V prvý deň tohtoročného Michalského jarmoku sa uskutočnilo vyhodnotenie 14. ročníka bienále kresleného humoru Fraštacký tŕň. Súčasťou slávnostného podvečera bolo aj otvorenie výstavy súťažných prác a ďalších dvoch sprievodných výstav. Jednou z nich je aj výstava 111 ilustrovaných palindrómov karikaturistu a ilustrátora Stana Kochana, ktorú si môžete prísť pozrieť a prečítať do konca tohto mesiaca vo výstavnej sieni Vlastivedného múzea v Hlohovci na Rázusovej ulici.
Ak patríte k pozorným čitateľom, istotne ste si všimli jednu nezvyčajnú vlastnosť názvu tohto príspevku. Áno, MAĽOVAL HLAVOLAM sa dá čítať nielen zľava doprava, ale aj naopak, pričom (ak si odmyslíme mäkčeň a medzeru medzi slovami) sa nám význam prečítaného nezmení. Rovnakú vlastnosť má aj množstvo ďalších slov, napr. oko, krk, madam, radar, zákaz, letel, lámal… alebo tiež dokonalo súmerné slovíčko ŤAHAŤ, napísané veľkými tlačenými písmenami, ktoré, ak je nevhodne umiestnené na presklených dverách, môže spôsobiť, že sa pri ich otváraní riadne zapotíte.
Takýmto slovám či vetám hovoríme palindróm. Jeho názov je vytvorený z gréckych slov pálin a dromos, čo by sa dalo preložiť ako „spiatočná cesta“. A skutočne, pri čítaní palindrómu musíme absolvovať opätovné čítanie smerom dozadu, aby sme sa dostali na začiatok s rovnakým výsledkom. Neraz sa vyskytol i v spisoch stredovekých pisárov, od ktorých si vyslúžil označenie „diabolský verš“. Musí v tom byť predsa čosi čertovské, keď sa po spätnom prečítaní význam riadku nezmení. Nečudo, že už obyvatelia z čias antiky používali palindróm ako magickú formulku, ktorá ich mala ochrániť pred živelným nešťastím, či ako rébus alebo šifru skrývajúcu tajuplný odkaz.
Podobné „čarodejné vetičky“ poznal od nepamäti i náš vynaliezavý slovenský ľud, ktorý im dal priliehavé pomenovanie „ráčik“ (ráčik, ktorý, ak chce napredovať, musí vlastne cúvať). Slovné ráčiky sa, podobne ako iné prejavy ľudovej slovesnosti, šírili najmä ústnym podaním alebo sa kde-tu objavili v ľudových kalendároch či zábavníkoch, slúžiac na pobavenie detí i dospelých. Pravdepodobne najstaršou a najrozšírenejšou ráčikovou vetou v slovenčine je KOBYLA MÁ MALÝ BOK.
Literárna veda zastáva názor, že palindróm je skôr produktom náhody, ako seriózneho básnického umenia. Azda aj preto je často prehliadaný, vytláčaný na perifériu záujmu a býva považovaný skôr za lingvistickú kuriozitu. V priereze literárnych dejín sa zvykol rozšíriť najmä v čase dekadencie danej epochy. Objavuje sa v období úpadku rímskej poézie, po vrcholnom stredoveku i na konci renesancie. Opätovne ho objavujú začiatkom 20. storočia avantgardní básnici a neskôr postmoderní autori.
Dnes palindróm nachádza svoje uplatnenie v textoch rozličného charakteru. Najčastejšie sa vyskytuje ako umelecký zvukový prostriedok v poetických či prozaických textoch určených nielen detskému čitateľovi, neraz i v názve diela. Na prijímateľa môže pútavo zapôsobiť v reklame, ako súčasť sloganu, novinového titulku či názvu produktu a podobne.
Očarení nevšednosťou palindrómu spojili svoje kreatívne sily dvaja Stanovia, vzdialení vekom i priestorom. Zberateľ a autor palindrómov Stano Kamenčík prizval k spolupráci svojho (už v detstve) obľúbeného karikaturistu a ilustrátora Stana Kochana. Ten, nadšený myšlienkou, zilustroval vyše 100 palindrómov, z ktorých vznikla úspešná knižka V elipse spí lev (I. vyd. 2019, II. rozšírené vyd. 2021).
Žiaľ, začiatkom minulého roka nás Stano Kochan náhle opustil. Preto sme sa rozhodli zrealizovať výstavu jeho ilustrovaných palindrómov, ktorá je zároveň spomienkou a poctou tomuto svojráznemu umelcovi. Kochanova nespútaná predstavivosť a jedinečný kresliarsky talent obohacuje vetné palindrómy o nový vizuálny rozmer. Kým jazyk (slovo) funguje na princípe systému znakov a pravidiel, tak obrázok „rozpráva“ rečou univerzálnou – jeho pochopenie nie je podmienené znalosťou jazyka. Obe tieto zložky – SLOVO a OBRAZ dovedna vytvárajú tzv. SLOVOBRAZ. Tieto súčasti sú prepojené v spoločnej súhre, vzájomne na seba pôsobia a generujú nový význam. „Slovobrazy“ s prijímateľom interagujú, rozvíjajú v ňom fantáziu a zároveň ho pobavia. A čo môže byť krajšie a osožnejšie ako spájať príjemné s užitočným? Tu sa stretáva hra s tvorivosťou, zábava s invenciou. Aj keď ide poväčšine o obsahovo absurdné vety, ktoré by len ťažko našli svoje uplatnenie v bežnom živote, ich zobrazenie búra mantinely konvenčného vnímania sveta, čím sa aspoň na chvíľu vymaňujeme z okov striktnej racionality. A zrazu nachádzame asociácie a logické väzby tam, kde sme ich pred tým nevideli. Sme vtiahnutí do hry, „hry ako princípu tvorivosti“, ktorá podnecuje našu schopnosť hľadať imaginatívne riešenia.
Stano Kochan je autorom a ilustrátorom vyše štyroch desiatok knižných titulov, ktorých väčšinu vytvoril v zahraničí, kde prežil podstatnú časť svojho tvorivého života (70. a 80. roky minulého storočia). Pre jeho tvorbu sú typické hravé ľudové a erotické motívy, no najmä špecifický pohľad (či skôr nadhľad) na dejinné udalosti. V roku 2018 vystavoval v rámci Fraštackého tŕňa vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci práce zo svojej komiksovej tvorby – výstava niesla názov Veselé dejiny Slovenska ceruzkou Stana Kochana. Jej súčasťou bol aj súbor ilustrácií s názvom Geniálne slovenské vynálezy, ktoré autor zamýšľal v budúcnosti vydať. V knižnej podobe prichádzajú k čitateľovi práve teraz a sú venované pamiatke Stana Kochana, ktorý by sa bol býval tento rok dožil 80 rokov.
Stano Kamenčík
Foto: Erik Knotek ml.
