Výstava 7 lúčov v krištáli spája sedem výrazných osobností českého a slovenského sklárskeho umenia a zároveň pripomína, že sklo ako materiál veľmi intenzívne avizuje hry so svetlom, priestorom, perspektívou, farbou, vytvára ilúzie a že sa v ňom môže ukrývať aj príbeh. Samotný názov je metaforický, keďže lúč svetla prechádzajúci krištáľom (hranolom) sa rozkladá na sedem farieb. Sedem farieb ako sedem jedinečných tvorivých individualít je napokon súčasťou jedného svetelného lúča, tak ako sedem autorov pracuje rozmanitým spôsobom s jedným materiálom, teda sklom.
Keď svetlo dopadne na brúsený krištáľ, nič už nie je úplne také, ako sa zdá. Jeden pohľad odhalí ostrú geometriu, ďalší otvorí vnútro sklenenej hmoty a v inom okamihu sa pevný objekt začne meniť na farebný lúč, odraz či optickú ilúziu. Práve na tejto fascinujúcej vlastnosti skla je postavená výstava, ktorá od začiatku septembra rozžiarila priestory Hlohovského zámku.
Prezentácia výnimočných sklených objektov zároveň dokladá, že Zámocká galéria v Hlohovci sa v tejto žánrovo-umeleckej disciplíne stáva priestorom mimoriadne kvalitného umenia s medzinárodným presahom.
Výstava bola otvorená 4. septembra a potrvá do 11. októbra 2026. Jej kurátorom je PhDr. Ľudovít Petránsky a vznikla pri príležitosti významného životného jubilea Drahomíra Prihela, ktorý tento rok oslavuje 70 rokov. D. Prihelovi nie je prostredie Zámockej galérie neznáme, keďže jeho diela sme tu mohli obdivovať už niekoľkokrát, ba dokonca viackrát spolupracoval pri tvorbe niektorých umeleckých realizácií s Hvezdárňou a planetáriom M. R. Štefánika v Hlohovci.
Na výstave sa stretáva sedem autorov – Andrej Jančovič, Vladimír Klein, Oliver Leššo, Josef Marek, Drahomír Prihel, Petr Stacho a Jaroslav Svoboda. Hoci všetkých siedmich umelcov spája sklo, pri prechádzke pomedzi vystavované objekty je zrejmé, že každý z nich s ním vedie vlastný dialóg, prezentuje špecifické tvorivé postupy a napĺňa vlastné umelecké predstavy.
Výber autorov nie je náhodný. Predstavuje generačne široký oblúk, ktorý siaha od legendárneho Jaroslava Svobodu, narodeného v roku 1938, až po mladšiu generáciu reprezentovanú Andrejom Jančovičom, narodeným v roku 1986. Medzi nimi sa nachádzajú skúsení českí a slovenskí sklári, ktorí desaťročia formujú podobu autorského skla v oboch krajinách. Myslím, že bude vhodné, ak si aktérov výstavy aspoň v krátkosti predstavíme.
Jaroslav Svoboda patrí k výrazným osobnostiam českej sklárskej scény. Jeho meno je neodmysliteľne späté so sklárňou v Škrdloviciach, ktorú viedol v rokoch 1969 – 1987. Neskôr si založil vlastnú skláreň v Karlove pri Škrdloviciach, kde jeho pece dodnes slúžia aj ďalším sklárskym výtvarníkom. V jeho tvorbe možno nájsť hutne tvarované, farebné a bublinkami oživené sklo, ale aj brúsené a leštené objekty.
Na opačnej strane generačného oblúka stojí Andrej Jančovič, ktorý reprezentuje súčasnú slovenskú sklársku tvorbu. Jeho rukopis je založený na geometrii, najmä na tvare kocky a na vzťahu svetla k hrúbke sklenenej hmoty. Pracuje s optickým sklom, hladkými i leštenými povrchmi a necháva diváka sledovať, ako sa svetlo v objekte láme a mení. Jančovič je absolventom VŠVU a jeho tvorba sa objavila aj na významných domácich a medzinárodných výstavách.
Vladimír Klein je ďalšou výraznou osobnosťou českého skla so slovenskými koreňmi. Narodil sa v Komárne a jeho doménou sa stalo najmä brúsené sklo a optické sklo. Jeho plastiky často spájajú prísnu geometriu s prírodnými inšpiráciami. Za pozornosť stojí aj jeho dlhoročná pedagogická činnosť – pôsobil v Kamenickom Šenove, bol riaditeľom tamojšej sklárskej školy a neskôr aj hosťujúcim profesorom v Japonsku.
Josef Marek prináša do výstavy ďalšiu podobu práce so sklom. Venuje sa najmä taveným a brúseným plastikám. V jeho objektoch sa stretávajú dokonale opracované plochy s drsnejšími štruktúrami, priehľadnosť s nepriehľadnosťou a geometrický tvar s ilúziou priestoru. Významnou súčasťou jeho tvorby je technika tavenia skla vo forme, ktorú následne kombinuje s brúsením, leštením a ďalšími postupmi. Aj on je absolventom Kamenického Šenova a pražskej VŠUP a pôsobil ako hosťujúci profesor v japonskej Tojame.
Petr Stacho je zase autorom, ktorý ukazuje, že sklo nemusí byť iba statickým objektom. Vo svojej tvorbe často pracuje s vodou, prírodnými motívmi, pohybom a svetlom. Jeho objekty vznikajú v napätí medzi pevnosťou skla a dojmom tekutosti. Stacho je absolventom pražskej UMPRUM a zároveň pedagógom na sklárskej škole v Kamenickom Šenove. Jeho diela boli vystavené nielen v Európe, ale aj v USA, Číne, Turecku či Chorvátsku.
Oliver Leššo patrí k výrazným predstaviteľom súčasného slovenského sklárstva. Sklo vníma predovšetkým ako sochársky materiál. Zaujíma ho jeho transparentnosť, lom svetla, odraz a vnútorný priestor. Často využíva jednoduché geometrické tvary – hranoly, valce, gule či ihlany, ktoré vďaka optickým vlastnostiam skla získavajú dynamiku. Významnú úlohu v jeho tvorbe zohráva aj experimentovanie s vnútornými štruktúrami skla. Výsledkom je objekt, ktorý sa mení podľa toho, z akého uhla sa naň divák pozerá.
A napokon je tu Drahomír Prihel, oslávenec, ktorému je výstava venovaná. Jeho umelecká dráha je pozoruhodne široká. Vyštudoval sklársku školu v Kamenickom Šenove a neskôr sklárske výtvarníctvo na VŠVU v Bratislave v ateliéri Askolda Žáčka. Venuje sa brúsenému sklu, hutne modelovaným objektom, dizajnu, tavenej maľbe, vitráži, ale aj drevu, kovu a maľbe. Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach v Európe, USA, Japonsku i ďalších krajinách a predstavil sa na viac ako 150 výstavách doma i v zahraničí.
Pri pohľade na vystavené diela si človek uvedomí, aký je sklo jedinečný a stále prekvapujúci materiál. Na jednej strane pôsobí krehko a zraniteľne. Na druhej strane si práca s ním vyžaduje absolútnu presnosť a disciplínu. Chybu, ktorá vznikne pri brúsení, rezaní či opracovaní, už nemožno jednoducho napraviť. A práve v tomto umeleckom majstrovstve spočíva jedna z najväčších devíz výstavy. Remeselná dokonalosť tu nie je cieľom sama osebe, pretože sa stáva prostriedkom umeleckého vyjadrenia.
Brúsenie mení povrch na optický nástroj. Hrana rozkladá svetlo. Priehľadná hmota ukrýva ďalšiu vrstvu. Farba sa vo vnútri objektu správa inak ako na jeho povrchu. Divák sa tak neraz musí rozhodovať, či sa pozerá na skutočný tvar, alebo na jeho odraz, prípadne na jedinečnú syntézu hry svetla, farieb a tvarov. Kurátorský text výstavy práve tento moment označuje za jednu z jej podstatných tém. Sedem autorov využíva vysoký index lomu a disperziu skla, prenikanie svetla farebnou hmotou, modeláciu i rôzne optické klamy. Výsledkom je hra medzi tým, čo je skutočné, a tým, čo vzniká až v oku diváka.
Symbolika názvu 7 lúčov v krištáli funguje na viacerých úrovniach. Sedem autorov prináša sedem osobitých pohľadov, sedem skúseností a sedem rôznych spôsobov, ako uchopiť rovnaký materiál. Zároveň je to stretnutie českého a slovenského sklárstva. Nie náhodné – viacerých vystavujúcich spája legendárna sklárska škola v Kamenickom Šenove, ktorá sa stala dôležitým miestom ich umeleckého i remeselného formovania. Na výstave sa preto stretávajú naprieč generáciami výrazné osobnosti českého a slovenského umeleckého sklárstva.
Výstava má ambíciu osloviť všetky zmysly návštevníka a pripomenúť kontinuitu českého a slovenského kultúrneho vývoja. Viac ako štyridsať sklenených objektov zároveň vytvára jednu z najrozsiahlejších prezentácií umeleckého skla, aké sa v novodobej histórii galérie na Hlohovskom zámku uskutočnili. Výstava je pozvánkou na prehliadku technicky dokonale opracovaných kusov skla, ktoré sa premieňajú na umelecké objekty, no je i pozvánkou spomaliť, zapozerať sa, skúmať a nechať sa prekvapovať.
Autor textu a fotografií: Marián Kamenčík
