Začiatok roka nám priniesol mrazivé počasie a veľa príležitostí ostať doma s horúcim čajom a dobrou knihou a užívať si príjemné chvíle pri čítaní. V predchádzajúcich knižných tipoch som vám, milí čitatelia Hlohovského žurnálu, predstavila svoje knižné darčeky, ktoré mi priniesol záver minulého roka. Zopár z nich mi ešte ostalo, tie vám predstavím dnes. Verím, že vás potešia, autormi troch z predstavovaných kníh sú Hlohovčania.
Hneď na úvod mám pre vás literárnu lahôdku. Román nemeckého spisovateľa Ewalda Arenza Staré odrody. Čarovný príbeh o hľadaní, útekoch, snahe zabudnúť, nepochopení, medziľudských vzťahoch a náhode, ktorá spojí dve úplne rozdielne ženy. Mladučká Sally stretne na úteku Liss, ktorá ju bez otázok prichýli na svojom hospodárstve. Pomalé zbližovanie dvoch zranených žien, často narúša snaha ochrániť svoje bolestné tajomstvá; ich minulosť nám autor odhaľuje postupne, nenáhlivo.
Trpkosladkú atmosféru príbehu podčiarkujú spomaľujúci rytmus prírody, divoký sad plný tieňov minulosti a všade prítomná chuť hrušiek. Takže ak si chcete užiť čítanie nádherných viet, krásne, až poetické pocity, zamyslieť sa nad životom – toto je kniha pre vás.
Je to kniha, ku ktorej sa určite ešte vrátim. A asi nie raz.
Neobyčajnou knihou ma obdarila vizuálna umelkyňa a spisovateľka Katarína Poliačiková.
Jej kniha Ministerstvo malých radostí je v istom slova zmysle zbierkou mikropríbehov, ktoré raz možno autorka rozpíše na veľké príbehy. A možno aj nie. Ale ak áno, rada si ich prečítam.
Zatiaľ sa teším z 292 drobných textov alebo skôr prchavých potešení, krátkych a možno práve preto silných momentov, vyjadrených niekoľkými slovami. Nepovedia vám, kde alebo v čom sa nachádza radosť. Hovoria o tom, kde a v čom všetkom by sme tú malú radosť mohli hľadať.
Naša rodáčka Ala Mlčoch Hromadová má veľa snov, ktoré si postupne plní. Jeden z nich si minulý rok splnila. Podarilo sa jej vydať zbierku poézie s názvom DONNA HA DONAHA. Už samotný názov prezrádza, ako obratne autorka balansuje medzi slovami, ako tie slová nenecháva plávať vo vodách povrchnosti, aká je v nich úprimná a zároveň metaforická. Výber básnických útvarov a tém do nich vložených je pestrý, poetka ich rozdelila do niekoľkých celkov, nechýba v nich ani haiku. Napríklad takéto:
dažďové kvapky
bubnujú svoj mokrý part –
zem rozvoniava
Erik Tiefenbacher je tiež jeden z tých obdarených Hlohovčanov, ktorí nám krášlia všedný deň poetickým slovom. Jeho básne sú inšpirované prírodou, medziľudskými vzťahmi a vierou v Boha. Svoju tretiu zbierku poézie Ostrovy duše vydal v roku 2025. Každá jedna báseň v knihe je ostrovom v mori jeho duše a ja som mu veľmi vďačná, že ma do svojho mora – duše, na svoje ostrovy – básne pozval.
Kto z Hlohovčanov by nepoznal Evu Urminskú. Dlhé roky účinkovala v Zbore pre občianske záležitosti pri Meste Hlohovec, v speváckom zbore Mierovan, bola súčasťou folklórnej skupiny Šulekovo. Venovala sa aj písaniu, známe sú jej kuchárske knihy, v ktorých nájdete recepty z kuchyne starého Hlohovca. Minulý rok sa rozhodla zozbierať svoje verše i zamyslenia od sedemnásteho roku života až do dnes a vydať ich pod názvom Slová môjho života. Autorkine slová, písané láskou a srdcom, sú doplnené slovami jej vnúčat a ilustrované kresbami a fotografiami Laury Kristíny Urminskej.
Príjemné zážitky z čítania vám želá Helena Pekarovičová
Titulná fotografia: Ex libris Margaréta Kunkelová z Hlohovca
