka: Pokiaľ básne patria k miestu, utvárajú jeho kultúrnu povahu, ale tiež toto miesto vťahujú do imaginárnej geografie, prepožičiavajú mu (často tiež imaginárnu) históriu, oslavujú ho alebo evokujú jeho atmosféru, ba v niektorých prípadoch miesta, ktorých by sme si bez nich nepovšimli, dokonca objavujú.
Ako už bolo spomenuté, osem rokov sa literárne túlame Hlohovcom a vždy vyberieme iné miesta, na ktorých sa čítajú iné texty s miestom súvisiace. Trasa je tak každý rok jedinečná – navštívime vždy šesť nových takýchto miest.
Tento rok sme začali na hlohovskej železničnej stanici, kde nás privítala Helena Pekarovičová a odovzdala slovo Mariánovi Kamenčíkovi, ktorý sprevádzal celým podujatím. Po úvodných príhovoroch sa vyše sto návštevníkov a záujemcov o podujatie započúvalo do poviedky Leopoldovčana, spisovateľa, redaktora, autora takmer troch desiatok kníh a tvorcu literatúry faktu Ivana Szabóa s názvom Do školy na „školáku“ (z knihy Žaby na Trolaskoch) v podaní Jána Libanta. Spoločne s autorom sme sa vrátili do jeho školských rokov, keď cestoval z Leopoldova do Hlohovca vlakom a zažíval rôzne malé detské dobrodružstvá.
Následne sme sa presunuli do kina Úsmev, v ktorého susedstve pred sto rokmi stála pobočka predajne trnavského podnikateľa a výrobcu bicyklov a šijacích strojov Frantu Oudesa. Aby zviditeľnil svoj podnik a jeho kvalitný tovar vytváral literárne reklamy a vydával ich vo svojom časopise ÍHA. Stano Kamenčík nám niektoré humorné reklamy prečítal a jednu aj zhudobnil. Napokon sme si na tomto mieste prečítali ešte jeden zábavný text spisovateľa s hlohovskými koreňmi. Ide o T. R. Fielda, vnuka hlohovského rabína, ktorý písal tzv. literárne „zádrhele“ a tiež literárne reklamy – tentokrát to bola reklama na pančuchársky tovar spisovateľovho kamaráta Jarolíma Hladovca. Ten Fieldovi finančne podporil v roku 1930 vydanie básnickej zbierky Kosočtverce na ohradách.
Ďalšou zastávkou bolo námestie. Tam sme si pri pamätníku trhových výsad udelených Hlohovcu pripomenuli tradíciu slávnych fraštackých trhov/jarmokov/rínkov. Helena Kolníková s pomocou členiek folklórnej skupiny Šulekovo prezentovala humorný text o tom, ako taký jarmok v minulosti prebiehal a potom Nadežda Kvasňovska prečítala z knihy Viery Bebjakovej Daja, Jeja a Bugi veselú poviedku Zlodej, odohrávajúcu sa počas hlohovského jarmoku.
Iba kúsok odtiaľ na námestí kedysi stála mestská vážnica, v ktorej boli počas slovenského povstania v meruôsmych rokoch väznení a v bereseckom chotári neskôr popravení komisári SNR Viliam Šulek a Karol Holuby. Túto udalosť pripomína od roku 1968 pamätná tabuľa na budove blízkej mestskej knižnice. Revolučné deje s ich aktérmi boli v slovenskej literatúre predmetom častej tematizácie. Z tohto dôvodu zazneli z úst Andrey Kleimanovej hneď tri texty – Duma dvoch bratov od Janka Kráľa, Intermezzo od Viliama Paulíny-Tótha a Fraštacká balada od Juraja Bindzára. Atmosféru miesta dokreslili svojim výstupom aj herci divadelného súboru Ľalia zo ZŠ sv. Jozefa v Hlohovci.
Putovali sme ďalej jednou z najstarších ulíc mesta – Podzámskou ulicou. S jej históriou nás oboznámil Anton Polakovič, ktorý je zároveň autorom spomienkovej knihy Ulička. V nej spomína a približuje dnes už neexistujúcu Holubyho ulicu. Úryvky z poviedky Ulička prečítala v príjemnom prostredí renesančného domu, kde dnes sídli La Caffetteria, Lucia Pivarčiová.
Napokon sme sa vydali do kopca nad mestom, ktorému vládne dominanta Hlohovského zámku. V historickej knižnici sme si prostredníctvom memoárovej nemecky písanej prózy s voľne znejúcim prekladom Takmer sto rokov môjho života od Heleny Oberndorff Erdődy zaspomínali na jej roky strávené na Hlohovskom zámku. Text čítala Soňa Kováčiková a informácie z Heleninho života nám potom prezentovala Eva Oravcová.
Záver potuliek tradične patril pikniku a kvízu o hodnotné knižné ceny. Je dobrým zvykom, že účastníkom podujatia darujeme spomienkové predmety. Tento rok to bola opäť mapa potuliek, pamätná pohľadnica k aktuálnemu ročníku, odznak s logom podujatia a vydali sme aj didaktickú hru – kvarteto literárnych potuliek s názvom Literárni pátrači. Praktická, zábavná i poučná hra na prechádzky mestom i okolím.
Podujatie by sme nemohli uskutočniť bez finančnej pomoci Fondu na podporu umenia, Mesta Hlohovec, Nadácie Jána Korca. Spolupracovali s nami ďalšie inštitúcie a jednotlivci: Vlastivedné múzeum v Hlohovci, Mestské kultúrne centrum, Cech vinárov Hlohovecka, Viecha Jašter, Roman Drgoň Acom, Zámok Hlohovec, La Caffetteria, knižnica Kultúrneho centra Budmerice, Hlohovská televízia, Hlohovský žurnál, Život v Hlohovci, Miro Dvoran, Dávid Urminský, Erik Knotek ml., Ingrid Vidová a mnohí ďalší. Podujatie je jednou z aktivít o. z. EX LIBRIS AD PERSONAM HLOHOVEC, ktoré sa pevne začlenilo do kultúrneho kalendára mesta. Ďakujem členom združenia, že mi umožňujú realizovať nápady a projekty a nezištne mi pri ich realizácií pomáhajú. Tiež ďakujem všetkým zúčastneným, pretože pre vás potulky tvoríme, aby ste sa niečo zaujímavé dozvedeli, stretli sa, zaspomínali, možno aj udivili nad tým, aká je história nášho mesta bohatá a rozmanitá, aby ste sa zamysleli nad názormi autorov, nesúhlasili s nimi, alebo naopak vás oslovili, aby ste sa zabavili, no hlavne, aby sme sa lúčili naplnení tým, že sme spoločne prežili krásny deň s túžbou stretnúť sa o rok zas.
Marián Kamenčík
Fotografie: Dávid Urminský
