Jednou z najdlhšie fungujúcich inštitúcii v našom meste je pošta – nemyslím tým však poštu ako budovu, ktorá stojí na Ulici SNP, ale poštu ako službu ustanovenú pre potrebu prepravy všetkých druhov správ a rôznych druhov zásielok pomocou vybudovanej infraštruktúry. Je to ustanovizeň tak samozrejmá, takmer každodenne spätá s našim životom, že o nej máme tendenciu nazdávať sa, ako by tu bola s nami odjakživa. No nie je to tak, hoci Hlohovec má tú výsadu, že poštové služby tu boli prítomné už od roku 1552, keď bola zriadená prvá poštová linka na Slovensku. Spôsobila to politická situácia a silnejúca prítomnosť dobyvačných Osmanov v prostredí strednej Európy. Bratislavský poštmajster Peter Paar bol práve z týchto dôvodov nútený zriadiť novú poštovú linku z Bratislavy, vtedajšieho hlavného mesta Uhorska, do Sedmohradska voľbou náhradnej a hlavne bezpečnejšej cesty, a to priamo cez územie Slovenka.
Na takto vybudovanej poštovej trase, ktorú poznáme pod označením Magna via, vedúcej z Bratislavy do rumunského mesta Sibiu, stála aj poštová stanica Hlohovec. Tá bola otvorená ako štvrtá v poradí. Hlohovec si miesto na poštovej mape zaslúžil najmä z dôvodu, že tu bol vhodný brod cez rieku Váh a neskôr drevený most. Tieto prvé poštové stanice nemožno chápať v dnešnom slova zmysle. Boli to zväčša obyčajné pohostinské zariadenia, ktoré poskytovali výmenu koní a v počiatočných obdobiach aj občerstvenie a možnosť prenocovania, aby sa na druhý deň mohol voz s poštou pohnúť ďalej.
Postupom času sa sieť poštových liniek rozširovala a Hlohovec sa stal križovatkou niektorých z nich. Tu odbočovala linka cez Nitru na Vráble do Budína. Vo Vrábľoch druhá časť pokračovala do banských miest. Nasledovala odbočka z Hlohovca popri Dudváhu do Nového Mesta nad Váhom. Stredné Považie pre nepredvídateľný tok Váhu poštové linky dlhý čas obchádzali, čo sa zmenilo až neskôr. Z prvopočiatku poštové linky slúžili viac-menej len potrebám panovníka a úradom. Až postupne poštové služby mohli využívať aj ľudia pre potreby prepravy súkromnej korešpondencie a tiež sa začali používať aj na prepravu cestujúcich. To je len zopár zaujímavých informácií o začiatkoch pošty na Slovensku a v našom meste vybraných z oveľa obšírnejšej knihy s názvom Hlohovecká pošta a vývoj pôšt v okolí Hlohovca od hlohovského filatelistu, publicistu, odborníka na poštovú históriu Ivana Tvrdého.
Kniha okrem mesta Hlohovec mapuje dejiny a vývin pôšt aj v jednotlivých obciach tzv. veľkého hlohovského okresu. Jej ťažisko je sústredené predovšetkým na mimoriadne bohatý obrazový materiál, ktorý prináša veľké množstvo ukážok pečiatok (klasických, elektronických i príležitostných), známok s hlohovskými motívmi, pečiatok výplatných strojov, rekomandačných nálepiek a iných druhov nálepiek či označení potrebných pre realizáciu poštových služieb. Nechýbajú prehľady vývinu názvov pôšt a tam kde sa to podarilo, sú publikované aj mená jednotlivých poštmajstrov.
Aktualizačný rozmer publikácií dávajú fotografie budov pôšt umiestnených v jednotlivých obciach. Ivan Tvrdý počas mnohoročného záujmu o túto tému zozbieral, spracoval a v knihe interpretačne sprístupnil množstvo dokumentov a pramenného materiálu, ktorý väčšina z nás prehliada a berie ako samozrejmú súčasť poštovej prevádzky. Už len fakt zachytenia mnohých zmien pečiatok či rôznych variantov rekomandačných nálepiek ilustruje systematickú prácu, veľmi dobrú orientáciu a neustálu pozornosť autora v tejto téme. V tomto duchu kniha osloví určite najmä odborníkov, no vyššie naznačeným príbehom hlohovskej pošty a pôšt v okrese sa dokáže prihovoriť aj širšiemu čitateľstvu, pretože pošta je dôležitý fenomén našej minulosti i prítomnosti a aj prostredníctvom nej môžeme vstupovať do málo poznaných oblastí regionálnej histórie.
Publikáciu vydalo Vlastivedné múzeum v Hlohovci v spolupráci so Slovenskou filatelistickou akadémiou. Získať ju môžete vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci a tiež v Informačnom centre mesta Hlohovec.
