Veľkonočné sviatky patria k najstarším a najvýznamnejším sviatkom v histórii ľudstva. Pre kresťanov predstavujú najvýznamnejší sviatok celého cirkevného roka – pripomienku umučenia, smrti a vzkriesenia Ježiša Krista. K Veľkej noci patria aj zvyky našich predkov, spojené s príchodom jari, oslava prvého jarného splnu Mesiaca, dní jarného slnovratu a rovnodennosti.
K prípravám na veľkonočné sviatky neodmysliteľne patrí jarné upratovanie, ktoré symbolizuje nový začiatok. Pečú sa koláče, varia sa vajíčka, údené mäso, šunka, v mnohých domácnostiach sa pripravuje tradičná syrová hrudka, pečie sa veľkonočný baranček, veľkonočný mazanec či pascha.
Chlapci pletú korbáče a dievčatá maľujú veľkonočné vajíčka, domácnosti sa zdobia halúzkami bahniatok, kvetmi, maľovanými vajíčkami alebo inými veľkonočnými dekoráciami.
A potom príde čas na zamyslenie, na stíšenie, na pohľad do svojho srdca. A práve pre tieto chvíle vám Hlohovský žurnál prináša sviatočné slová – poéziu krásnych myšlienok Hlohovčana Erika Tiefenbachera.
Erik Tiefenbacher: Nedeľné kosenie
Je nedeľné ráno a kosí
sa tráva –
ticho tečú chladné slzy
z rosy.
Padli steblá, len jedno
sa pohojdáva,
človek ho ponechá
a ďalej kosí.
Zohnuté stebielko
chveje sa od ľaku,
že vyhlo sa ostrej
britve z ocele.
Klesla aj hlava
susednému bodliaku,
tak ponuré je ráno
tejto nedele.
Len posledný plač
padajúcich stebiel –
nízke strnisko po nich
ostalo.
Presmutné sú rána
takýchto nedieľ.
V Boží deň by sa kosiť
nemalo.
Želáme vám pokojné veľkonočné sviatky, milí priatelia.
Helena Pekarovičová
Foto: Ľubica Slováková
