Obchodná akadémia – nostalgický pohľad na jej vznik

Výchova a vzdelávanie je základom rozvoja jednotlivca i spoločnosti. Výrazným nositeľom výchovy a vzdelanosti v regiónoch sú stredné školy. Toto bolo hlavnou motiváciou pre vznik Obchodnej akadémie (OA) v Hlohovci krátko po revolučných zmenách v roku 1989. O nadšení, starostiach i radostiach s tým spojených porozprával Hlohovskému žurnálu prvý porevolučný primátor mesta Hlohovec Ing. Ján Brezovský.  

Na úvod si zmapujme situáciu v stredoškolskom vzdelávaní v Hlohovci v období po zmene spoločensko-politickej situácie v Československu. Koľko bolo stredných škôl (SŠ) v Hlohovci, aké SŠ to boli? 

V Hlohovci bola jediná stredná škola – gymnázium. Potom tu boli stredné odborné učilištia, ktoré boli vybudované pri veľkých závodoch. Pri Drôtovni pôsobilo strojárske odborné učilište, pri Slovakofarme farmaceutické odborné učilište, pri Odeve poskytovala vzdelávanie učňovka pre krajčírky. Fungovalo to, podniky potrebovali týchto absolventov, aby ich hneď posielali do praxe, takže to malo svoje opodstatnenie, malo to zmysel, ale z klasických stredných škôl tu bolo iba gymnázium.

Kto bol iniciátorom myšlienky vzniku OA? Aký dôvod ste použili, keď ste „bojovali“ za založenie školy? Napríklad ten, že stredná škola sústreďuje v meste mladých ľudí, dychtiacich po vzdelaní?

V roku 1990 som bol zvolený za primátora Hlohovca a takmer hneď som sa začal zaoberať myšlienkou zriadiť v Hlohovci ďalšiu strednú školu. Ku vzdelaniu mám veľmi kladný vzťah. Som si vedomý, že vzdelanie je veľmi potrebné k tomu, aby napredovala rodina, spoločnosť a samozrejme aj samotné mesto. Podvedome som vnímal, že Sereď má OA, Piešťany majú elektrotechnickú školu okrem gymnázia a tak som si povedal, prečo by aj Hlohovec nemohol mať dve stredné školy. Stredná škola sústreďuje mladých ľudí, jednak domácich, jednak z okolia. Tí ľudia tu môžu zapustiť korene, nadobudnúť nejaké väzby, priateľstvá, kamarátstva, lásky, môžu si tu založiť rodinu a ostanú tu. Ostane tu vzdelaná inteligencia. Toto bol môj osobný motív. Keď som to predebatoval s poslancami, tak tí len súhlasili a nadchli sa pre túto myšlienku. Pamätám si, že mi povedali: „Pán primátor, choďte do toho, podporíme vás.“ 

Zriadiť novú školu, to nie je len tak. K tomu je potrebné prekonať mnohé byrokratické bariéry, získať pre túto myšlienku nadriadené orgány. Kto vám pomohol. Našli ste rovnakého nadšenca, ako ste boli vy, na vyšších úradoch?

Vedel som, že riaditeľ Školskej správy Bratislava VII pán Miroslav Pius je kľúčová osoba, za ktorou som musím ísť. Šťastnou náhodou som v tom období natrafil na Hlohovčana pána Jozefa Novosedlíka, ktorý bol dlhoročným riaditeľom v OA v Seredi. Práve odchádzal do dôchodku. Slovo dalo slovo, bol ohromne nadšený a ochotný využiť svoje kontakty, svoje skúsenosti a znalosti, aby vznik OA podporil. Pomáhať bol ochotný aj pán poslanec PhDr. Ján Dlhopolček, ktorý pracoval na Školskej správe Bratislava VII s pánom Piusom. Hviezdy teda boli v dobrej konštelácii a tak som začal za pánom riaditeľom Piusom chodiť. Predstavil som mu svoj zámer, dôvodil som tým, že mestá veľkosti Hlohovca majú minimálne dve stredné školy, takže by bolo dobre, aby sme aj my mohli zriadiť ďalšiu SŠ. Presviedčal som ho, že v Hlohovci urobíme všetko preto, aby sme vznik školy podporili. Veľmi dôležité bolo, že sme mali pre školu priestory. Už sme mali vytipovanú budovu na Tehelnej ulici. A mali sme adepta na riaditeľa pána Novosedlíka. Dôležitá bola finančná podpora, ktorú sľúbili odsúhlasiť hlohovskí poslanci. Už neviem, koľko bolo stretnutí a sedení s pánom riaditeľom Piusom. Bolo ich veľmi veľa. Dôležité však bolo, že sme ho presvedčili a veci sa pohli správnym smerom. Súhlas so zriadením OA sme získali.

Prečo ste sa rozhodli pre OA, prečo nie iný druh SŠ?

Technické školy sme tu mali, i keď to boli odborné učilištia, nie stredné školy, takže pomerne logickým rozhodnutím bola OA, navyše potvrdená osobou pána Novosedlíka.

Zriadenie školy bola jedna vec, samozrejme nie jednoduchá, ale potom prišli tie praktické starosti. Priestory pre školu, riaditeľ, pedagogický zbor, učebné pomôcky, zariadenie učební a ďalších priestorov. Pamätám si, že ste zvolali nadšencov – zástupcov organizácií v meste – na akýsi brainstorming. Tam sa rozdeľovali úlohy, čo kto zabezpečí a my sme ich s nadšením prijímali a navrhovali riešenia. Knižnica napríklad zabezpečovala učebnice.

Budovu sme mali už vytipovanú, pre začiatok sme mali riaditeľa pána Novosedlíka, ktorý bol školu ochotný viesť, kým nebude menovaný riaditeľ zvyčajným služobným postupom. To sa ukázalo ako veľmi prospešné, pretože všetky praktické veci od prijímania prvých študentov, zabezpečovania učebníc, zariadenia školy atď. zariaďoval už on. Čo bolo veľmi dôležité pre chod novej školy, v podstate rozhodujúce, to bola podpora poslancov mestského zastupiteľstva v Hlohovci.  Na zasadnutí dňa 26.3.1992 bolo uznesením č. 99 oficiálne odsúhlasené zriadenie OA v Hlohovci, zároveň predbežne odsúhlasili pre účely OA rekonštrukciu objektu materskej školy na Tehelnej ulici do júna 1994. Na ďalšom zasadnutí zastupiteľstva 30.7.1992 uznesením č. 116 poslanci odsúhlasili úhradu prevádzkových nákladov, spojených so zahájením činnosti OA vo výške 600 tisíc korún československých (Kčs). Na zasadnutí mestského zastupiteľstva 26.11.1992 potom schválili uznesením č. 152 žiadosť o úver na dobudovanie objektu OA v objeme 6 miliónov Kčs  a napokon 21.12.1992 schválili v uznesení č. 169 ďalší úver na výstavbu OA v čiastke 12 miliónov Kčs. Mesto odsúhlasilo reálne finančné prostriedky a tak mohlo požiadať o finančnú podporu aj štát, ktorý prispel sumou 12 miliónov Kčs. Vďaka združeniu prostriedkov mesta a štátu, spolu 30 miliónov Kčs, vznikli krásne, moderné priestory, ktoré ničím nepripomínali bývalú škôlku a plne vyhovovali potrebám OA.

Oficiálnym dátumom zrodu školy je 15. jún 1992. Ako škola začínala? V akých podmienkach?

Škola vznikla ako reakcia na spoločensko-politické zmeny v našej spoločnosti a vyplnila tak veľkú medzeru v oblasti stredného školstva, ktorú Hlohovec a okolie dlhodobo pociťovali. Po dvoch rokoch v provizórnych podmienkach v bývalej židovskej škole, to je tá budova na rohu Hlohovej ulice pri vjazde na most, sa škola v roku 1994 presťahovala do súčasných priestorov na Tehelnej ulici 4 a v nasledujúcich rokoch sa začala rozvíjať do svojej dnešnej podoby. 

OA dosahovala mnoho úspechov v stredoškolských súťažiach, zapájala sa do mnohých medzinárodných projektov. Pociťovali ste určité zadosťučinenie, radosť, že sa dobrá vec podarila?

Samozrejme, že som mal z týchto úspechov veľkú radosť, lebo tým dokazovala svoju opodstatnenosť. Učila tam napríklad pani Vavrová, majsterka republiky v písaní na stroji, ktorej žiaci vyhrávali suverénne všetky súťaže, ktorých sa zúčastnili. A potom ďalšie generácie úspešných učiteľov, ktoré dokázali študentov priviesť k ďalším úspechom.

Ako vnímate z pohľadu človeka, ktorý stál za vznikom tejto školy, jej vyradenie zo siete stredných škôl od školského roku 2021/2022?

Prvýkrát som zaregistroval, že škola má nejaké problémy s kapacitami, ktoré môžu vyvolať vážne dôsledky, možno až jej uzavretie ani nie z tlače ale od niekoho, možno rodiča, ktorý mal v škole svoje dieťa. Zarazilo ma to, zabolelo, a začal som uvažovať, čo by sa s tým dalo robiť. V tom čase rezonovalo v informáciách celospoločenského charakteru, že na Slovensku chýba 20 tisíc IT odborníkov ročne. Napadlo mi, že by sa možno OA mohla postupne prekvalifikovať práve na tento odbor, že by to mohlo byť riešenie, ktoré by ju mohlo zachrániť. Nestihol som sa o tom porozprávať s riaditeľkou OA pani Katarínou Turzovou. A už sa ani neporozprávam, pretože dnes už mám informáciu, že poslanci Trnavského samosprávneho kraja rozhodli o vyradení OA zo siete SŠ. Ja som v každom prípade veľmi rád, že škola, pri ktorej vzniku som stál, takmer 30 rokov slúžila vzdelávaniu detí z Hlohovca a blízkeho okolia. Verím, že OA bude mať pokračovanie ako ekonomický odbor na niektorej strednej škole v Hlohovci. A keď sa objekt OA uvoľní, možno sa nájdu možnosti jeho využitia pre našich starších spoluobčanov, kde stále chýbajú kapacity. Mohlo by tam vzniknúť niečo podobné Harmónii, Humanusu alebo liečebne pre dlhodobo chorých, čo by ma veľmi potešilo.

Súhlasím. Spoločnosť sa mení, stále nás dobieha zníženie počtu novej, mladej populácie a nárast počtu seniorov. Z tohto pohľadu vás ako iniciátora založenia OA určite teší na jednej strane informácia o zachovaní ekonomického odboru na niektorej SŠ v Hlohovci a na druhej strane využitie krásnej budovy OA na užitočné účely – pre seniorov.

Áno, dnes sa hovorí, že máme striebornú generáciu. Aj moja mamička sa dožila krásneho veku, takže som si veľmi dobre vedomý toho, čo znamená mať možnosť umiestniť rodiča do zariadenia, kde o neho bude postarané 24 hodín na odbornej úrovni. A keby bola takýmto spôsobom využitá budova OA, tak ja by som bol len a len rád.

Vaše slová na záver?

Želám všetkým kompetentným orgánom, ktoré o osude OA a jej budove rozhodujú, aby dokonale zvážili všetky pre a proti a aby dobre rozhodli. Ak skutočne OA bude môcť v nejakej podobe v Hlohovci pokračovať, budem ohromne nadšený a budem tomu fandiť. 

Za rozhovor ďakuje Helena Pekarovičová