Veľká noc je najvýznamnejším kresťanským sviatkom, oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Oslavy Veľkej noci sa spájajú aj s ľudovými tradíciami, sú časom osláv a veselia. Tohtoročné veľkonočné sviatky budú trochu iné. V čase nebezpečenstva nákazy koronavírusom rozhodla vláda Slovenskej republiky o obmedzení voľného pohybu osôb od stredy 8.4. do pondelka 13.4.2020. Zostaňme doma je heslom nadchádzajúcich veľkonočných sviatkov. A kým budete doma, prečítajte si úryvok z knihy Márie Balagovej Čriepky spomienok o veľkonočných zvykoch a tradíciách v našom regióne.
Predveľkonočné a veľkonočné zvyky a tradície
Na kvetnú nedeľu dievčence chodili po dedine z domu do domu spievať s májom. Bola to odrezaná pekná haluz z vŕby. Niekde sa tomu hovorí letečko, niekde linda. V našej dedine to bol máj, ktorý bol ozdobený stuhami a reťazami z farebného krepového papiera. Na máji boli povešané pomaľované výdušky a pátričky – retiazky urobené z nastrihaných slamiek a farebných papierikov. Na paličke dievčatá niesli venčeky urobené zo zimozelu – bršlenu, alebo barvienku. Venčeky boli ozdobené kvetinkami z krepového papiera. V každom dome po odspievaní sa z mája zvesili pátričky a dali gazdinej.
U pána starostu, pána učiteľa a u svojej rodiny okrem pátričiek dievčence darovali i venček, pritom hovorili: „Tento venček vám darujeme na to, aby ste mohli cez venček prevlékat húsatká.“ Gazdiná poďakovala a dievčatá odmenila surovými vajíčkami a drobnými mincami.
Na Zelený štvrtok sa zaviazali zvony, odvtedy sa nezvonilo, ale chlapci chodili rapkať na poludnie, večer, o jednej hodine v noci i pred svätou omšou. Obišli celú dedinu až k cintorínu, okolo kostola sa otočili a išli späť. Cez deň rapkali všetci chlapci od najmenších po najstarších. V noci iba starší. Vždy u niekoho spali, aby sa zobudili všetci naraz a išli rapkať načas. Keď rapkali na Veľký piatok, pred každým domom ich čakali s odmenou – surové vajíčka, peniaze alebo ovocie.
Na Veľký piatok už od štvrtej hodiny rannej sa ľudia z celej dediny chodili modliť ku krížom svätých v dedine, na cintoríne a v okolí dediny do jedného kilometra. Kto z rodiny prišiel prvý z modlenia, zobral si kondvičku a išiel na potok nabrať vody, v ktorej sa celá rodina umývala. Pri potoku si musel kľaknúť, pomodliť sa, aby vodu neukradol. Keď mal vodu nabratú, musel sa poďakovať, až potom ísť s vodou domov. Doma z vody odlial do lavóra a umyl sa prvý. Ďalší členovia rodiny sa umývali postupne, ako prichádzali domov.
Na Veľký piatok sa zem nesmela hýbať, roľníci na poliach iba vaľkovali obilie – jačmene. Na Veľký piatok aj Bielu sobotu býval pôst ako na Popolcovú stredu. Na Bielu sobotu sa chodilo modliť k hrobu, kde bol vystretý Kristus Pán. Hovorievalo sa: „Ideme boškávať Ježiška.“ Na večer bolo slávnostné vzkriesenie Krista Pána. Po vzkriesení končil pôst a jedávalo sa údené mäso.
V nedeľu sa pripravili slávnostné raňajky. Nakrájala sa caletka (vianočka), údené mäso, klobásky, varené vajíčka – urobila sa slávnostná misa. Jedlo, ktoré sa malo raňajkovať, buď sa zanieslo posvätiť do kostola, alebo sa posvätilo doma. Pri slávnostných raňajkách okolo stola sedela celá rodina. Najskôr sme sa všetci spolu pomodlili, potom spolu naraňajkovali. Po raňajkách niekto z rodiny zostal variť slávnostný obed a ostatní členovia rodiny išli do kostola. Popoludní o tretej hodine bývali litánie. Po litániách bývala šibačka. V tom období šibáky mávali chlapci i dievčence. Na ulici sa šibali spolu. Neraz bolo na ulici plno plaču, keď niektorý chlapec silnejšie šľahol šibákom dievča. Až potom sa začala pravá šibačka. Dievčatá sa pustili do chlapcov, pričom nahlas veršovali: „Šiby ryby mastné ryby, dávaj vajcia od korbáča, naposledy kus koláča, ešte k tomu groš, už je toho dosť.“
V pondelok ráno mládenci aj chlapci chodili po dedine oblievať dievčatá a dievky. Tieto sa schovávali pred mládencami do komory, na povalu, alebo sa dali zastlať do postele. Dievky, ktoré mládenci našli v niektorej skrýši, vytiahli na dvor, tam ich pooblievali plnými vedrami vody. Mládenci mali z oblievačky radosť, ale dievčatá väčšinou prechladnutie a niekedy si oblievačku museli odležať v posteli. Mládencom sa po oblievačke ponúklo po poháriku nejaký alkohol alebo vínko a koláče – zákusky. Takto končievali šibačky na dedinách.
So súhlasom Márie Balagovej pripravila Helena Pekarovičová
Foto: Erik Knotek ml.
