Ak sa povie „SLOVENKA“, mnohí z nás si predstavia známy slovenský ženský časopis, alebo v súčasnosti modernejšiu formu – internetový portál o modernej žene, prípadne značku textilu. Ale vedeli ste o tom, že pod názvom SLOVENKA pôsobil v Hlohovci v rokoch 1978 až 1986 ženský spevácky zbor?
V tom čase to nebolo nič výnimočné, súčasťou veľkých závodov, podnikov, družstiev a škôl na Slovensku bola činnosť rôznych krúžkov a klubov. Inak tomu nebolo ani v našom meste. Slovakofarma aj Drôtovňa Hlohovec mali svoje kultúrno-spoločenské sály, v ktorých sa uskutočňovali pravidelne divadelné predstavenia, zábavy, tanečné kurzy a mnoho ďalších podujatí.
V Slovakofarme v Hlohovci dlhoročne pôsobil filatelistický a divadelný krúžok, ba dokonca aj tanečný orchester. V tomto podniku takmer polovicu zamestnancov tvorili ženy. No a žena a pieseň – tieto dva pojmy akosi prirodzene patria k sebe. Navyše, zborový spev sa na Slovensku začal rozvíjať od 50-tych rokoch 20. storočia a v 80-tych rokoch jeho rozvoj vrcholil. Na podnet Slovenského zväzu žien bol v marci 1978 založený pri Závodnom klube ROH v Slovakofarme ženský spevácky krúžok SLOVENKA.
Vedúcou speváckeho krúžku bola pani Švecová, dirigentkou Jarmila Hrubcová, učiteľka na II. ZDŠ v Hlohovci (dnešná ZŠ s MŠ na Kopernikovej ulici). Prvá skúška sa konala 4. apríla 1978 a už o tri týždne ich čakalo prvé vystúpenie v Hlohovci. O tom, že ženy – členky speváckeho krúžku a ich vedenie začali s plným nasadením a entuziazmom svedčí aj skutočnosť, že ich rady sa postupne rozširovali a 18.novembra ich čakalo prvé účinkovanie v televízii – uviedli sa s piesňami: „Keby ma mamka“ a „Letela páva, letela“. V tom čase boli členkami speváckeho krúžku:
Anna Andreánska, Paula Belanská, Anna Blahová, Jarmila Cepková, Alojzia Dekanová,
Jana Duráková, Edita Ernstová, Emília Gašparíková, Oľga Godálová, Valéria Gubalová,
Mária Hadovská, Mária Hubinová, Eleonóra Janegová, Mária Kollárová, Elena Koňakovská,
Eva Kováčová, Viera Krupová, Oľga Lackovičová, Mária Miškayová, Františka Miškayová,
Mária Marková, Emília Ondrišová, Marta Rýchliková, Libuša Radošovská, Mária Sabová,
Anna Setváková, Gabriela Švecová, Viola Toráčová, Štefánia Tvrdá a Štefánia Vargová.
Z kroniky, ktorú si spevácky krúžok SLOVENKA viedol sa dozvedáme, že hneď po založení sa dohodli, že skúšky budú raz týždenne – v utorok. V roku 1979 začali s nácvikom nových piesní: „Uspávanka“ (Mozart), „Môj chlapček“ – černošská ľudová pieseň a zmesou ľudových piesní „Mala som ja rukávce“, „Janko, Janko, zlá rada“, „Ej, hore hájkom, dolu hájkom“.
Neskôr rozšírili repertoár aj o ďalšie ľudové piesne spolu s dychovou hudbou, ba svoje vystúpenie obohatili aj prednesom básní. S rozšíreným repertoárom účinkovali na kultúrno-spoločenských podujatiach v Hlohovci. Dňa 16. novembra 1980 sa uskutočnila ďalšia nahrávka do Československého rozhlasu. V roku 1982 prevzal dirigentskú paličku zboru zbormajster z Trnavy Ervín Blažek. Pod jeho vedením sa neustále zvyšovala kvalitatívna úroveň zboru, a 11. marca 1984 v Kultúrnom dome v Bolerázi vystúpili na Okresnej prehliadke ženských speváckych zborov. Okrem SLOVENKY sa prehliadky zúčastnilo ďalších 5 speváckych zborov nášho regiónu.
V roku 1986 činnosť speváckeho zboru zanikla. Dôvody nepoznáme, možno by nám ich vedeli povedať pamätníčky, ktoré boli členkami. Jedno je však isté – spievanie v zbore je zdraviu prospešné, odbúrava stres a zvyšuje odolnosť imunitného systému. Spevákom sa tlkot srdca vzájomne zharmonizuje na rovnakú frekvenciu, pretože sa nadychujú na tých istých miestach súčasne. Centrum spevu je v mozgu inde než centrum reči a preto slová piesní spievajú aj ľudia, ktorí už nie sú schopní hovoriť.
Autor: Helena Kolníková
ZDROJ: Kronika SLOVENKY