…alebo autentická spoveď začínajúceho lyžiara…
Ak v Hlohovci nie je sneh, neznamená to, že o doslova pár desiatok kilometrov a minút ďalej nebude. Lyžovanie vie byť naozaj krásnym zážitkom a to aj pre tých, ktorí ešte príliš v tomto zimnom športe celkom neveria svojim schopnostiam. Stačí si vybrať správne lyžiarske stredisko. Mám pre vás niekoľko tipov na jednodňové lyžiarske výlety, keď nemáte čas na dlhší pobyt niekde ďaleko v Tatrách ako ja. Testovala som (aj pre vás) posledný mesiac zopár najbližších lyžiarskych miest. Poďme si ich rozobrať z perspektívy lyžiarky, ktorá sa pocitovo na hobby lyžiarskej škále cíti v bode 4. Pričom 0 znamená viem stáť na lyžiach a 10 znamená zlyžujem červenú trasu.
Bezovec
Zrejme najbližšia malá lyžiarska destinácia od Hlohovca. Vyjdete na diaľnicu a kým stihnete manželovi poprepínať 7-8 pesničiek v aute a trošku popíliť nervy, „šup“ už aj vystupovať. Táto súčasť Považského Inovca, vzdialená od Fraštáku cca 45 km, nie je k dispozícii každý rok. Záleží od poveternostných podmienok. Ale faktom ostáva, že je to pre mnohých každoročne srdcová záležitosť. Pri príchode však prichádza problém. Parkoviská a všetky možné parkovacie plochy sú absolútne plné. A tak čakáme v rade, kým sa nejaké auto rozhodne odísť, aby sme ho mohli zaparkovať. Konečne! Vítajú nás dva svahy, ktoré v manželovi zobúdzajú spomienky spred 25 rokov. Môžeme si vybrať medzi malým svahom „Dedovka“ a veľkým „Chirana“. Smerujeme kvôli mne najprv radšej na ten malý. Cítim sa trošku nepríjemne, nakoľko sú na malom vleku za mnou i predo mnou malé deti. Ale rozjazdiť sa niekde treba. Dvesto metrov dlhá Dedovka je plná začiatočníkov a veľkú časť kopca zabrali aj sánkari. Celkovo taký malý – milý kopček, kde sme všetci jedna rodina. Už som psychicky pripravená skúsiť niečo náročnejšie. Tak sa teda presúvame na vedľajší väčší zjazd 300 m dlhú Chiranu s 55 m prevýšením. Ten je o cca 3 levely náročnejší, ale s odretými ušami, či skôr nohami zvládam. Stačí však trikrát a mám dosť. Inak, dole pod Chiranou je taký príjemný bufetík, bývalá kolibka. Takže sa je kde aj osviežiť. Bezovec hodnotím ako príjemnú skúsenosť 20 minút od Hlohovca, kde sa dajú naučiť základy lyžovania bez stresu.
Kálnica
Posúvame sa o pár km ďalej. Ale nie o veľa. Do od Hlohovca cca 50 km vzdialeného Bike parku Kálnica. V lete úžasné miesto pre cyklistov a v zime? Hurá, na lyže. Obrovskou výhodou tohoto strediska je možnosť večerného lyžovania od 17:00 do 20:00 a po hodinovom ratrakovaní vás opäť pustia na svah na to nočné od 21:00 do 24:00. Parkovanie je veľmi pohodlné zastavíte rovno pod svahom, prezujete sa pri kufri auta a o pár metrov a sekúnd ďalej už kupujete skipass. Výhodou nočného lyžovania je skoro nulové čakanie na vlek. Svah je tu len jeden a k jeho náročnosti sa čoskoro dostaneme. Úplne hore vás vyvezie vlek, ktorý je podľa mňa trošku menej komfortne riešený dvojmiestnou kotvou. Priznám sa, že i pri snahe sparing-partnera na vrchole vleku vybrať kotvu bezpečne sa mi 3-krát stalo, že som skončila na zemi. Tieto situácie sú bežné a úsmevné (pokiaľ dopadnú bez zranení), ale preferujem lanovku, či pomu. Tu sa už bavíme o pol kilometra dlhom kopci, ktorý je na počudovanie akýsi elegantnejší a príjemnejší, než ten väčší „bezovský“. Viac sa tiahne, ale lyžiar v zácviku tu má čo robiť. Prvé jazdy dolu treba „pretrpieť“ a vyžadujú si kúsok odvahy. Ale ako to už býva prakticky pri všetkom, čo sa človek snaží naučiť a ostane vytrvalý, po 6-tich razoch spúšťania v kŕčovitých oblúčikoch zisťujem, že sa už až tak netrápim a som schopná si trošičku všímnať aj okolie, než len moju neposlušnú pravú nohu. Je 24. januára 23:30 a po poslednej 11. jazde konštatujem, že sa posúvam zo škály lyžiarskych schopností z hodnoty 4 na frajerských 4,5 bodov.
Salamandra
Keď trošku „kopnete“ do motora (samozrejme v rámci dopravných predpisov), ste tam cca za hodinu aj niečo. Ski resort je zasadený do prekrásneho banského prostredia pri Banskej Štiavnici a obci Hodruša-Hámre, kde cestou každú chvíľu uvidíte bane, v ktorých kedysi fárali naši predkovia. Úzke studené zasnežené cesty obce Hodruša vás paradoxne zahrievajú. Pri srdci. Pokračujete ešte kúsok a zrazu sa pred vami zjaví veľmi pekný rezort aj s hotelom a parkoviskom nachádzajúcim sa tesne nad ľadom pokrytým tajchom. A pred vami naozaj, NAOZAJ veľký dokonale zasnežený svah. Ako by povedali naši českí bratia „krásná podívaná“. O chvíľu mi však začína dochádzať, že „podívaná“ je to síce krásna, ale…bude stačiť mojich horko- ťažko nazbieraných chabých 4,5 bodov na zdolanie tohoto 1,5 km dlhého kopca s prevýšením 271 m? Rada by som konštatovala, že to bol happy end. Ale…nebol. Ostala som sa premávať so školou malých lyžiarikov na malom vleku s pomou, ktorý premáva do prvých odhadom cca 350 m kopca. Manžel, ktorý sa na subjektívnej hobby hodnotiacej škále podľa jeho slov nachádza cca na čísle 7 tvrdil, že prvých 300 m je veľmi strmých a nepríjemných. Úsmevný moment prišiel, keď som sa išla sama presvedčiť o tej strmej „hrôze“ na vrchol. Moment prekvapenia a zahanbenia zároveň nastal, keď okolo nás skoro „šľusom“ dolu prefrčali odhadol 7 ročné deti. No nič, fotka na Instagram sa spravila a dolu pekne krásne pomaličky…naspäť lanovkou. A opäť hore-dole na detským svahom. Pri odchode som si na veľkej drevenej tabuli s legendou prečítala, že je tu jeden menej strmý svah vo výstavbe. Pri informačnom okienku som sa od pracovníkov dozvedela, že je v tomto stave „budovania“ už 18 rokov. Uvidíme, možno o 18 rokov by som zvládla aj ten, ktorý je v prevádzke aj teraz.
Počula som, že v okolí môžete vyskúšať ešte Starú Myjavu, Zochovu Chatu, Pezinskú babu, Drozdovo, či Makov. Tie by sme mohli spolu preskúmať napríklad o rok, čo poviete? Verím, že ste sa aspoň trošku nad týmito autentickými zážitkami pousmiali a možno som vás aj trochu inšpirovala. Či už začať lyžovať v 30-ke, alebo navštíviť blízke miesta, kde je mimochodom aj dobrá sánkovačka, pre tých, čo by sa na lyže predsa len neodvážili.
-Lívia Chlaň-
