Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Naša posledná návšteva Zámockej galérie v Hlohovci to len a len potvrdila.
Pre drobné nezrovnalosti v čase sme na začiatok vernisáže prišli o hodinu skôr, ale vďaka tomuto skorému príchodu a ochote pána architekta Ľuba Závodného sme zažili exkluzívnu prehliadku výstavy s jeho sprievodným slovom ešte pred jej otvorením. Bol to výnimočný zážitok.
Dňa 14. júna 2024 nám v Zámockej galérii Hlohovského zámku predstavil „moje DOMY“ úspešný slovenský architekt, nositeľ viacerých prestížnych ocenení a pedagóg na STU Ľubo Závodný. Výstava ponúka nie bežný zážitok, skôr nevšednejšie výstavné objekty. Už od dverí zaujmú rozmerovo nadštandardné modely „jeho domov“, doplnené o veľkoformátové fotografie. Ponúkajú tak návštevníkom možnosť obzrieť si budovy do detailov z každej strany a obdivovať ich aj na umeleckých fotografiách. Napravo zamierite do „čiernej“ kuchyne, premenovanej v príhovore pána Závodného na „čiernu dieru“, do ktorej sa radi necháte vtiahnuť.
Nájdete v nej sakrálne objekty: katolícky kostol v Bratislave a evanjelický kostol v Nitre. A model, vrátane všetkých detailov a v mierke, zavesený pod stropom pod lampou. Ak sa pod neho postavíte, očarí vás, ako dômyselne je svetlo v priestore objektu využité.
Ak pokračujte vľavo, máte možnosť po bankách objaviť aj ďalšie komerčné objekty z architektonickej kancelárie pána Závodného. To je zároveň i dôvodom malého písmena „m“ v názve výstavy – na ich tvorbe sa vždy podieľa celý tím ľudí. V poslednej z miestností je na prvý pohľad zjavné, že v nej nájdete niečo špeciálne i pre autora. Rodinné domy.
Miesto, kde žijete, bývate a želaním architekta je, aby vám po všetkých stránkach vyhovovali. Predstavy klienta a argumenty architekta spolu vytvoria nevšedné stavby. Slovami architekta: „Pri konkrétnom klientovi, ktorý má vlastné peniaze, je to ťažšie. Zvyčajne do dialógu vstupujú dvaja – on a ona. Žena hovorí niečo iné ako muž a ja ako architekt musím tú nezhodu vyriešiť. Vtedy sa zo mňa stáva psychológ, hovorím tomu pozitívna manipulácia.
Musím robiť ten dom tak, že sa s nimi jemne doťahujem, hľadám riešenia a v dobrom zmysle slova im ich podsúvam. „Pôrod“ rodinného domu trvá dlhšie. Je to ťažšie ako robiť iné domy. Nepoviem, že niektoré vznikli za dva dni. Ale áno, je to aj tak, ale rodinný dom takto nevznikne.
Najskôr musím vypočuť klienta, respektíve obidvoch. Jasné, niekde to zoberie do rúk muž a je aktívnejší, a niekde je to žena. Ale ja obidvoch budem volať klient. Najprv si vypočujem ich požiadavky, predstavy, potom musím vidieť miesto. Zase poviem otrepanú frázu, ale genius loci treba zažiť osobne. Vnímam, čo mi hovorí prostredie, kontext, vzťahy, ktoré sú tam, a spolu s požiadavkami klientov to hodím do hrnca, zamiešam a varím.
Vždy sa snažím o rodine dozvedieť čo najviac, niekedy sa jemne „vnucujem“. Ukážte mi, ako žijete, či máte psa, ako máte zariadené… Pomáha mi to v rozhodovaní, ako postupovať pri návrhu.
Niekedy je možno požiadavka klientov urobiť lacné riešenie pozitívna pre architekta, pretože to viac podnecuje jeho kreativitu, ako keď má bezbrehé možnosti. Musím povedať, že väčšina klientov nechce dnes drahé domy, chce lacné. Je pravda, že tie moje domy vôbec nie sú najlacnejšie.
Hovorím o rodinných domoch a vilkách. Ja som mal šťastie na klientov, ktorí vo finančnej fáze alebo názore nerobili nejaké prieky alebo limity. Tam išlo v prvom rade o koncept, o kritérium urobiť dobrý dom. Keď si pozriete plejádu mojich domov, hádam tam nájdete niečo spoločné. Ale to nech posúdia kritici architektúry alebo iní architekti.
Mne sa zdá dôležité, aby to bolo názorovo nejaké. Vychádza to z môjho vnútra, ale zase na druhej strane by to nemalo prehlušiť požiadavku a názor klienta. To je práve tá spomínaná psychológia alebo manipulácia. Ale ja mám rád takú tú náhodnosť, život je o tom, nemôžeme všetko racionálne škatuľkovať.“
Ak sa chcete dozvedieť o architektonickom umení Ľuba Závodného viac, máte možnosť začítať sa do katalógu, štedro doplneného fotografiami a vyjadreniami odborníkov. Najprv však navštívte Zámockú galériu a v nej výstavu „moje DOMY“, ktorej kurátorom je Ľudovít Petránsky. Nechajte sa vtiahnuť do hry krásnych historických priestorov, skla, svetla, hrán a dobrej architektúry. Možnosť máte do 18. augusta 2024.
Paula Šilhárová
Fotografie: Dávid Urminský
