Čitateľom Hlohovského žurnálu sa snažíme prinášať informácie o zaujímavých ľuďoch a ich aktivitách, ktorí pôsobia v Hlohovci. Jedným z nich je určite aj pedagóg a výtvarník Matúš Jurčík – viackrát sme o ňom písali v súvislosti s jeho výstavami v Hlohovci, Nitre či Piešťanoch a tiež aj o jeho ateliéri v hlohovskej ČIL:zóne. Matúš je aj členom poroty výtvarnej súťaže Ex libris Hlohovec. V nasledujúcich riadkoch sa opäť pozrieme na to, čo je nového v jeho výtvarnej tvorbe.
V priestoroch bratislavskej Station Contemporary Art Gallery, ktorá sídli na Ulici Gustáva Mallého č. 2, od 26. marca 2026 prebieha výstava Územný plán, ktorá predstavuje spoločný projekt dvojice slovenských výtvarníkov Juraja Tomana a Matúša Jurčíka.
Slávnostná vernisáž sa uskutočnila o deň skôr a dodajme ešte, že výstava je pre verejnosť sprístupnená do 9. mája 2026.
Projekt Územný plán vychádza zo spolupráce autorov, ktorých spája záujem o špecifické videnie architektúry, urbanizmu a vizuálnej kultúry mesta a zároveň ide o spoločnú prezentáciu tvorby pedagóga so svojim bývalým študentom. Ich tvorba je okrem reakcie na konkrétny priestor najmä premýšľaním o princípoch, ktoré formujú naše prostredie – od plánovania cez realizáciu až po postupnú premenu a rozpad.
Na výstave nájdeme diela, pri ktorých pracujú autori s médiom maľby, grafiky či asambláže, no každý z nich rozvíja vlastný prístup. Juraj Toman reflektuje estetiku stavebného procesu, inžinierstva a urbanistického plánovania paralelne s procesom tvorby obrazu. V jeho dielach sa objavujú fragmenty architektúry, konštrukcií či sídliskových celkov, ktoré nepôsobia ako konkrétne miesta, ale skôr ako vizuálne stopy mestského vývoja. Dôležitým momentom je preňho proces, teda nie hotová stavba, ale jej vznik, premena alebo nedokončenosť či fragmentárnosť.
Matúš Jurčík vstupuje do obrazu prostredníctvom materiálu. Experimentuje s kombináciou stavebných prvkov a rôznych výtvarných vrstiev, pričom jeho diela často prekračujú hranicu klasickej grafiky či maľby a smerujú k objektu. Materiály, ktoré používa, zdôrazňujú jednak formu, ale v plnej miere intenzívne avizujú aj prítomnosť významu. Pripomínajú fyzickosť architektúry, jej váhu, štruktúru a časovosť. Ako sám naznačuje, dôležitá je preňho práve táto „hmotná pamäť“ priestoru.
Spoločný projekt oboch vystavujúcich umelcov prepája estetiku stavebných procesov, vrství materiály a maliarske zásahy do vizuálne aj významovo komplexných celkov.
Spoločne skúmajú napätie medzi stabilitou a rozpadom, medzi priestorom a jeho abstrakciou, ale aj medzi obrazom a jeho fyzickou štruktúrou. Práve toto napätie sa stáva ústredným motívom výstavy.
Názov Územný plán pritom funguje ako viacvýznamová metafora. Na jednej strane odkazuje na konkrétny nástroj urbanistického plánovania – systém, ktorý má priniesť poriadok a organizáciu do priestoru. Na druhej strane však poukazuje na limity takéhoto plánovania. Realita mesta je vždy komplexnejšia a nepredvídateľnejšia než akýkoľvek plán. Do hry vstupujú náhodné zásahy, čas, sociálne procesy či individuálne rozhodnutia, ktoré pôvodný zámer menia.
Na výstave sa tak nedozviete jednoznačné odpovede, ale skôr vyvolá množstvo otázok. Do akej miery je možné kontrolovať vývoj mesta? Kde sa končí plán a začína spontánnosť? A ako tieto procesy možno zachytiť v obraze? Aké umelecké formy predstavujú vhodné médium komunikovať tento proces? Diela Juraja Tomana a Matúša Jurčíka ukazujú, že mesto nemusí pôsobiť iba ako statická štruktúra, ale je živým organizmom s množstvo prebiehajúcich procesov a premien.
Zaujímavým aspektom výstavy je aj dialóg medzi médiami. Maľba tu nie je chápaná tradične ako plošný obraz, ale ako otvorený priestor pre zásahy, vrstvenie a experiment. Asambláž zas nie je len doplnkom, ale plnohodnotným prostriedkom výrazu, ktorý rozširuje možnosti vizuálneho jazyka. Výsledkom je hybridná forma, ktorá reflektuje aj samotnú podstatu architektúry, teda prepojenie plánu (konceptu), voľby materiálu a konkrétnej realizácie.
Územný plán v Station Contemporary Art Gallery tak predstavuje pozoruhodný príspevok k súčasnému slovenskému výtvarnému umeniu. V kontexte aktuálnych tém, ako sú urbanistický rozvoj, výstavba či transformácia verejného priestoru, pôsobí výstava ako citlivá, no zároveň kritická reflexia sveta, v ktorom žijeme. Návštevníkom ponúka okrem vizuálneho zážitku mnohé podnety k premýšľaniu o priestore, ktorý denne obývame a ktorý, vedome či nevedome, neustále pretvárame.
Marián Kamenčík
Fotografie: Anastasiya Smirnova
