V polovici apríla prebehlo zaujímavé a podnetné medzinárodné podujatie s názvom Inšpirácia Jurkovičom. Išlo o kultúrno-vzdelávaciu iniciatívu, ktorá na tri dni premenila mesto Myjava na centrum architektonického dialógu a tvorivej spolupráce. V dňoch 15. až 17. apríla 2026 sa v priestoroch kultúrneho domu Samka Dudíka stretli študenti, pedagógovia a odborníci zo Slovenska i Českej republiky, aby spoločne objavovali odkaz významného slovenského architekta Dušana Samuela Jurkoviča, spoznávali hodnotu jeho tvorby a hľadali jej presah do súčasnosti.
Workshop bol koncipovaný ako trojdňové intenzívne podujatie, ktoré prepájalo teoretické poznatky s praktickou tvorbou. Program zahŕňal odborné prednášky, prezentácie, diskusie aj kreatívne dielne, pričom účastníci mali možnosť pracovať s témami architektúry, urbanizmu, dizajnu, výtvarného videnia priestoru. Jednoducho, v centre pozornosti boli prvky a tvorivé postupy typické pre Jurkovičovu prácu ako inšpiračná báza pre súčasné videnie architektonických a dizajnových možností. Dôležitou súčasťou podujatia bola aj výmena skúseností medzi účastníkmi a budovanie medzinárodných kontaktov, presahujúcich rámec samotného podujatia.
Podujatie bolo primárne určené študentom stredných škôl so zameraním na architektúru, dizajn, umelecký priemysel či stavebníctvo. Na Myjavu pricestovalo viac než päťdesiat študentov spolu s pedagógmi z rôznych miest, čo vytvorilo pestrú a podnetnú atmosféru. Okrem zahraničných účastníkov sa zapojili aj slovenské školy, čím sa posilnila spolupráca v rámci regiónu a zároveň sa otvoril priestor pre porovnávanie rôznych prístupov k architektúre a kultúrnemu dedičstvu.
Hlavným cieľom workshopu bolo okrem spoznávania Jurkovičovho diela najmä motivovať mladú generáciu k aktívnemu vnímaniu kultúrneho dedičstva. Jurkovič je známy tým, že vo svojej tvorbe prepájal prvky ľudovej architektúry s modernými trendmi, čím vytvoril jedinečný štýl. Práve tento prístup sa stal inšpiráciou pre účastníkov workshopu, ktorí mali za úlohu navrhovať nové riešenia a koncepty reflektujúce charakter regiónu, z ktorého Jurkovič pochádzal.
Významným výstupom podujatia bol tzv. „katalóg nápadov“, teda súbor študentských návrhov, ktoré majú potenciál prispieť k rozvoju regiónu a posilneniu jeho identity. Účastníci pracovali na návrhoch rôznych prvkov, aktivít či opatrení, ktoré by mohli byť aplikované v praxi – od architektonických či dizajnových riešení až po kultúrne a turistické projekty.
Súčasťou workshopu boli aj sprievodné aktivity pre verejnosť. Prednášky, výstavy či filmové projekcie boli prístupné bez obmedzení, čím sa podujatie otvorilo širšiemu publiku. Návštevníci si mohli pozrieť napríklad výstavy venované Jurkovičovmu životu a dielu alebo prezentácie významných architektonických projektov. Takýto otvorený formát prispel k popularizácii architektúry a kultúrneho dedičstva medzi širokou verejnosťou.
Organizačne bol workshop zabezpečený mestom Myjava v spolupráci s odbornými inštitúciami, ako sú Spolok architektov Slovenska či Slovenská technická univerzita v Bratislave.
Rôzne aspekty Jurkovičovej tvorby, ktoré sa na workshope a počas prednášok odborníkov dostávali do popredia, okrem iného, reflektovali aj jeho tvorbu súvisiacu s Hlohovcom. Hoci je toto mesto v Jurkovičovom pracovnom životopise menej známe, je zastúpené realizáciami až na troch miestach.
Modely Jurkovičovej realizácie hlohovskej elektrárne.
V roku 1928 sa Jurkovič stal členom správnej rady Západoslovenských elektrární, vďaka čomu mal blízko aj k projektom súvisiacim s výstavbou budov elektrickej infraštruktúry. Realizoval rôzne spínacie stanice, montážne veže a trafostanice (napr. v Bratislave, Trnave, Malackách, Senici či v Hlohovci). Konkrétne v Hlohovci bola už medzi rokmi 1908 a 1909 vďaka podpore Erdődyovcov postavená dieselová elektráreň, ktorú neskôr prebudoval práve Dušan Jurkovič. Stavebné úpravy, ktoré navrhol v roku 1942, sa týkali objektov skladu, inšpektorátu a hál strojovne. Zaujímavosťou a zároveň poznávacím znamením jeho tvorby je, že budovy pre Západoslovenské elektrárne majú jednotný ráz, ktorý je pre ich autora typický – sú obložené režným murivom, čo je zjavné na prvý pohľad aj pre hlohovskú elektráreň. Druhým objektom, ktorý súvisí s Jurkovičom a Hlohovcom, je budova spínacej stanice v Šulekove. Plány jej prestavby sú uložené v Slovenskom národnom archíve v Bratislave.
Napokon je tu zrejme najznámejší objekt Jurkovičovej architektonickej práce hlohovskej proveniencie, ktorý stojí opäť v Šulekove. Ide o pamätník Viliama Šuleka a Karola Holubyho, dvoch komisárov SNR, ktorí sa zúčastnili v roku 1848 slovenského povstania ako hurbanovskí dobrovoľníci, no boli zatknutí, v Hlohovci odsúdení štatariálnymi súdmi na trest smrti a koncom októbra toho istého roka popravení na mieste, kde dnes pamätník stojí.
Jurkovič pochádzal z kraja, kde ohlas revolúcie a jej tradície boli mimoriadne silné. Vďaka tomu si aj on sám uvedomoval, že pamiatku na revolučné udalosti je potrebné zachovať výstavbou pamätníkov bojov za slobodu a ich aktérov. Nebolo preto prekvapujúce, že sa podujal takýto pamätník V. Šulekovi a K. Holubymu vytvoriť. Navyše ešte treba pripomenúť, že v Jurkovičovom príbuzenstve sa objavujú mená známych dejateľov, ktorí sa aktívne revolúcie zúčastnili.
Pamätník V. Šuleka a K. Holubyho
Jurkovičov návrh pamätníka V. Šulekovi a K. Holubymu už z roku 1925 je oproti skutočnej realizácii z roku 1928 o čosi honosnejší a veľkolepejší. Práve 80. výročie popravy a zároveň desiate výročie vzniku Československa bolo zavŕšením dlhoročnej snahy prinavrátiť toto miesto a udalosti s ním spojené do verejnej pamäte.
Ak by sme iba letmo nazreli do minulosti a vypísali mená tých, ktorí sa o to pokúšali, prípadne upozorňovali na potrebu vybudovania takéhoto diela, objavia sa medzi nimi mená revolucionára Janka Francisciho, básnika Janka Kráľa, hlohovského slúžneho Michala Valáška, básnika a propagátora česko-slovenskej vzájomnosti Rudolfa Pokorného, brata M. R. Štefánika Branka Igora Štefánika, okresného náčelníka Jaroslava Braveného, no najmä školského inšpektora a predsedu miestnej (hlohovskej) organizácie Slovenskej ligy na Slovensku Miloša Búľovského.
Najmä poslední dvaja menovaní organizačne mimoriadne aktívne prispeli k úspechu diela. Zriadili zbierku, v ktorej sa vyzbieralo 120 000 korún a pod záštitou Slovenskej ligy na Slovensku sa pamätníková akcia organizovala. Pomník bol vytvorený z kvádrov ružového hliníckeho ryolitu. Slávnostne bol odhalený a odovzdaný do užívania obce 21. októbra 1928.
V súvislosti s Jurkovičovou pamätníkovou tvorbou treba ešte krátko pripomenúť, že objekt piliera v jeho tvorbe patrí medzi najtypickejšie formy využívané už skôr pri návrhoch menších pamätníkov a náhrobných objektov. Jeho podobu často obmieňa, a to úpravou samotného stĺpového tvaru, alebo jeho začlenením do priestorovo bohatších a kompozične rozvinutejších celkov. Variabilita tohto prvku autorovi umožňovala pracovať s rôznymi proporciami, dynamikou aj symbolikou.
Zaujímavým príkladom takéhoto riešenia je práve návrh pomníka venovaného V. Šulekovi a K. Holubymu. Kompozícia je založená na troch hranolových prvkoch, ktoré sa smerom nahor jemne rozširujú a vyrastajú zo spoločnej základne. Ich vrchné časti sú zakončené typickými kubistickými krížmi, čím celok získava výrazný výtvarný charakter. Dominantou zostavy je stredný pilón, ktorý výrazne prevyšuje ostatné a na svojom vrchole nesie kamennú urnu s kubizujúcim tvaroslovím. Textové prvky na pamätníku sú riešené formou vhĺbeného reliéfu, čo im dodáva decentný, no zároveň trvácny a esteticky pôsobivý výraz. Tento návrh, ako sme už spomenuli, nebol realizovaný v úplnej podobe, napriek tomu si z neho aktuálna podoba diela ponecháva niektoré typické črty – kubizujúce tendencie, vhĺbený reliéf písma, no namiesto troch je tu jeden pilier.
Vráťme sa však k myjavskému podujatiu – to smerom k Hlohovcu ukázalo, že stále máme čo poznávať a zároveň nám ponúka možnosť oveľa viac sa hrdiť realizáciami jedného z najvýznamnejších slovenských architektov.
Marián Kamenčík
Fotografie: Dávid Urminský a Marián Kamenčík
Titulná fotografia: Prednáška M. Kamenčíka na podujatí Inšpirácia Jurkovičom
